Recenzovať slovenský film z roku 2019, v tomto prípade film Trhlina (ak si niekto nevšimol, na aký link kliká), by sa zdalo ako racionálne rozhodnutie. Predsa len, je tu odstup 5 rokov, žiadna eufória typu, jeeeej, je tu nový slovenský film…
Realita je však omnoho prozaickejšia. Kto ma poznáte, viete, že som až do konca roka 2023 existoval mimo hraníc Slovenska, kde sa človek k slovenskej tvorbe prakticky nedostal (ak pominiem web archív televízie JOJ, ktorý ale sledovala iba moja polovička), preto som z hľadiska informovanosti ohľadom novej slovenskej kinematografie – a v podstate aj domácich knižných titulov – viac-menej mimo. Hej, hanba mi.
Vyššie opísané sa týka aj kníh Jozefa Kariku, ktorého som ako slovenského spisovateľa registroval, ale predtým nečítal. Samozrejme, vplyv na to mala aj dostupnosť jeho kníh pre mňa (viz vyššie), nehovoriac o tom, že vzhľadom na slovenskú knižnú cenotvorbu človek radšej investoval svoje ušetrené prostriedky do kníh v anglickom jazyku, keď už kvôli ničomu inému, tak len poštovnému, ktoré efektívne zabíja prakticky všetko dnes. Zbohom objednávanie zo zahraničia.A človeka občas zamrzia aj ceny domácich titulov, ale čo je u nás dnes lacné, že? Ale aj by bolo ešte v poriadku, ale nechcite, aby som sa vytočil pri cenách za e-knihy…
Ale to odbočujem. V každom prípade som bol rád, že sa film Trhlina , spracovaný podľa rovnomennej knihy spomínaného Jozefa Kariku z roku 2016, na Netflix dostal. Myslím si, že sa slovenský film potrebuje dostať do širšieho povedomia nielen slovenských a českých divákov, ale aj tých, pre ktorých je slovenčina totálne exotickým jazykom, kedy netflixovské titulky rozhodne prídu vhod.
A o čom tento film vlastne je? To je tá správna otázka, veď nikto nejde čítať recenziu kvôli mojim šplechom tuná, že.
Film sa prelína dvoma líniami – tá súčasná sleduje prepadnutie a únos (pretože nič iné to vlastne nie je) spisovateľa Jozefa Malého (Juraj Loj) po skončení autogramiády nezamestnaným Igorom (Matej Marušín). Ten mu chce vyrozprávať svoj záhadný príbeh… a ako to už býva, keď to človek nechce počuť dobrovoľne (ako Malý počas autogramiády, keď Igorovi podpisoval svoju knihu), tak to musí občas ísť nasilu.
Druhou líniou je samotné Igorovo rozprávanie o výlete do pohoria Tríbeč v pátraní po rozuzlení tzv. Tríbečskej záhady miznúcich ľudí, čo bol výsledok objavenia starých materiálov Igorom v trezore starej psychiatrickej liečebne, pri demolovaní ktorej vypomáha počas svojej absolventskej praxe. Tieto Igor použije pri tvorbe príspevku pre svoj blog, na ktorý mu zareagujú – okrem iných – aj Dávid a Andrej.
V príbehu teda sledujeme putovanie štvorice pátračov (ak by sme ich takto chceli nazvať) – Igor, jeho priateľka Mia (Mária “Mary” Bartalos), Dávid Kerčel (Tomáš Maštalír) a Andreja Bežanského (Dávid Hartl) – kade-tade po lesoch v spracovaní nie nepodobnom The Blair Witch Project, kde sa naša štvorica stretáva s nevysvetliteľnými fenoménami typu záhadné zvuky spôsobujúce dočasné ohluchnutie, halucinácie, záhadné svetlá v tme a podobne.
Toľko zhruba k deju filmu.
Poďme sa na film pozrieť aj kriticky. Hneď na začiatku treba pochváliť pekné zábery (dronové) na Tríbeč, ako aj filmové sekvencie v samotnom lese. A Máriu (Mary) Bartalos, ktorá – povedzme si na rovinu – z celého osadenstva v tomto snímku vyšla najuveriteľnejšie. Čo zároveň znamená, že zvyšok bol taký nemastný-neslaný, a to aj vrátane skúseného a ostrieľaného matadora modernej slovenskej filmovej a televíznej produkcie, Tomáša Maštalíra v úlohe Dávida. Ono to asi bolo v popise postavy, ale tie fúzy mu nejako nesedeli. Tomáš Maštalír, nech mi je odpustené, sa na postavy takýchto vagabundov skrátka nehodí, skôr by som v danej úlohe videl Janka Koleníka….a k postave nepasovalo ani to vyjadrovanie.
