Grindhouse a svet exploitation kinematografie, to je aj erotika a hardcore filmy pre dospelých. Ako vravia znalci filmovej histórie, po vynáleze pohyblivých obrázkov netrvalo dlho, kým sa na na plátnach objavili prvé chúlostivé zábery.
Keďže sa Bandurki Na Gauču venujú hlavne téme grindhouse a exploitation, nemôžeme obísť ani túto kategóriu filmov, pretože či chceme alebo nie, aj táto kategória tvorila svet, ktorý sa skrýval pod označeným „Deuce“ či 42nd Street.
Mňa však zaujímajú ani nie tak filmy – koniec koncov, koľkokrát sa dá zhliadnuť v podstate to isté? – ako životné príbehy a osudy ľudí, ktorí sa v tejto branži pohybujú.
A preto som rád, že sa mi naskytla možnosť rozhovoru s amatérskym hercom v hardcore produkciách – a to priamo zo Slovenska!
Vzhľadom na zachovanie anonymity síce musíme oželieť fotografie a meno daného pána (zase nebuďte zvedaví, hej?!), ktorý sa skrýva pod pseudonymom lovespower, ale obsah rozhovoru je čisto autentický (pozn. rozhovor prešiel autorizáciou).
Keďže svet filmov pre dospelých je dodnes poznačený akousi spoločenskou stigmou, nie je prekvapením, že ľudia, ktorí sa produkcii adult videa venujú, veľmi po spoločenskom zviditeľňovaní netúžia. No práve také to tajomno ľudí priťahuje… aby sme vyhoveli všetkým, čo môžeš o sebe, ako o osobe, prezradiť?
Som obyčajný chalan, ktorý bude mať 40. Vo veľmi rannom detstve som prekonal detskú mozgovú obrnu. Časť mozgu mi odumrela, po operácii mi ostalo v mozgu ešte mechanicky poškodené emočné a rozhodovacie centrum. Do vyše tridsiatky som 2/3 môjho zdravotného stavu nepoznal.
Prognózu som mal takú, že skončím ochrnutý na vozíku. Ale dostal som sa z toho. Najmä za pomoci svojich obetavých rodičov a Boha. Naučili ma plávať, bicyklovať,… Vďaka rehabilitáciám, ktoré boli v malom veku veľmi bolestivé, som však získal k pohybu v detstve odpor (Voitova metóda, obnovenie neurových sinapsií cez bolesť). Neskôr som si k nemu našiel cestu. A sex? Veď to je taký zábavný telocvik. Najskôr som autista/asperger. Všetci to o mne hovoria a aj sa tak cítim no diagnostikované to nemám. Po tridsiatke som sa rozhodol podstúpiť vasektómiu a padol mi kameň zo srdca. Nemám a nechcem mať vlastné deti. Viem, ako som na tom psychicky, zopár vecí mám dedičných a nechcem ich ďalej šíriť. Mať dieťa by som nezvládol. Byť bezdetný nie je cesta pre každého, vlastne to nie je cesta skoro pre nikoho. Ale pre mňa áno. Nepozerám sa na to, čo ostatní. Partnerský život mi vždy zlyhal. Potrebujem voľnosť, takže to riešim vzťahmi na báze „kamaráti s benefitmi“. Momentálne mám takýto vzťah s tromi ženami z rôznymi dynamikami.
S erotikou, či už softcore alebo hardcore, sa človek v istom veku stretne. Niekto skôr, niekto neskôr (mnohí možno nikdy, ale takú osobu som ešte nestretol). Pamätáš si to „tenkrát poprvé“, kedy si videl erotický film alebo nejakú publikáciu? O čo konkrétne išlo?
Pamätám si na hracie karty s holými babami, ktoré som našiel u asi o 10 rokov staršieho strýka a pretože som mal menej ako 10 rokov, nevnímal som to ešte sexuálne. Ale obzeral som si ich dlho. Predtým bola v Bratislave nuda pláž, kde chodilo celé mesto, no z nej si nič nepamätám (škoda). Deti to nevnímajú. Nuda pláže mám rád do dnes. Je to zdravé a prirodzené. Neskôr chlapci na druhom stupni základnej školy doniesli do triedy prvé pornočasopisy, pozerali sme si ich tajne na záchode.
