Keďže nálady a záujmy Rudyboya mládenca sa menia prakticky nielen zo dňa na deň, ale niekedy aj z hodiny na hodinu, nemalo by byť prekvapením, že opäť prišlo aj k tomu, siahnuť do archívu fyzických médií a vytiahnuť nejakú milú filmovú lahôdku – ako my na východe hovoríme, „lakocinku“.
Asi som bol inšpirovaný včerajšou recenziou na biografiu Andyho Milligana, The Ghastly One, a tak nejak som dostal chuť na niečo, čo zaváňa grindhouse a exploitation, a keďže už som dlhšie nevytiahol nič z produkcie legendárneho vydavateľstva Something Weird Video – tak viete, že som to musel hneď napraviť.
Už dlhšie som pokukoval po double feature DVDčku The Thirsty Dead/The Swamp of the Ravens, čo sú málo známe low budget filmy z roku 1974, takže došlo konečne na ten moment, kedy som vytiahol práve to DVD. Ako sa vraví, zabava graduje, aj Mek Vrabec by súhlasil.
Na tomto mieste by sa opäť raz patrilo poďakovať ľudkom, ktorí za Something Weird Video stáli – už nebohému Mikeovi Vraneymu, jeho partnerke Lise Petrucci a Frankovi Henenlotterovi (a iným), ktorých úsilím (hoci občas možno na hrane) boli pre ďalšie generácie zachránené mnohé filmy, ktoré by inak čakalo zničenie niekde na smetisku. Lebo viete ako, nie každý si kultúru cení…a hoci o kvalite mnohých snímkov by sa dalo určite polemizovať, stále platí – odpad jedného je pokladom pre druhého.
Takže, poďme sa pozrieť na zúbok prvému z tejto dvojice filmov. The Thirsty Dead je príbehom štvorice mladých báb, ktoré sú z ulíc Manily unesené niekam do džungle. Spolu s našimi hrdinkami – a ich únoscami, ktorí, nevedno prečo, ich uniesli a prepravili do džungle navlečení do hnedopurpurových mníšskych hábitov – rozmýšľame, o čo tu ide?
O čo ide, sa dozvieme prakticky hneď. Kult, ktorý v džungli prebýva, je taký nejaký pseudo-upírsky, pretože pijúc krv svojich obetí, miešajúc ju s nejakým iným svinstvom, sa im darí predlžovať život. Takže niektorí z nich sú pár stoviek rokov starí (hlavná kňažka Ranu), no a tri naše babenky sú prakticky odsúdené k tomu, aby sa stali poskytovateľmi krvnej plazmy. Prečo tri?
Nuž, naša hlavná hrdinka, Laura, sa podobá na prelud, podľa ktorého namaľoval kňaz Baru portrét tej, ktorá má podľa nejakého toho ich proroctva prísť ako ich nová šéfová.
Laura ale evidentne nie je zo Slovenska, pretože ona na také niečo, ako večná mladosť a šéfovanie pristúpiť nechce, to nieeee…ona just a just utekať. To napr. taká Claire, druhá zo štvorice našich čajočiek, a evidentne ľahších mravov, tá by pristať ostala – a ono sa jej to aj splnilo, hoci nie celkom tak, ako si to predstavovala.
Babám sa utiecť podarí, no netrvá dlho, a opäť sa dostanú do zajatia, no Laura presvedčí Barua, aby im pomohol utiecť, chlapík s nimi teda putuje džungľou, s prenasledovateľmi v pätách.
Počas úteku Baru starne, až sa nakoniec zmení na párstoročného starca v celkom podarenej premene, a nakoniec zomiera prepichnutý oštepom jedného z prenasledujúcich chlapíkov.
No ale koniec dobrý, všetko dobré…takmer. Babám sa nakoniec podarí len o chlp uniknúť, no hoci Laura privedie na miesto v džungli políciu, nie sú schopní tajné podzemie kultu nájsť, čo Ranu a jej partiu evidentne potešilo.
Takto nejako to bolo – The Thirsty Dead však svojím spôsobom predstavujú to klasické „čakanie na Godota“, človek stále čaká, že sa niečo stane, a ono furt nič!