A to je jeden veľký problém a zádrheľ slovenského filmu (a seriálu). Bezabudnuteľný dabing Jozefa Vajdu vo filme Demolition Man (1993) obsahoval aj nezabudnuteľnú nadávku “Do riti!”, kedy sa Sly Stallone v origináli vyjadril o čosi šťavnatejšie. Podobne si pamätám aj film Trespass (1992), kde sa v origináli fuckovalo, len taký fu(c)kot (čo si budeme hovoriť, Ice-T, Ice Cube a ďalší v hereckom obsadení), ešte aj titulky v kine boli k tomu adekvátne, no s dabingom v TV sa ten film stal nepozerateľne sterilným.
A Trhlina – a nielen tento film – je presne také to sterilné dejá vu. Hlavný hrdina, Igor, je abstinujúci feťák, Dávid vyzerá ako somrák, Mia klasická bratislavská baba… a všetci s vyjadrovaním ako keby vyšli z hereckého kurzu. Sorry, takíto ľudia v realite takto nekomunikujú, a bolo by už načase, aby to filmári pochopili. Áno, pri predstave monológu postavy, kde každé tretie slovo supluje nejaký vulgarizmus, sa človeku zježia vlasy, ale ľudia aj takto rozprávajú. Uhladené vyjadrenia sú tak pre SND a Shakespeara, nie pre drsne sa tváriaci horror s prvkami nadprirodzena. Toto osobne považujem za najväčšie zlyhanie filmu. Skrátka nepôsobí prirodzene.
Po takmer dvoch hodinách čučania na obrazovku mi prišiel záver …odfláknutý? Možno ani nie, ale v budovaní napätia a vyvrcholenia prakticky tesne pred samotným záverom filmu mi ten úplný záver (stret autora Jozefa s Malého s poslednou postavou) prišiel ako skok do prázdna. Nič. Toto mal byť akože WTF moment? Ak áno, tak absolútne nezafungoval.
A keď už sme pri nefungujúcich situáciách, objavenie sa toho malého dieťaťa s jeho monológom… dobre, človek chápe, že jedným z vysvetlení mohli byť halucinácie vyvolané drogami, pre možné nadrogovanie celej skupiny mi však chýbala nejaká motivácia…
No, asi tak nejak. Úsmevne však pre mňa vyznela scénka, kedy po napísaní príspevku na blog s videním čosi viac ako 12 tisíc zhliadnutí cinkne Igorovi na účet, tuším 284 eur za príjem z reklamy…? Toto by som chcel v reále vidieť, kde toľko platia… Ale človeku neznalému problematiky to zvláštne nepríde, takže to uvádzam len ako pre mňa zaujímavý fakt.
Nech je, ako chce, napriek výhradám nemôžem súhlasiť s názormi iných recenzentov, ktorí tento film strhali pod čiernu zem. Rozhodne nejde o zlý snímok (a videl som oveľa-oveľa horšie veci, s oveľa lepšími recenziami), samozrejme, nejde ani o film nadpriemernej kvality. Summa summarum, večerná jednohubka, ktorá pobaví, možno prinúti trošku porozmýšľať…ale to je tak všetko. Ale pokiaľ jedným z dopadov filmu bude chytiť do ruky pôvodnú knižnú predlohu a prečítať si ju, tak toto pozitívum v dnešnej dobe smartfónov treba len a len pochváliť a vyzdvihnúť.
A ako vždy, poďme hodiť očkom na to, že kto.
Režisérsku stoličku obsadil Peter Bebjak, z pochopiteľných príčin (moja dlhoročná absencia na Slovensku) som jeho tvorbu nemal možnosť sledovať, ale priaznivci horroru môžu poznať jeho snímok z roku 2012 pod názvom Zlo, ktorý bol prvým horrorom v modernej histórii Slovenska, no tento herec, producent a režisér má na svojom konte aj režírovanie filmov ako Čiara (2017) či tohoročnú (2024) Smršť, či epizód v seriáloch ako Odsúdené (2009), Aféry (2011), či Prípady 1. oddelenia (2022) medzi mnohými ďalšími. Režíroval aj dokumenty, napr. veľmi pozitívne hodnotený seriál Najväčšie kriminálne prípady Slovenska (2006) a ďalšie.