Hej, hracie karty si pamätám aj ja – teda iba jednu, ktorá sa mi dostala do zbierky (a bola promptne zabavená rodičmi). Pád tzv. Železnej opony priniesol do – vtedy ešte Československa – aj legálnu erotiku, či už v podobe časopisov ako slovenské Sex Tabu (neskôr S Tabu a ešte neskôr Tabu), české LEO a neskôr aj hardcore magazíny ako Fantastic, Inspirace a podobne, spolu s tým sa začal rozvíjať aj trh s videopožičovňami, kde nechýbali ani oddelenia (pamätáme si legendárne oddelenia so závesmi, že?) s erotickými titulmi (vtedy vo forme legendárnych VHS kaziet). Bol tento žáner už vtedy pre teba prioritný?
V roku 1989 som mal 4 roky, takže toto bolo vtedy úplne mimo môjho záujmu. Až ku koncu základky sme sa s chalanmi dostali k dákym tím pornočasopisom, alebo prvému porno videu.
Jeden kamarát mal staršieho brata a ten mu kúpil dáky CD-ROM so zopár videami. Pozerali sme
to u neho v pivnici. Iný kamarát ponúkal susedom, že im vynesie papier do zberu. Možno si pamätáte tie časy, keď sa denne kupovali tlačené noviny a týždenné magazíny. Nielenže si chlapec privyrobil, ale občas tam našiel aj niečo zaujímavé. Vždy ma potom zavolal si to preštudovať. Bral som to vtedy celé ako sci-fi, mal som totiž extrémne nízke sebavedomie. Myslel som si, že bude zázrak, keď sa vôbec dostanem k sexu, tobôž k hraniu v porne. A aj keď som bol v detstve vychovávaný v kresťanskom duchu, túžba vo mne začala rásť. Neskôr na strednej som medzi chalanmi s triedy a jedným mojím kamarátom (áno, tým, čo nosil susedom papier do zberu) vymieňal napálené porno DVD. Samozrejme, som si ich vždy pozrel. Mal som vyčíhaný čas, keď nikto nebol doma. To už boli ale roky 2003/2005. A potom prišiel internet a čaosm som objavil YouPorn.com…
Začať sa aktívne podieľať na produkcii adult video filmov určite nie je ako zamestnať sa niekde v kancelárii, alebo v sklade (prípadne, možno je, neviem). Schválne, ak môžeš – ako si sa vlastne dostal do branže Ty osobne? Aké boli Tvoje prvé pocity pri prvom ocitnutí sa, takpovediac, „na pľaci“?
Venujem sa amatérskemu pornu a je to pre mňa hobby. Nie práca, hobby. Mám aj svoju normálnu prácu, vďaka ktorej sa môžem venovať svojim koníčkom. A toto je jeden z nich.
Na jeseň v roku 2016 som s vtedajšou svojou priateľkou začal experimentovať. Navštívili sme dve swingers párty. Ono to bol aj pokus o záchranu nášho búrlivého vzťahu. Nejednalo sa tam o nevery, vôbec. Skôr išlo o to, že ja som chcel chodiť po koncertoch a DJ párty, a ona chcela, aby som bol doma s jej rodinou (pubertálnym synom a jeho kamarátmi), čo mňa nenapĺňalo. Takže ani swingers dobrodružstvá to nezachránili. Keď sa náš vzťah definitívne skončil, tak som si povedal, že to vyskúšam. To už bol január 2017. Našiel som si na internete v zahraničí jednu produkčnú spoločnosť, ktorá ponúka zahrať si chlapom v porne za peniaze. Áno, chlapi si v nej za hranie platia, ale za to môže prísť skoro hocikto (človek, ktorý je pod vplyvom alkoholu, alebo inej návykovej látky, alebo sa nevie správať nie). Vypýtal som sa skôr z roboty a išiel som to skúsiť. Bol som ten deň posledný, okrem kameramana sa na mňa pozerala ešte ďalšia žena. Bolo mi to jedno, veď aj tak to bolo na kameru. Tešil som sa a bol som neskutočne nadržaný.