Nech je ako chce, film skôr ako horror je viac-menej dobrodružným filmom, zamrzí nevyčerpaný potenciál (lebo mohol byť oveľa, oveľa lepší, v 1974 sa dalo do filmu zakomponovať toľko zaujímavých vecí, že je len škoda, že producenti a filmári tento potenciál premrhali), a dá sa súhlasiť s názorom, že film skôr pripomína niektoré z epizód originálneho Star Treku (napr. hnedé odevy báb, ktoré nafasovali). Koniec-koncov, Judith McConnell (v úlohe Claire) sa v jednej epizóde Star Treku – The Original Series naozaj aj objavila!
Ale pozrieť sa film dá. Nie je to naozaj nič svetoborné, ale za seba poviem, som rád, že som si ho mohol pozrieť, tie farby a celkový dojem z filmu, ktorý naozaj dýchal 70tkami (myslím, 70. roky 20. storočia, ne 70-ročné ženy), to ja mám rád.
A kto bol za tento môj večerný kinematografický zážitok zodpovedný?
Režisérom bol Terry Becker. Ten toho veľa nenarežíroval, okrem nejakých tých pár epizód v dnes už prakticky zabudnutých amerických televíznych seriáloch bol The Thirsty Dead jeho jediným filmovým počinom. Kto vie, prečo.
Ani po scenáristickej línii nie je veľmi čo oslavovať, za scenár bol zodpovedný spomínaný Terry Becker spolu s Charlesom Dennisom (pre ktorého to bol jeho scenáristický debut) a Lou Whitehillom (pre ktorého bol The Thirsty Dead zase posledným scenáristickým zásekom, ale tak dokopy ich mal len dva).
Ale herecké obsadenie je na tom o čosi lepšie. Poďme pekne po poriadku.
Hlavnú hrdinku, sympatickú Lauru, stvárnila Jennifer Billingsley, Táto sa objavovala predovšetkým v TV seriáloch (napr. Dr. Killdare, , Gunsmoke, Wagon Train a podobne), ale dá sa zhliadnuť aj vo White Lightning (1973) po boku Burta Reynoldsa.
Kňaza Barua zahral John Considine. Okrem úloh v rôznych TV seriáloch (čo je v podstate vlastné prakticky všetkým hercom v tomto filme), sa dal vidieť napr. v klasike The Greatest Story Ever Told (1965) a napr. aj vo Free Willy 2: The Adventure Home (1995).
Spomínaná Judy McConnell, okrem spomínanej epizódy v Star Trek-u sa objavila, samozrejme, ak v iných seriáloch, ale napr. aj v Brotherhood of Satan (1971), legendárnom The Doll Squad (1973) či The Purge: Anarchy (2014).
Charizmatická Tani Ghuntrie, tuná v úlohe kňažky Ranu, má len pomerne krátku kinematografickú históriu, zo známejších kúskov snáď len Daughters of Satan (1972).
Paradoxne, moja herecká favoritka v tomto filme, Fredricka Myers, si toho zahrala ešte menej, a čo čert nechcel, v známejších filmoch, ako The Wrecking Crew (1968) či Airport (1970) sa len mihla. Ale v tom prvom zmieňovanom sa mihol aj Chuck Norris, takže asi tak nejako 🙂
Pre zvyšok osadenstva The Thirsty Dead predstavovalo väčšinou jediný filmový „zárez“, ale to nesmieme zabudnúť na jednu skrytú legendu – Vica Diaza v úlohe policajného kapitána, lebo to vám je, ľudkovia, trošku iný kaliber!
Okrem množstva filipínskych filmov sa Vic Diaz objavil aj v mnohých kultových amerických produkciách nakrúcaných práve v tejto časti Ázie. Kto by nepoznal filmy ako The Scavengers (1959), Hell of Borneo (1964), Flight to Fury (1964), The Ravagers (1965), Beast of Yellow Night (1971), Night of the Cobra Woman (1972), The Big Bird Cage (1972), Daughters of Satan (1972), Black Mama, White Mama (1973), Savage! (1973), Bamboo Gods and Iron Men (1973), Savage Sisters (1974), The Boys in Company C (1978), Vampire Hookers (1978), Fighting Mad (1978) či Raw Force (1982) a mnohé ďalšie pecky!!!!
Veru, filmová kariéra Vica Diaza je ako rýchlokurz v exploitation kinematografii, to bez debaty.
Celý film The Thirsty Dead je aj na Youtube:
