Ah, céčková televízna produkcia…!!! V podstate ju poznáme aj z našich končín, celá tá seriálová (predovšetkým komediálna, resp. “komediálna”) tvorba na našich lokálnych televíziách by sa tam dala umiestniť.
Nebavíme sa však o tejto produkcii, to až niekedy inokedy. Dnes si v súvislosti s filmom POST IMPACT z roku 2004 spomenieme na tzv “made-for-TV” filmy, teda filmy, ktoré sú nakrúcané prakticky na zakázku, rutinne, bez nejakej snahy vytvoriť umelecké dielo. Niečo ako bežná pizza, ktorú si človek dá v bežnej pizzerii. Poteší, zasýti, ale nebudete na ňu spomínať do smrti, nie je dôvod.
Dobrým príkladom je napríklad každoročná vianočná ponuka z produkcie Hallmark Channel. Totálne romantické výplachy, scenáre podobné ako vajce vajcu…čo nie je ale pointa, Hallmark sa týmto nesnaží získať cenu Emmy, ale vyplniť vysielací čas, aby mohol medzi to nahádzať reklamu atď. A že mu to ide, dokazuje aj jeho stála existencia.
Podobne tak v USA a v UK existuje kanál, ktorý vo svojich začiatkoch niesol názov SciFi Channel, neskôr začal fungovať s modernizovaným SyFy channel označením. A ten prináša rôzne filmy a seriály so – uhádli ste – sci-fi tématikou, ale zabŕdne aj do horroru a rôznych creature features (to sú tie rôzne megapytóny, žraločí mutanti a podobne).
Ten je práve domovom rôznych takýchto “jednohubiek”, ktoré – podľa môjho názoru – slúžia rôznym bohumilým účelom: poskytujú zamestnanie hercom a celému zástupu zamestnancov filmového priemyslu, rôzne investičné skupiny si môžu zároveň poodpisovať nejaké tie náklady a získať zároveň kredit filmových producentov a v neposlednom rade, poskytujú zabiják času tým z nás, ktorým sa nechce ísť spať…napríklad.
A to už nespomínam čaro nechceného – mnohé z týchto filmov sú tak príšerné, že slúžia ako neplánované komédie (i keď mnohokrát mám pocit, že scenáristi to už dnes píšu aj s humorom na zreteli), ktoré bavia väčšinou nelogickosťou deja.
Post Impact z roku 2004 toto všetko spĺňa. Poďme teda naňho hodiť očko, čo poviete?
Film patrí do kategórie katastrofických filmov. Základná premisa príbehu je jednoduchá, priam triviálna. Do Zeme narazí kométa, ktorá spôsobí, že Európa a časť severnej Afriky zamrzne. Lenže ono v Berlíne je operačné centrum satelitu, ku ktorému sa chce armáda Nových Zjednotených Severných Štátov (alebo čosi také, New United Northern States, teda NUNS, čo je – predpokladám – jeden z vtipov scenáristov) dostať. Ono totiž niekdajšia US Army tento satelit financovala (lebo ho chceli využiť ako zbraň)… ale ovládanie má v rukách ktosi, kto k nemu nechce nikoho iného pustiť, a tak sa musí vyslať tím na tajnú misiu… Kto by toto nepoznal, že? Klasika žánru.
Ak sa niekto pýta, že prečo je operačné centrum satelitu v Berlíne a nie klasicky niekde v USA, dôvod je úplne prozaický – film vznikol v koprodukcii s nemeckou televíznou stanicou RTL. A okrem miesta konania sa vo filme v jednej z hlavných úloh objavuje aj nemecká herečka, ale o tom neskôr.
Čo mi však teraz napadlo je vcelku zaujímavá vec – v akčných a katastrofických filmoch nie je problém zničiť Biely dom, Capitol Hill, Sochu slobody, Eiffelovu vežu, nechať zamrznúť a napadať snehom Berlín a podobne, no bolo by zaujímavé, ak by niekto natočil katastrofický film, kde by napr. došlo k zničeniu slovenského parlamentu padajúcou vesmírnou stanicou alebo kusom meteoritu. Verím tomu, že to by rôzni pseudo-vlastenci a kadejaké iné zaujímavé živly protestovali. No, možno to je len môj pocit…:)
Neodbočujme však, venujme sa príbehu. Čo človeka hneď na úvod zarazí, je fakt, že náš hlavný hrdina, kapitán Tom Parker (Dean Cain) len tak nechá manželku s dieťaťom stáť v rade na lietadlo, a to, že ich asi treba vziať zo sebou, mu ťukne až vtedy, keď sa dvere lietadla zatvárajú. Samozrejme, von sa viac nedostane, ale aj to len vďaka reakcii plukovníka Watersa, ktorá je nepochopiteľná rovnako tak. Teda nie, že by človek u vojakov nejakú empatiu a inteligenciu predpokladal, ale predsa len…
A tak náš hrdina tri roky blúdi kade tade po zľadovatelej pustine aj so svojím aljašským malamutom, a stane sa svedkom toho, ako je letiace vojenské lietadlo prakticky usmažené počas letu do Berlína. Stáva sa, že.
