V roku 2010, kedy Jozefovi Karikovi vyšla kniha s názvom V tieni mafie, som už poctivo zarezával vo Veľkej Británii, a keďže som sa – ako je evidentné – zameriaval na cudzojazyčnú literatúru, slovenská moderná tvorba sa pod môj radar nedostala.
Nebudem mudrovať nad tým, prečo a ako (v každom prípade, cena a dostupnosť slovenskej literatúry v Británii hrali v tomto veľkú úlohu), po návrate na rodnú hrudu prišiel čas sa zoznámiť aj s našincami a ich literárnymi skvostami.
A prečo začiatok s Jozefom Karikom? Je pravdou, že som si mohol vybrať z mnohých autorov, ale všetko to spôsobil film Trhlina, ktorý je momentálne dostupný na Netflixe. Spočiatku som si chcel prečítať literárnu predlohu filmu, ale všimol som si iný titul…V tieni mafie. A bolo vymaľované.
Ako všetci vieme, príbehy o zločincoch nás fascinujú. Preto čítame knihy o mafiánoch, sériových vrahoch, či už je to Jack Rozparovač alebo nejaký moderný maniak, fascinuje nás Charles Manson… a dalo by sa pokračovať. Psychiatri na to majú nejaké vysvetlenie, ale úprimne, aby ma takýto štýl života lákal (myslím teda mafiánov, nie sériových vrahov), to rozhodne nie.
Zato kniha o slovenskej mafii zasadená do divokých 90. rokov minulého storočia? Tak tá moju pozornosť zaručenie pritiahne ako magnet.
V tieni mafie nás privádza do Ružomberka (a zčasti do Bratislavy), kde sledujeme paralelné osudy hlavných postav: Michala Havrana, Denisy Filovej a Vojtecha Drachara. Vzájomne sa poznajúci ľudia, vzájomne prepletené osudy. Popri nich sa mihajú rôzne postavy, od podnikateľa Štarcha, cez lokálnych bratislavskýcha ružomberských mafiánov, až po rôzne iné viac či menej dôležité figúrky.
Čitateľ sleduje nádeje a sklamania, strmhlavý pád do krutej, bezcitnej reality vykorisťovania človeka človekom, bezohľadnosť a krutosť či už fyzickú alebo mentálnu, to všetko Karika dáva na papier akoby nezúčastnený divák alebo reportér popisujúci skutočnosti, ktorých je svedkom.
A tí, ktorí 90. roky 20. storočia na Slovensku zažili vedia, že Karika si veľmi vymýšľať nemusel.
Čítanie je to miestami drsné, obzvlášť opis Denisinho pobytu v Londýne musí otriasť každým normálnym človekom. Ale aj to je krutá realita života, o ktorej mnohí nemajú ani tušenia, a hoci im to Karika šplechne do ksichtu takpovediac “na hulváta”, robí čitateľom službu, pričom mnohí o nevedia. Áno, ľudia sú svine.
A preto V tieni mafie nemá hrdinov, a dokonca ani anti-hrdinov. Nie je tu jediná postava, s ktorou by sa čitateľ chcel identifikovať (a možno áno, ale to svedčí viac o čitateľovi, než o postave s takýmito charakteristikami, aké Karika ponúka). Kniha je naozaj depresívnym čítaním a hoci divoké roky v rannej histórii moderného Slovenska sú už dávno za nami, ich dôsledky pociťujeme v podstate dodnes. A aj preto je táto kniha dôležitá, predovšetkým pre mladú generáciu, ktorá túto smutnú a hanebnú éru v spoločnosti na vlastnej koži nezažila.
