Síce nie tak „šokantný“, ako by názov naznačoval, taliansky psychologický horror legendárneho režiséra Maria Bavu (občas uvádzaný pod názvom Beyond the Door II, v snahe „zaryžovať“ na úspechu snímku Beyond the Door, čo bola štandardná prax producentov exploitation filmov) je posledným režisérskym počinom tohto filmára, ktorého dielo je hodné povšimnutia nielen preto, že sa tento snímok objavil v roku 1979 v newyorských grindhouse kinách.
Film nás prakticky in medias res uvádza do deja – do domu sa sťahuje mladá rodina, a ako sa dozvieme, ide o Doru (Daria Nicolodi), jej syna Marca (David Collin Jr.) a jej druhého manžela Bruna (John Steiner).
A dom je ten istý, v ktorom Dora žila so svojím predošlým manželom, o ktorom sa vo filme dozvedáme, že bol drogovo závislým a pravdepodobne spáchal samovraždu utopením sa v mori.
Začiatok ako jeden kvet.
Ťažko povedať, či Dora nepozná klasické príslovie „nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky“, ale ja by som sa do takéhoto obydlia asi nevracal, obzvlášť, keď to nevyzeralo, že by dvojica trpela finančnou núdzou, Bruno je pilotom komerčných aeroliniek, kde za minimálku zrejme nepracuje, ale neodbáčajme.
Netrvá dlho a začínajú sa diať zvláštne veci. Hojdačka sa hýbe sama od seba, malému Marcovi zajebáva začína šibať a evidentne začína šibať aj našej hlavnej hrdinke. Lebo práve Dora je tou hlavnou hrdinkou filmu. A šibe jej teda kvalitne. Alebo je to dôsledok strašenia duchom?
Je to film s nadprirodzenou tématikou alebo film o psychologickom a nervovom zrútení? Hoci by film naznačoval to prvé, opak je pravdou.
Film naozaj vykresľuje – a to aj za pomoci klasických horrorových prvkov – Dorin postupný mentálny rozklad a úpadok až do záverečného desivého finále.
Vzhľadom na nastavenie diváka niektoré užité technicky buď potešia, alebo vyvolajú nudu. Bava ako režisér – a s praxou aj ako kameraman – prišiel počas svojej kariéry s niekoľkými zaujímavými technikami, ktoré sú využívané aj v tomto filme, a ako to v talianskom filmovom priemysle chodí, ak je niečo dobré, tak sa to kopíruje do bludu. A tak je tomu aj tu, takže nadšenci buď budú radosťou bez seba, alebo budú zívať tou spomínanou nudou.
Film však odsýpa celkom svižne a našťastie nepatrí medzi tie, pri ktorých by ste boli nútení pretáčať.
Pokiaľ ide o efekty, poteší vcelku nečakaný záver aj pekný efekt prechodu medzi Marcom a Doriným mŕtvym manželom a dostane sa nám aj trošku tej krvičky, ale zase nečakajte tu nejaké jatky a prehliadku špeciálnych efektov, tu sa na to naozaj nehrá.
A ak vyznievam tak nejako nemastno-neslano, ono to tak nejako bude. Bava má vo svojej kinematografii určite mnohé lepšie snímky a jeho labutia pieseň nejako extra z bledého priemeru nevyčnieva, ale jedným dychom treba pochváliť klasicky stabilného Johna Steinera v úlohe Bruna Baldiniho a predovšetkým Dariu Nicolodi. Tá bola v úlohe Dory Baldini viac ako presvedčivá a rozhodne určite zaujala viac ako v Profondo Rosso režiséra Daria Argenta.
Pokiaľ máte radi pomaly sa rozvíjajúce psychologické horrory typu Hereditary či The Babadook, bude Shock (alebo ak chcete, Beyond the Door II) z roku 1977 pre vás viac ako vhodný.
A ako obvykle, pozrieme sa aj na to, kto, čo kedy…teda, osoby a obsadenie.
Ako som už spomínal režisérom tohto snímku bol Mario Bava, ktorému sekundoval jeho nemenej slávny syn Lamberto.