Ale prečo ho za tie tri roky nenapadlo sa vybrať sa teda do Berlína manželku s dcérou hľadať, keď prakticky bol už na polceste, to už jaksi scenáristi nedomysleli.
Nevadí, toto snád nemôže byť problém. Parker nejakou nevysvetliteľnou náhodou stretáva slečnu Starndorf, ktorá je vedkyňou a dcérou Dr. Starndorfa, ktorý je zodpovedný za spomínaný satelit, a netrvá dlho, než sa do Berlína – s požehnaním prezidentky NUNS – vyberá komando, ktorému velí plukovník Waters. Jeho pravou rukou je ex-SAS komando Sarah Henley (Joanna Taylor, tuná uvedená ako Joanna Clark), čo je síce ťažko vysvetliteľné, že prečo, ale našťastie sa s týmto vysvetľovaním nikto neunúva.
Parker je ešte stále smúti nad faktom, že nechal manželku s dcérkou v Berlíne, a to až natoľko, že pri prvej príležitosti – ako inak, v sprche – oprcá britskú výsadkárku Henley. Ale zviedla ho ona, mrcha! To všetko ona! Teda, nie, že by sa bránil… v každom prípade sa nám ale dostane pohľadu na aktíva britskej herečky, a tie sú, ako by jeden klasik povedal, jako docela… jako jo. Ten talent bol zjavný, ak viete, o čom hovorím.
Tak sa naša chasa teda vyberie na misiu do Berlína v nádhernom lacno-efektovom CGI spracovaní, a mňa vždy poteší, s akou vážnosťou sa herci venujú svojim úlohám, fakt, že bez ohľadu na film, človek musí byť profesionál.
Našťastie film odsýpa rýchlo, nechýbajú ani napäté situácie, až sa, čosi-kamsi, dostaneme do Berlína, ale čuduj sa svete, ono po našich hrdinoch ktosi strieľa. Onedlho sa dozvedáme, že ten Berlín nie je ani tak vymretý, ale pod ľadovým nánosom ešte stále žijú ľudia, a čo žijú…ono v budovách svieti svetlo a také tie zaujímavé detaily, ktoré by v post-katastrofickom svete asi nemali byť (nehovoriac o fakte, že vzhľadom na existenciu elektriny by sa asi ľudkovia vedeli cez vysielačky skontaktovať s okolitým svetom, ale to je tiež asi jedna z vecí, čo scenáristom „neťuklo“.)
Nevadí. Zisťujeme, že satelit ovláda hysterický bývalý asistent Dr. Starndorfa, ktorého chráni domáca milícia pod vedením ďalšieho z doktorových blízkych spolupracovníkov. Ten druhý to bude mať čoskoro za sebou, no náš momentálne hlavný zloduch mieri satelitom na severnú Afriku… ako ho nikto nezastaví, 4.5 milióna ľudí v Tangiers bude čochvíľa mŕtvych!! Pomooooc!
Nebudem ďalej prezrádzať, čo a ako – čaká nás, teda vás, ja som to už videl, ešte jeden zvrat – ale ak budete dávať veľký pozor a nie je vám technika priveľmi vzdialená, tak určite vám príde divné, že satelitný oný, tanier, je odpojený a je potrebné ho zase káblom pripojiť…akým spôsobom doteraz ten satelit fungoval? No, ako som spomínal vyššie, s takýmito logickými taľafatkami sa nikto nebude predsa trápiť.
Koniec dobrý, všetko dobré. Náš kapitán Parker nájde aj svoju manželku a dcéru, ale tento objav mu veľa nadšenia nepridá, ono totiž zamrzli vo svojom berlínskom byte. Nezdalo sa však, že by to Parkera nejakým spôsobom mrzelo, on si totiž už medzitým vcelku dobre porozumel s s už spomínanou nemeckou vedkyňou…takže, nový štart!!!
