Počas mojej snahy objaviť a písať o umelcoch z rozsiahleho ázijského regiónu som sa zastavil pri hudobnej scéne Uzbekistanu, krajiny, ktorá stále nie je na Západe taká známa, ako by si možno zaslúžila a tak prečo sa nezoznámiť.
Netreba ani hovoriť, že ma celkom zaujímalo, čo sa tam dá nájsť a čo je dostupné aj pre bežného internetového používateľa, lebo rýchlo zistíte, že nájsť a zohnať, to sú úplne dve rozdielne veci.
A hoci nejde o úplne prvého interpreta z Uzbekistanu, s ktorým mám do činenia (deň pred napísaním tohto textu počúval inú uzbeckú popovú speváčku – a nebojte sa, dostaneme sa aj k nej), v rámci objavovania neznámych kultúrnych pokladov sa dnes zastavíme na posluch u jednej z veľkých hviezd uzbeckej hudobnej scény – Nilufar Usmonovej.
Ak je vaša matka slávna uzbecká speváčka a herečka – v tomto prípade Yulduz Usmonova –, nie je prekvapením zdediť umelecké gény (a čo si budeme hovoriť, kariére to vôbec neublíži), a Nilufar to ukazuje aj na tomto albume.
Mimochodom, chcel som začať objavovať jej hudobnú kariéru s jej debutovým albumom „Taslim boʻldim“ (2008), ale neviem ho nájsť online. Nie je to uspokojivý výsledok, ale čo môžem robiť – aspoň nateraz, však?
Každopádne, nasledujúci album, o ktorom sa budeme rozprávať, je ten z roku 2009 a našťastie pre mňa – a aj pre vás, ak si chcete vyskúšať nejakú uzbeckú popovú hudbu – je tento album dostupný na Spotify.
Zaujímavé je, že rok vydania je uvedený ako 2014. Ale verte mi, pri umelcoch a albumoch zo vzdialených krajín je takáto nepresnosť tým nejmenším problémom.
Podľa dostupných informácií ponúka tento album poslucháčovi 14 piesní a bez váhania musím povedať, že som nimi viac než ohromený.
Album otvára „Armonli muhabbat“, čo je celkom neočakávané, keďže balady sa zvyčajne umiestňujú do stredu alebo do neskoršej časti albumov. Toto nemá byť brané ako kritika, len ako moje malé prekvapko. Musím priznať, že s takýmto začiatkom som predpokladal, že celý album bude v tomto pomalom až strednom tempe, náladovom, romantickom duchu, ale rýchlo som bol vyvedený z omylu. Netreba dodávať, že túto pieseň som si vcelku obľúbil.
Na albume je celkom slušná rozmanitosť piesní – nasledujúca, „Aylonaman“, je folkpopová melódia, doplnená o tradičné uzbecké hudobné nástroje, a štruktúra piesne a štýl spevu sa tomu tiež prispôsobujú.
Pre západné ucho, ktoré nie je zvyknuté na ľudovú hudbu Ázie, by to bolo samozrejme zvláštne a dá sa s istotou povedať, že to môže byť prvý test, či príležitostný poslucháč bude pokračovať v počúvaní albumu alebo nie. Našťastie, v prípade, že sa niekomu pieseň nepáči, funkcia „preskočiť“ je vždy k dispozícii, však?
Treťou skladbou je titulná pieseň, „Baxtingni kutgin“, a opäť sme v pomalšom a ľahšom tempe. Musím pochváliť fúziu tradičného nástroja s moderným zvukom a efektmi, čo – hoci v dnešnej dobe nič neočakávané – vtedy (hovoríme o roku 2009, nezabúdajte) stále nebolo niečo, na čo by boli ľudia zvyknutí. Pre mňa je táto skladba úžasná, veľmi sa mi páči.
So sláčikmi na začiatku sa pieseň môže uberať rôznymi smermi, ale „Bevafoyim“ pokračuje v R&B-ovom charaktere piesní, v romantickom, ľahkom pocite hudby, kde je výrazná akustická gitara. Ako som už spomenul, Nilufar má skvelý hlas a dokonalo nás o tom presviedča. Spojte to s chytľavou melódiou a máte hit, a aj bez schopnosti čokoľvek rozumieť (ako ste už mohli uhádnuť, spieva sa v uzbeckom jazyku), by ste si ju kedykoľvek vychutnali v popoludňajšom rádiovom playliste.
S „Deyman“ sa vraciame k folk-popu a hoci ochotne priznám, že všetky tieto piesne mi znejú rovnako, aj tak sa mi páčia, majú tú exotickú atmosféru a tú chytľavú hudobnú pasáž, ktorá vás prinúti kývať hlavou alebo klepať prstíkmi po doske stola. Áno, to mi vyhovuje, a ako spieva Marián Čekovský s IMT Smile, myslím, že môže byť.
