O Henleinovej knihe, ktorá je u nás dostupná v slovenskom i českom preklade (ale ani jeden z nich som nečítal), som vedel už roky. Desaťročia, presnejšie. A vedel som, že v 1997 bol podľa nej nakrútený aj film. A ani ten som nevidel… škoda.
Než sa budeme venovať tejto skvelej knihe, zopakujem to, čo som už napísal v jednom mojom poste na Facebooku – film treba vidieť pred prečítaním si knihy. Ja som, na svoje nešťastie, na to šiel opačne a film som asi po 5 minútach vypol. Zmena mien postáv (napr. pán Dubois, ktorý bol učiteľom hlavného hrdinu, sa stal pán Rasczak, čo bolo v knihe meno neskoršieho veliteľa jednotky mechanizovanej pechoty, do ktorej náš hlavný hrdina patril)…akože ak už nedokážu filmári dodržať vcelku podstatný detail, o čom to je?
Takže hoci Verhoeven, film bude na mňa musieť počkať do doby, než zabudnem na obsah knihy.
Ale podstatný rozdiel je aj v ponímaní príbehu. Síce teraz budem vychádzať len z recenzií filmu, pointa však je, že film si síce strieľa a kritizuje vojensko-priemyselný komplex, recenzenti sem-tam do toho primiešali – neprekvapivo – nejaké tie fašistické tendencie, prekvapením však bolo, že v pôvodnom diele od Henleina nič také nie je.
No poďme ale pekne po poriadku. Juan Rico, zvaný aj Johny, stojí pred vážnym životným rozhodnutím, ktorým je ďalšie smerovanie jeho života. Juan žije v spoločnosti, kde sa občianstvo – a s tým spojené právo voliť – získava službou v armáde (paradoxne, vojaci počas aktívnej služby však právo voliť nemali), a tak sa spolu s kamarátom Carlom, napriek nevôli svojho otca, prihlási do služby v mechanizovanej pechote.
Hoci kniha začína opisom jednej z bitiek, v ktorých sa Juan ocitol, neskôr sa presúvame v čase a Juana (Johnnyho) sprevádzame náborovým procesom, výcvikovým táborom i zaradením do pravidelnej služby, jeho postupom v hierarchii a knihu zakončujeme veľkou bitkou proti nepriateľovi, ktorým sú inteligentné chrobáky, kdesi na nedokončenej planetárnej základni.
Samo o sebe, OK, dobre. Príbeh sa číta veľmi dobre, Henleinovo umenie je nespochybniteľné.
Čo však robí z knihy oveľa hodnotnejšie dielo je zakomponovanie mnohých filozofických a politicko-spoločenských aspektov, ktoré aj u priemerne inteligentného čitateľa musia jednoznačne vyvolať asociácie aj s našou aktuálnou spoločenskou situáciou.
Otázky morálky, patriotizmu, zločinu a trestu, delikvencie – to a mnoho iného Henlein vkladá do dialógov medzi postavami (ale aj do myšlienok hlavného protagonistu). Ide o mnohokrát ťažké filozofické problémy, ktoré však presne pomenúvavajú pálčivé problémy danej spoločnosti, ktorá je v podstate našou spoločnosťou, akurát z hľadiska samotného autora o pár desiatok či stoviek rokov vzdialená. A možno by sa aj čudoval, ako rýchlo sme sa tam dostali…
Hviezdna pechota je jednoznačne dielo, ktoré sa nedá inak, ako odporúčať. Nielen priaznivcom sci-fi žánru (tí, predpokladám, o tomto diele vedia a asi ho už aj majú prečítané), ale aj každému, kto sa čo len obtrel o spoločenské vedy či filozofiu. Koniec koncov, prírodné vedy nemusia byť len suchopárne vedecké pojednania, že?
Ale ten film si radšej pozrite ako prvý, možno sa vám tá kniha bude potom páčiť ešte viac, prípadne zistíte, že film je úplne o niečom inom.
Kniha v preklade k dostaniu napr. v kníhkupectve Martinus. ale ak ovládate jazyk „vrahov z Volstrítu“, tak možností je neúrekom.