Naozaj, Post Impact treba vidieť, ani nie tak kvôli už toľkokrát omieľanému námetu, ale hlavne kvôli hysterickým nelogickostiam a totálnym WTF momentom.
A ktože je za tento film zodpovedný? Dobre, že sa pýtate!
Režisérsku stoličku si rezervoval nemecký režisér Christoph Schrewe, ktorý prakticky až do nakrútenia Post Impact režíroval nemecké vecičky, preto ho veľa ľudí u nás z týchto vecí poznať nebude. Jedine, že niekto pozerá na satelite nemecké kanály ako kedysi, hoci o tom pochybujem.
Nevadí, chlapík stále ostáva verný TV produkcii, ale už sa dočkal aj známejších projektov ako Fear the Walking Dead (2016), kde režíroval jednu epizódu, podobne ako u Mr. Robot (2015), tri epizódy Criminal Minds (2015-2018) či štyri epizódy v Shooter (2016-2018) medzi inými, takže rozhodne sa nedá povedať, že by svoje remeslo neovládal.
Schrewe si zapísal aj kredit aj ako spolutvorca scenára, druhým z kreatívnej scenáristickej dvojky bol pán menom Torsten Dewi, pre ktorého to bol jeho druhý scenáristický počin a ako pozerám, mal na svedomí aj scenár k Lost City Riders (2008), ktorý som recenzoval pre Rubber Axe zine. No, čo si budeme hovoriť, ak ste ho nevideli, o veľa ste neprišli…
Ale herecké obsadenie…!!! Hlavnú úlohu si strihol bývalý televízny Superman, teda Dean Cain, a toho ja môžem. Nie, že by som videl všetko, v čom sa mihol, to ani náhodou, ale rozhodne ako herec neurazí. A napríklad v Die Hard vykrádačke Christmas Rush (2002) s Erikou Eleniak po boku bol super. A je vidieť, že povolanie berie vážne a nejak si úlohy nevyberá, čo príde, to berie, hoci zamrzí, že s takým kukučom sa objavuje občas aj vo vyslovených brakoch, ktoré je zaťažko sledovať aj nadšencom filmového trashu. Ale tak, keď ho za to platia, tak čo sa bude sťažovať.
Bettina Zimmerman by mala hrať v podstate druhú hlavnú úlohu, hoci pravdu povediac, nejak to vo filme nevyzeralo (teda až ku koncu), a táto nemecká herečka je …nemecká herečka, tým sa povedalo všetko. Nemecká (podobne ako francúzska atď.) seriálová tvorba je prakticky neznáma každému, kto nesedí pri TV a nesleduje množstvo nemeckých televíznych seriálov, v ktorých sa táto populárna herečka objavuje. Ale objavila sa v už spomínaných Lost City Riders, čo sa dostalo aj do ne-nemeckých vôd, takže nie je na tom tak zle.
Spomínaná Joanna Taylor, tuná v úlohe Sarah Henley, však v porovnaní s Bettinou hrá tak piate husle, Post Impact bol v podstate jej prvou filmovou rolou a zdá sa, že jej herecká kariéra skončila v roku 2007 filmom Back in Business. Škoda, sympatická babenka to je. Alebo bola, kto vie.
Spomenieme ešte Nigela Bennetta v úlohe plukovníka Watersa, ktorý je dostatočne charizmatický na to, aby si ho človek tak-nejak zapamätal, ale v jeho bohatej filmovej a televíznej kariére nájdeme len pár pre nás známejších kúskov (trebárs Darkman III (1996), Gotti (1996), seriál La Femme Nikita (1997-1998), mihol sa v Relic Hunter (2000), a k zhliadnutiu bol napr. aj v xXx: Return of Xander Cage (2017)). Ale práve prehľad napr. jeho filmografie len potvrdzuje, že tých seriálov a filmov, ktoré sa denne natáčajú – a mnohokrát aj rýchlo končia – je neskutočné množstvo.
No, človek aby mal pár životov na všetko…
Nech je, ako chce, Post Impact nie je rozhodne film, ktorý by ste museli zhliadnuť. Je to totálny trash so zlými efektami a zlým scenárom s neskutočnými logickými chybami. Napriek tomu, ak ho divák sleduje s cieľom pobaviť sa – tak takýto film funguje lepšie ako mnohé moderné komédie. A o tom to je.