Keď spomínaš svoje prvé nahrávanie, okrem „nadržanosti“…nejaký stres? Predpokladám, že sa vo svojej praxi stretávaš aj s inými hercami v tejto branži, a z toho, čo som sa mohol dočítať, ono to takéto jednoduché občas nie je…stretol si sa niekedy s tým, že ten-ktorý herec sa k svojej úlohe skrátka „nepostavil“, prípadne, stalo sa nejaký takýto trapas aj Tebe?
Prvý/druhý raz som bol nadržaný jak kôň. Takže tam som fungoval ako hodinky. Neskôr som občas chcel byť veľmi dobrý a tlačil moc na seba a skončil som s penisom na pol šiestu. Každému sa to stalo, každému sa to občas stane. Opakujem, robím amatérske porno, takže sa to stáva (ne)hercom pravidelne. Okrem toho, že v tých filmoch hrám, aj ich snímam, strihám a vlastne aj režírujem. Máme isté postupy, ako z tej scény spraviť aspoň niečo. A kedy sa to stane mne? Keď nie som úplne v pohode, keď veľmi myslím na natáčanie (občas robím aj POV, ktoré sú najťažšie, lebo okrem sexu musím rozmýšľať aj nad kompozíciou a strihovou skladbou). Najlepšie je, keď na to nemyslím, sústredím sa iba na herečku a jej krásne telo a na to, čo s ňou idem urobiť. Vtedy to ide ako po masle. A keď občas nie, tak som len človek, každý má občas zlý deň.
Pre čitateľov, ktorí nemajú predstavu ako taký nahrávací deň prebieha – mohol by si nám ho stručne popísať? Ako dlho napr. trvá nahrávanie nejakej scény? Spomínali sme vyššie trapasy pri nahrávaní… čo všetko sa prípadne môže pri nahrávaní pornofilmu „pokaziť“?
Tak v tom amatérskom prostredí, kde ja pôsobím sú scénky dlhé cca 10 minút. Na natáčanie videí máme 3 hodiny. Na pľaci je jedna žena, niekedy sú aj dve. Za ten čas môžu prísť chlapi a natočiť scénku, ak sú schopní, tak aj dve/tri. Niektorí si berú masky, potom sa ide rovno na vec. Trochu osahávanie, vyzliekanie – ak už nie sú od začiatku obaja nahí. Žena začne zvyčajne muža orálne uspokojovať, niekedy potom aj on ju. Ak už je muž pripravený, nasadí si kondóm a vystrieda zo ženou jednu až tri polohy. Nakoniec sa muž urobí. Rôzne, podľa toho, ktorá herečka to má ako rada (čiže na telo, na tvár, do úst). Som u amatérov, všetko je prirodzené. A aj keď často chodia profesionálne herečky, sú si vedomé, že robia s amatérmi. Niekedy ich musím usmerniť, aby kamera videla akciu, ktorá má byť vidieť. Toto je veľmi citlivý bod, na ktorý je treba trpezlivosť, prax, pokora a aj oko kameramana, ktoré vie rýchlo reagovať a zachytiť podstatu akcie. Aby s toho nebolo také “porno bez porna”. Občas vymyslíme aj jednoduchý príbeh. Nič zložité, či hodné Oscara za scenár.
Pre mňa bolo kedysi zaujímavým objavom, že aj tento video svet má svoje hviezdy, svojich legendárnych režisérov, známe štúdiá a podobne. Hoci kedysi nebolo rozhodne zvykom, takto to vnímať, väčšina hercov bola anonymná, buď kvôli amatérskej produkcii, alebo kvôli bootlegovej VHS kazete :), dnes je však situácia iná. Samozrejme, skôr je známejšia americká produkcia, ale ani Európa sa nemá za čo hanbiť. Ja síce pamätám skôr staršie hviezdy, ako boli Teresa Orlowski, Sarah Young, Dolly Buster, Cicciolina, Moana Pozzi, Christopher Clark, samozrejme, legendárny Rocco Siffredi…ale priznám sa, dnešné superstar videa pre dospelých mi viac-menej unikajú (dobre, mám jednu obľúbená, Tina Gabriel). Ty ako človek od fachu – koho Ty momentálne považuješ za najväčšie európske hviezdy v tomto odvetví showbusinessu – a prečo?