Hoci má na konte len 39 režisérskych počinov (a to v niektorých nebol ani ako režisér uvedený), režíroval snímky, z ktorých mnohé sú uznávanými klasikami vo svojich žánroch, napr. peplum Hercules Unchained (1959), The Giant of Marathon (1959), Esther and the King (1960) a predovšetkým úchvatný Hercules in the Haunted World (1961), eurohorrory ako Caltiki: The Immortal Monster (1959, aj keď treba pre upresnenie povedať, že pôvodným režisérom tohto filmu bol nemenej známy taliansky režisér Ricardo Freda, Bava film zaňho dokončil), legendárny film Black Sunday (1960), Black Sabbath (1963), nemožno nespomenúť Planet of the Vampires (1965), ktorým sa inšpiroval nemenej slávny snímok Alien (1979), westerny ako The Road to Fort Alamo (1964), Savage Gringo (1966) či Roy Colt & Winchester Jack (1970), dobrodružný film Knives of the Avenger (1966), či gialli ako The Girl Who Knew Too Much (1963), The Whip and the Body (1963), legendárny Blood and Black Lace (1964), Five Dolls for an August Moon (1970), či jeden z prvých slasherov Bay of Blood (1971) alebo eurospy Danger Diabolik (1968) okrem iných.
A ak som spomenul synátora, tak Lamberto Bava je určite známy aj milovníkom filmu na Slovensku, pretože – ak by človek nepoznal legendárne eurohorrory Demons (1985) a Demons 2 (1986), tak určite bude nejeden z čitateľov pamätať na seriál o princeznej Fantaghiro – a veru, ten režíroval práve Lamberto Bava. A okrem týchto aj ďalšie zaujímavé počiny.
Ak si odmyslíme nesympatického Davida Colina Jr. v úlohe malého Marca (pre tohto to bola jeho druhá a záverečná filmová úloha, predtým sa objavil aj v pôvodnom Beyond the Door (1974)), ktorému navyše nepomohol anglický dabing – ktorý je inak kultový rovnako ako dabingy starých kung-fu filmov, ak viete, čo mám na mysli – vo filme nám ostávajú dve-tri dôležité osoby.
Ako na to? Od najdôležitejšej? Dajme najprv chlapíka, čo sa vo filme v podstate len mihol. Tým nebol nikto iný, ako Ivan Rassimov, tuná v malej, epizódnej úlohe Dr. Alda Spidiniho.
Zato vo svojej hereckej kariére sa Rassimov objavil v hlavnej úlohe v pár zásadných filmoch. Schválne, koho môžu nechať chladným filmy ako spomínaný snímok Planet of the Vampires (1965), Sacrifice! (1972), Emanuelle in Bangkok (1976), Last Cannibal World (1977), Eaten Alive! (1980), či Body Count (1986)? A to rozhodne nie sú všetky filmy, v ktorých sa tento legendárny taliansky herec objavil.
Nemenej slávnym a osvedčeným hercom bol John Steiner, tu v úlohe Dorinho manžela, Bruna Baldiniho.
Steiner sa objavil vo filmoch ako bol spaghetti western Tepepa (1969), dobrodružnej komédii 12+1 (1969, čo bol posledný film Sharon Tate pred jej zavraždením Mansonovým gangom), Massacre in Rome (1973), Challenge to White Fang (1974), Violent Rome (1975), Violent Milan (1976), Deported Women of the SS Special Section (1976), A Man Called Blade (1977), Caligula (1979), The Salamander (1981), The Hunters of the Golden Cobra (1982), Tenebrae (1982), Yor: Hunter from the Future (1983), The Ark of the Sun God (1984), Kommando Leopard (1985), Cut and Run (1984), Cobra Mission (1986) či Paprika (1991) medzi inými.
Ako už bolo spomenuté, hlavná úloha pripadla Darii Nicolodi, dlhoročnej partnerke režiséra Daria Argenta (s ktorým mala dcéru Asiu Argento). Tá sa okrem už spomínaného snímku Deep Red (Profondo Rosso, 1975) objavila aj vo filmoch Inferno (1980), Tenebrae (1982), Phenomena (1985), Delirium (1987), Opera (1987), Paganini Horror (1988), The Sect (1991) či Mother of Tears (2007).
