September nie je len mesiacom, kedy sa opäť otvárajú školy (prázdniny sa skončili, detiská!), ale je zaujímavý aj mnohými inými udalosťami, ktoré rozhodne nebude od veci si pripomenúť.
Tak napríklad dve udalosti, ktorým sa venuje práve tento dokumentárny film.
Strange Septembers: The Hill Abduction & The Exeter Encounter patrí medzi tie dokumentárne filmy, ktoré sa nesnažia za každú cenu šokovať alebo lacno zabaviť. Naopak, jeho ambícia je úplne iná – zobraziť dve udalosti, ktoré sa v dejinách americkej ufologickej scény zapísali ako kľúčové, a to s dôrazom na ľudský rozmer. To, čo často chýba v televíznych produkciách tohto typu – cit, rešpekt a trpezlivosť – je tu prítomné od prvých minút až po záverečné titulky. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že téma únosov mimozemšťanmi či záhadných svetiel na oblohe je už dávno vyčerpaná. Lenže práve Strange Septembers ukazuje, že pri správnom prístupe môžu tieto udalosti stále pôsobiť silno a zaujímavo, najmä ak sa na ne pozeráme cez optiku ľudí, ktorí ich zažili. Film nie je o ‚lietajúcich tanieroch‘ v klasickom hollywoodskom duchu – je o emóciách, dôvere, pamäti a o tom, čo sa stane, keď sa človek ocitne zoči-voči niečomu, čo presahuje jeho chápanie.
Dva príbehy, jeden mesiac
Režiséri Jeff a Jess Finn si zvolili dva známe prípady, ktoré sa stali v septembri – a práve preto nesie film výstižný názov Strange Septembers. Prvým z nich je notoricky známy únos manželov Hillovcov v roku 1961. Betty a Barney Hillovci sa vracali z dovolenky, keď na ceste v New Hampshire zažili udalosť, ktorá navždy zmenila ich životy. Tvrdili, že boli unesení na palubu neznámeho objektu a podrobení zvláštnym vyšetreniam. Ich prípad sa stal doslova základným kameňom modernej literatúry o únosoch UFO – a dodnes patrí medzi najpodrobnejšie zdokumentované. Druhý prípad, ktorý film skúma, je Incident v Exeteri z roku 1965. Všetko sa začalo svedectvom tínedžera Normana Muscarella, ktorý uprostred noci pozoroval obrovský objekt s pulzujúcimi červenými svetlami. Neskôr sa k nemu pridali aj dvaja policajti, ktorí nezávisle potvrdili, že na oblohe videli niečo, čo nedokázali racionálne vysvetliť. Exeter sa stal symbolom ‚seriózneho‘ ufológie – pretože ak aj skeptici odmietali výpoveď tínedžera, policajné hlásenia už tak ľahko ignorovať nemohli.
Prístup režisérov
Jeff a Jess Finn nesiahli po klasickej televíznej šablóne typu ‚zábery lietajúcich tanierov + dramatický komentár‘. Ich prístup je premyslený: kombinujú archívne materiály, rekonštrukcie a predovšetkým množstvo rozhovorov. Kamera sa neponáhľa, dáva priestor svedkom, odborníkom aj príbuzným. Veľkým prekvapením je prítomnosť hercov Jamesa Earla Jonesa a Estelle Parsonsovej, ktorí v roku 1975 stvárnili Hillovcov vo filme The UFO Incident. Ich spomienky a reflexie pôsobia ako most medzi dokumentovanou udalosťou a jej kultúrnym spracovaním. Ukazuje sa tak, že príbeh Hillovcov nie je len ufológia – je to aj súčasť popkultúrnej pamäti Ameriky. Nemenej dôležitá je aj úloha rozprávača. Film komentuje Peter Weller (známy predovšetkým z filmu Robocop), a jeho hlas dodáva celému dielu vážnosť a autoritu. Vďaka tomu dokument nepôsobí lacno ani prvoplánovo, ale skôr ako seriózna historická sonda.
Obsah a spracovanie
To, čo film robí výnimočným, je jeho dôraz na ľudský rozmer. Hillovci boli obyčajní ľudia – Betty pracovala ako sociálna pracovníčka, Barney bol poštový zamestnanec. Incident v Exeteri sa dotkol tínedžera a policajtov, ktorí nikdy predtým nemali čo do činenia s niečím podobným. Režiséri zdôrazňujú, že tieto udalosti neboli len ‚príbehy o UFO‘, ale zážitky, ktoré hlboko zasiahli do osobných životov. Hillovci sa stali verejne známymi, čo ich vystavilo mediálnemu tlaku a kritike. Norman Muscarello zas musel čeliť posmechu a skepsii, hoci jeho príbeh potvrdili muži zákona. Film sa nesnaží všetko vysvetliť – práve naopak, veľa priestoru necháva otázkam. To však neznamená, že by sklzol do lacnej senzácie. Naopak, Strange Septembers je pozoruhodný tým, že nepodsúva jednoznačné odpovede, ale zároveň berie svedkov vážne. A to je v tomto žánri veľká vzácnosť.
Celkový dojem
Ako divák mám pocit, že Strange Septembers stojí niekde na pomedzí ufologického dokumentu a psychologickej drámy. Je to film, ktorý vám neukáže ‚dôkazy‘ v zmysle fyzických artefaktov, ale ukáže vám niečo možno ešte cennejšie – to, ako sa ľudia vyrovnávajú s nepochopiteľným. Technicky je film spracovaný veľmi dobre: strih je dynamický, hudba decentná, vizuál čistý a pôsobivý. Je to presne ten typ dokumentu, ktorý zvládne udržať pozornosť aj diváka, ktorý UFO inak nevyhľadáva. Ak by som ho mal zaradiť do kontextu iných filmov o podobnej téme, určite patrí medzi tie najlepšie. Nepôsobí smiešne, nepreháňa, ale ani nezľahčuje.
Záver
Strange Septembers je dokument, ktorý sa oplatí vidieť – nielen pre fanúšikov UFO tém, ale aj pre tých, ktorí sa zaujímajú o to, ako sa vytvárajú moderné mýty a aký vplyv majú nevysvetliteľné zážitky na život obyčajných ľudí. Nie je to lacný ‚ufologický triler‘, ale film, ktorý rešpektuje svojich protagonistov a snaží sa zachytiť atmosféru čias, keď boli tieto príbehy ešte čerstvé. Vďaka tomu pôsobí ako seriózny, emocionálne silný dokument a bez preháňania sa dá povedať, že patrí medzi najlepšie spracované filmy v tomto žánri. Ak hľadáte niečo, čo vás prinúti zamyslieť sa nad tým, ako krehká je hranica medzi realitou a záhadou, Strange Septembers je tou správnou voľbou. A navyše – je to film, ku ktorému sa dá aj po rokoch vrátiť a stále v ňom nájsť niečo nové.