Vieš že neviem? Nesledujem to. Väčšina tých žien sa v tomto biznise len mihne. A mnohé to robia na stredoeurópskej úrovni. Alebo po čase začnú produkovať niečo pod svojím menom, alebo sa venujú hocičomu inému. Hviezdy a rebríčky nesledujem. Idem si amatérske porno v malej produkcii a tam sa to na mená nehrá. Ako sem-tam príde žena, ktorá hrala v dákej väčšej produkcii, alebo má aj vlastné štúdio. Občas príde žena, ktorú som pred tým videl na YouPorne, či PornHube a vravel som si:”Ej, túto by som chcel dať!” Potom je to takým splneným snom.
Je vcelku zaujímavé sledovať, ako sa adult film vlastne vyvíjal – od krátkometrážnych loops, cez hrané filmy s normálnymi scenármi, v podstate na úrovni mainstreamových normálnych filmov, cez gonzo, kvázi reality video… môžeš nám trošku priblížiť, čo je dnes hlavným trendom adult videa, ak už nie na európskej úrovni, tak aspoň na úrovni českej?
Trendy sa menia veľmi rýchlo a v podstate existuje všetko. Aj veľké produkcie s aspoň základným príbehom až po amatérske filmy kde sa ide v štúdiu rovno na vec. V Českej republike nerobím, ale občas zachytím dajaký český príbehový koncept, ktorý ide asi pol roka a potom skončí. Celkovo ľudia chcú zväčša vidieť kvalitný sex. Ak je to v lepších kulisách, tak fajn. S produkciou chodíme v lete k moru, alebo niekde na zámok. Tam sa snažíme aj o mikro-príbehy, ale nie vždy.
Ako vlastne vyzerá taký deň herca počas nakrúcania? Ono to možno vyznie smiešne, ale otázka smrteľne vážna – čo považuješ za najdôležitejšie v daný deň, aby si podal výkon, ktorý sa od teba ako herca na pľaci očakáva? Máš nejaký tajný rituál, nejaký jedálniček… alebo len kvalitný spánok a ide sa na vec?
Hrám v krátkych amatérskych scénkach od 10 do 20 minút. Niekedy idú bez strihu. Maximálne sa vystrihne pár minútové honenie si pred záverečným výstrekom. Otázka vôbec nie je smiešna. Snažím sa pred tým dobre sa vyspať, aj keď niekedy mám na spánok menej času. Potom tri hodiny cestujem dopravou do zahraničia. Po ceste si dám dáku tú bagetu. S prázdnym žaľúdkom je to nanič, rovanko ako s preplneným. Nesmiem zabúdať na pitný režim – čistá voda. Celkovo sa posledný rok a pol stravujem na asi 75 percent mäsitou – carnivore – stravou. No nie úplne fanaticky. Deň predtým sa vyhýbam štipľavým jedlám. Beriem vitamíny B,C,D, zinok, selén, vápnik a magnézium. Tiež kotvičník zemný (tabletky) a ešte kvapky Sperma Volume zo sex shopu na väčší objem ejakulátu pred točením. Zvyčajne si dávam pred točením jeden deň sexuálnu abstinenciu (čo neplatí, ak točím viac dni po sebe, to zvládnem aj dve/tri scénky denne). Tiež pred sexom abstinujem od alkoholu a drogy taktiež neberiem (vôbec, neznášam ich).
V jedle sa vyhýbam vyprážanému, rastlinným tukom, čipsom, polevám, energeťákom a väčšine sladených malinoviek. Radšej nesýtenú minerálku s magnéziom. Rituál nemám, keď idem na scénu tak sa sústredím na ženu/y pred sebou a idem si to užiť. Keď vypnem všetko ostatné a vychutnávam si len jej telo, tak natočím parádnu scénku. Nie som profesionál, som amatér, takže sa mi to sem-tam aj nepodarí, ale taký je život. Som bisexuál, na čo som prišiel po tridsiatke. Občas má scénka aj takéto prvky, čisto gay porno nerobím. Iba hetero a sem-tam bi.
Ako často nahrávaš? Je to na nejakej pravidelnej báze, čo ja viem, raz za mesiac alebo častejšie? Menej často?