„Hayot go’zal“, ktorá nasleduje, je zvláštna pieseň. V prvom rade sa otvára zborom, čo ma zaskočilo, samotná pieseň je tanečný track, ktorý sa dokonale hodí k tomuto slnečnému dňu, ale napriek tomu – po vychutnaní si predchádzajúcich piesní to bolo naozaj neočakávané. Napriek tomu ma zvuk sitary (som si celkom istý, že sa mýlim v názve nástroja) vždy dostane, a je to naozaj jeden z dôvodov, prečo sa mi pieseň páči.
Zatiaľ som naozaj ohromený a to v dobrom.
„Mayli-mayli“ je nielen ďalšia skladba, ale aj prvá z troch spoluprác na albume, tentoraz s uzbeckým popovým spevákom Otabekom Mutalxo’jayevom. A mňa to úplne dostalo, beaty piesne sa zdajú byť tak známe, len ich neviem zaradiť medzi piesne v podobnom žánri. Pekný duet v strednom tempe, v tanečnom štýle, jediná negatívna vec je – nie je dostatočne dlhá. Len 3:39, ale mohol by som ju počúvať ešte o niečo dlhšie.
„Mendan ortiq mendan“ je opäť Nilufarin vpád do tanečnej hudby založenej na folku a dá sa s istotou povedať, že by ste už mali vedieť, či sa vám páči, čo dostávate, alebo nie. Ja osobne áno. Spomeňte si na „Simarik“ od Tarkana a budete mať predstavu. Podobná atmosféra, ale pieseň je, samozrejme, úplne iná.
Je tu druhá spolupráca! Tentoraz je to so spevákom menom Akbar, o ktorom nemám poňatia, kto to je. Pieseň „Oshiqligim bilmading“ – taký je názov – je veľmi krátka, len 2:48 a je to zvláštne chytľavá melódia. Folkový základ je stále prítomný, ale je odlišný od tých, ktoré som spomenul predtým. Naozaj ju treba počuť.
Pamätáte, čo som povedal o baladách? No, teraz je čas na jednu! Názov je „Sen etim emassan“. Garantujem vám toto – opäť, ak nehovoríte uzbecky, nebudete rozumieť ani slovo, ale ak ste na tanečnom parkete s osobou, o ktorú máte záujem, v náručí, nebudete si všímať jazykovú bariéru ani na sekundu. Hádal by som, že je to pravdepodobne nejaká vlastenecká pieseň, ale je to krásna pieseň zaspievaná speváčkou s krásnym a silným hlasom. Úplne v poriadku pre mňa.
Nezaspávajte, ešte nekončíme! „Sevgi“ je opäť silne postavená na koreňoch etnickej hudby, so sláčikmi pekne usporiadanými, moje potešenie bolo zničené len zjavným problémom piesne, ktorá bola digitalizovaná pre Spotify, a jaksi to nedopadlo dobre. Takže hoci som musel preskočiť neskoršiu polovicu piesne, stále som si ju užil pokiaľ sa to dalo.
Našťastie, „Uchar qiz“ hrá bez akýchkoľvek problémov a ja si naplno užívam stredné tempo a romantickú náladu. Akustická gitara je opäť prítomná a ja mám na akustickú gitarku slabosť, musím priznať.
Predposledná je „Voy-dode“ a toto je úplná letná atmosféra, pri ktorej – ak si ju pustím niekde pri bazéne alebo vodnej priehrade – by ľudia tancovali, nech sa deje čokoľvek. A netreba zabudnúť, že toto je posledná zo spoluprác na albume, opäť so spevákom menom Akhbar. Etnické bicie nástroje sú parádne a majú šmrc, a nikto ma v tom nepresvedčí.
A koniec. „Yangi yil“. Opäť som prekvapený, ako sa pieseň vyvinula z úvodných tónov, pretože toto je – opäť – čistý tanečný track. Možno to nie je správne porovnanie, ale predstavte si piesne Cher po roku 2000 (bez autotune a Nilufar má rozhodne lepší hlas), a budete mať predstavu o tom, ako môže pieseň znieť. Bol som trochu zvedavý, ako sa tento album skončí, ale som uvoľnený, toto je vhodný koniec a pieseň, ktorá si zaslúži byť hraná ešte niekoľkokrát, to je isté. Aspoň v mojom prípade to tak je.
Tak ako dopadla moja cesta uzbeckým popom? Musím povedať, že som viac než spokojný a som si istý, že toto nie je poslednýkrát, čo mi Nilufar Usmonova v repráku znie.
Keďže však – ako hovorí klasika – jedno počutie stojí za tisíc slov, tu je odkaz na album na Spotify, aby ste si mohli overiť, že naozaj neklamem!!!!
Nilufar Usmonova – Baxtingni kutgin na Spotify.