Hlavnú úlohu, postavu Igora, si zahral mladý slovenský herec Matej Marušín, Trhlina bola preňho tretím filmovým zásekom, predtým sa objavil vo filmoch Sedem zhavranelých bratov (2015) a Dôverný nepriateľ (2018), či v seriáli Za sklom (2016).
Jeho partnerku, Miu, stvárnila slovenská herečka Mária “Mary” Bartalos, táto seriálová a filmová herečka bola k zhliadnutiu v seriáloch ako Panelák (2008), Oteckovia (2018) či Inšpektor Max (2018) a vo filmoch ako Backstage (2018) či v českom filme Na střeše (2019). Bohužiaľ, táto mladá a talentovaná slovenská herečka sa pred niekoľkými rokmi rozhodla zavesiť herecké remeslo na klinec.
Ako Dávid Kerčel sa vo filme Trhlina objavuje Tomáš Maštalír. Ten, vďaka charakteristickému hlasovému prejavu a častej obsadzovanosti často navodzuje dojem, že iných hercov na Slovensku ani nemáme (čo ale zase nie je Maštalírova chyba, samozrejme). Objavil sa prakticky vo väčšine slovenskej seriálovej produkcie, ako Ordinácia v ružovej záhrade (2007), Profesionáli (2008), Hod svišťom (2011), Búrlivé víno (2012) či v poslednej dobe Tomáš a Diana (2023), či Dunaj, k vašim službám (2023), Bóra (2024) a Vytoč môjho agenta (2024). Z filmov, kde sa objavil, spomeňme snáď len Čiaru (2017), Nikdy nehovor nikdy (2023), či Smršť (2024) a iné.
Diabetika Andreja Bežanského stvárnil Dávid Hartl. Tento mladý slovenský herec sa objavi v seriáloch ako Odsúdené (2009), Vlci (2018), Kavej: Z východu na západ (2019), Oteckovia (2020-2022) či Susedia (2021) okrem iných, a vo filmoch ako Únos (2017), Ostrým nožom (2017) či A máme, čo sme chceli (2023) a v ďalších.
Uneseného spisovateľa Jozefa Malého, ktorý nakoniec Igorovo rozprávanie spracuje do knihy, si zahral Juraj Loj. Tento slovenský herec sa objavil v seriáloch ako Najväčšie kriminálne prípady Slovenska (2006), Ordinácia v ružovej záhrade (2008), Búrlivé víno (2012), Slovania (2021) či Nemocnica (2023) medzi inými, a vo filmoch ako napr. Šarlatán (2020), Prezidentka (2022) či A máme, čo sme chceli (2023) okrem iných.
Nakoniec spomeniem ešte Martina Šalachu, ktorého diváci JOJky poznajú hlavne kvôli seriálu Hranica, tento slovenský herec však má za sebou účinkovanie aj v ďalších seriáloch, ako sú napr. Kutyil s.r.o (2008), Panelák (2008), Doktori (2014), Divoké kone (2015), či Čas nádejí (2024) a ďalšie, z filmových úloh spomeniem filmy Tango s komármi (2009), Eštébák (2011) alebo Invalid (2023) a ďalšie.
Čo dodať na záver? Povedzme si úprimne, Trhlina ako film nie je žiadna pecka, ktorú budete chcieť vidieť niekoľkokrát. To by som klamal. Ale ako som už spomenul, strhať ho pod zem ako nepodarený, to by opäť nebolo fér. Film ako taký svoje momenty má, a aj – hlavne v prvej polovici – zaujme zhusťujúcou atmosférou…bohužiaľ, záver filmu (týmto myslím vyvrcholenie putovania štvorice v tríbečských horách) vyznieva, ako keby scenáristi nevedeli, ako zo situácie vyjsť tak, aby to dávalo nejaký zmysel – a preto to nedáva žiaden zmysel.
Ale inak, Trhlina je film pekne ponurý, atmosféra bivakovania v jesennom lese je správne chladná aj cez televíznu obrazovku…film skrátka neurazí a ako jedna zo slovenských lastovičiek na Netflixe si rozhodne zaslúži pozornosť. A patrí aj do domácej zbierky DVD/Blu Ray každého fanúšika slovenského filmu.