Točíme minimálne raz za týždeň. Niekedy aj viac krát. Keď je špeciálna pornodovolenka, tak pracovný týždeň v kuse (raz za rok), iné špeciálne točenia majú zväčša od jedného do troch dní.
Dátumi viem dopredu a čo je super, viem si tomu prispôsobiť aj svoju prácu a zosúladiť si to.
Predpokladám, že asi producenti asi disponujú nejakou databázou kontaktov, keď potrebujú nahrávať nejaké scény…ako si na tom s obľúbenosťou u producentov Ty? Volajú oni Tebe, alebo Ty im?
Točím stále v jednej produkcii. Skúšal som aj ďaľšie, ale táto mi akosi prirástla k srdcu a s inými nerobím. Ono je tam taká až rodinná atmosféra. Herečky sa pravidelne vracajú, občas obmieňajú, rovnako ako amatérsky herci. Za tie roky sa tam vytvorili kamarátsva. Občas sa skočíme po točení niekde najesť, alebo si spolu vypiť. Naozaj pohoda.
Je nejaký zážitok z nakrúcania, na ktorý spomínaš veľmi rád, a naopak, nejaký, ktorý Ti utkvel v pamäti ako zatiaľ najhorší?
Ako o tom by mohla byť celá kniha. Určite prvá skúsenosť. Najradšej mám, keď herečka pri tom spontánne squirtuje (ženský mokrý orgazmus), alebo keď funguje fajne chémia. O zlých zážitkoch nechcem písať. Bolo ich zopár, ale taký je život.
Pre niektorých čitateľov možno bude prekvapením, že aj hviezdy adult videa – a adult video samotné – majú aj svoje výstavy a slávnosti, nie nepodobné Oscarom. V USA je to AVN Awards (ak sa dobre pamätám), uskutočňuje sa niečo podobné aj v Európe?
Myslím, že niečo také je na najväčšom erotickom veľtrhu v Európe v Berlíne. Volá sa to Venus. Rovnako ako porno hviezdy ani toto nesledujem. Občas sa na dákom veľtrhu objavím, či už súkromne, alebo s produkciou, kde hrám. Ale som v amatérskej lige, kde to robíme od srdca a nie pre ceny. Tento svet je mimo mňa a nechýba mi. Prečo? Lebo svet amatérskeho porna je úprimný. Nie je v ňom tlak na výkon, stres, rivalita. Iba čistá radosť zo sexu. Neničím si telo chémiou a sex vo mne stále vyvoláva túžbu. Ani tam do toho ťažko profi porna nechcem ísť. Svoje ego som si nakŕmil a to mi stačí. Dokážem niečo, o čom kopu chlapov iba sníva, no nikdy to nespravia. Lebo spoločnosť, rodina a neviem ešte kto a čo. Akurát ja k tomu pristupujem, že som tu sám za seba. A že dokážem niečo, čo asi len dva percentá ľudí. Ja, ktorý som sa narodil s chorým telom, vrátane mechanicky poškodeného mozgu. To ma uspokojuje vlastne ešte viac ako samotný sex. Tiež považujem porno za dobrú vec. Ja som sa vďaka nemu mnohé naučil. A potom – nie vždy má človek pri sebe partnera/partnerku. Porno dokáže robiť osamelých ľudí šťastnými. Naopak ak sa stáva náhradou skutočného sexu, tak to už je podľa mňa zlé. Alebo, ak sa dostáva k deťom. Nechápem ten trend pornokanálov 16+. Alebo tú neskutočnú sexualizáciu a tlačenie tony aj marginálnych informácii do detí. Príde mi to ako zločin, kradnú tým deťom detstvo (a zároveň ničia ich sexualitu). Ak je toho veľa, tak to prirodzenú sexualitu (hocijakú) ničí. Rôzne sexuálne deviácie sú krásne v svojej intimite (myslím tie legálne samozrejme). V spálni. S partnerom/partnerkou. V klube kde je na to bezpečný priestor. A pokojne aj pred kamerou, určené dospelému publiku. Asi som posledná generácia, ktorá to detstvo ešte mala. Jasné, dostali sme sa k tomu pornu – ale nebolo to na dva kliky a malo to tú vzrušujúcu chuť niečoho zakázaného (ako aj ty k tej karte, zabavenej rodičmi – vzrúšo, či?). Asi starnem. Ale to nevadí, kým som pri chuti na sex, tak je všetko OK.
A samozrejme, nemôžem nepoložiť klasickú otázku, na ktorú väčšina čitateľov určite čaká… Čo reakcie okolia? Aj keď si myslím – a možno sa mýlim –, že dnes už je ten „šok“ z toho, že niekto hrá v softcore/hardcore filmoch určite menší, než pred 20 rokmi, predsa len… aké sú zvyčajné reakcie na to, keď takúto veci pred niekým, ako sa hovorí, „vybalíš“?
Povedal som to skoro všetkým. Prečo? Aby ma tým nemohol nikto vydierať. A potom každá senzácia trvá tri dni. Kto ma pozná, vie aký som a berie ma tak aj naďalej. Kto nie, jeho problém. Niekedy sa stretávam aj s rekaciami, že to tým osobám nevadí a potom mi dajú najavo, že im to vlastne vadí. Niekedy ma to zabolí. Ale to je tá cena, ktorá patrí k tomu. Zažil som si vďaka pornu výšky aj pády. Je to vlastne ako hocičo iné v živote. Treba na to mať jednoducho gule a potom to stojí za to. Presne ako život, nech už sa človek vydá hocijakým smerom. V konečnom dôsledku sú ľudia skôr zvedaví, ako znechutení. Častokrát ani neveria.
Život „po“… teda po ukončení nakrúcania, čo jedného dňa zrejme príde. Plánuješ sa venovať svetu pornofilmu, či už amatérskeho alebo profesionálneho, aj potom, trebárs ako producent, režisér alebo v nejakej podobnej funkcii?
Budem to robiť dokedy mi bude stáť. A vidím aj ľudí po 70tke, čo strčia do vrecka tridsiatnikov. Dôležitý je tréning. Veď aj ten penis je len sval. Popri hraní aj točím/režírujem/strihám. Ale iba to bez toho sexu by ma nebavilo. Manažérske, či produkčné schopnosti nemám. Som remeselník/umelec, nie obchodník. Takže asi tak. Pozerať videá, časopisy a hlavne súložiť ma neprestane baviť nikdy.
Na záver tohto zaujímavého rozhovoru – je niečo, čo by si rád odkázal čitateľom Banduriek Na Gauču?
Jasné. Budte sami sebou a choďte si za svojími snami, nech sú akékoľvek. Vy si žijete svoj život. Buďte čestní a hovorte svojmu okoliu, po čom vaše srdce túži. Nerobte nič za chrbtom, neklamte. Nerobte nič nasilu, lebo to vyžaduje vaše okolie. Buďte zodpovední a rozmýšľajte nad následkami svojich činov. Ak nie, vypomstí sa vám to. Pravda bolí menej ako lož (a platí to aj k samému sebe). Uvedomte si, že vy a jedine vy si žijete svoj život. Nežijú ho za vás vaši rodičia, súrodenci, iní členovia rodiny (partnerky/partneri, deti, atď). Ani priatelia, ani kamaráti, ani susedia, spolužiaci, kolegovia, či náhodní okoloidúci na ulici. Nie je to sebecké. Práve naopak. Ak nebudete spokojní a šťastní vy, ako môžete dať niečo pozitívne a hodnotné svojmu okoliu? Ľuďom, na ktorých vám záleží? Nemusíte sa venovať hneď pornu, na svete je nekonečne veľa možností. Ako mi povedala moja múdra mama:”Kým po nociach v parku neznásilňuješ malé deti, rob si čo chceš.” Jasné, ani cez deň by to nebolo v poriadku, snáď chápete tú pointu. Snažiť sa neubližovať ostatným a jednať na rovinu. Aby sa vám raz nestalo, že sa obzriete za svojím životom a zaplačete, že ste nerobili to po čom vaše srdce, vaše vnútro túžilo. Lebo:”A čo povedia ostatní?” No, vždy niečo povedia a je to vlastne jedno. Zväčša aj tak závidia, že oni nenašli tú odvahu ako vy. Takže myslite na to, že vy žijete svoj život a nikto iný ho za vás žiť ani nebude.
lovespower
