Dnes sa konšpiračnými teóriami oháňa kadekto, od tzv. „fact-checkerov“ (teda overovačov faktov) cez facebookových grafomaniakov po štamgastov v kadejakých putikách, no nebolo tomu tak vždy. Konšpiračné teórie mali – a ako sme svedkami, aj dnes majú – svoje pevné miesto v spoločnosti, a to aj, na prekvapenie, u nás. Kto z čitateľov si pamätá na slávnu čiernu sanitku unášajúcu ľudí kvôli orgánom? Ťažko povedať, či táto konšpirácia, resp. urban legend, vznikla na základe filmu The Ambulance z roku 1990 alebo mala iný základ, no vzhľadom na poprepletané vzťahy v politike, spoločnosti, v náboženstve či v biznise, nie je div, že najviac sa rozmohli v tých najrozvinutejších krajinách. A teda nie je žiadnym prekvapením, že konšpirácie prekvitajú hlavne v USA.
Keď som koncom roku 1997 začal skúmať zákutia online sveta, samozrejme, došlo aj na túto zaujímavú kategóriu informácií. A mnohé z nich zneli presvedčivo, a dá sa povedať, že okrem tých, ktoré boli do istej miery ohraničené nejakým dátumom (trebárs neslávne známe Y2K), mnohé znejú presvedčivo dodnes.
Konšpiračné teórie sú dnes veľkým biznisom. To, čo sa kedysi šírilo prostredníctvom xeroxovaných brožúr a – v prípade USA – cez inzeráty v takých periodikách ako bol Spotlight, dnes presahujú do mainstreamu. David Icke či Alex Jones sa prakticky stali známymi menami aj pre tých, ktorí by o nich pred 20 rokmi nemali dôvod prečo zakopnúť.
Paradoxne, meno Williama Miltona Coopera, alebo Billa Coopera, ako bol taktiež známy, sa ku mne dostalo prakticky až po jeho smrti, hoci som konšpiračné kruhy v tej dobe celkom pravidelne sledoval. Pretože však som sa otázkou UFO nejako veľmi nezaujímal, a taktiež ma veľmi nezaujímali ani problémy okolo ústavy USA, a podobné záležitosti, ktoré zamestnávali amerických patriotov, len neskôr som sa dostal k jeho expozícii tajných spoločenstiev a niektorým ďalším témam.
Ako to však býva, mnohí z takýchto osôb bývajú prezentované prakticky len jednostranne. Človek, pokiaľ dotyčného nepozná osobne, nemá nijakú možnosť spoznať aj iné stránky danej osoby. A mnohokrát sú tieto stránky nemenej zaujímavé ako tá, ktorá je verejne prístupná.
Kniha Marka Jacobsona, venovaná životu Billa Coopera, je preto nesmierne zaujímava a dôležitá. Ukazuje nielen stránku tohto amerického konšpiračného teoretika ako sčítaného a problematiky znalého človeka, ale taktiež aj jeho negatívne ľudské vlastnosti, ako bol Cooperov alkoholizmus či násilná povaha. Zobrazuje ho ako človeka, ktorý vedel priznať, že sa v niektorom zo svojich tvrdení zmýlil, ale taktiež aj človeka, ktorý si vedel občas neskutočne vymýšľať (čo je vlastné nejednému z týchto šíriteľov konšpiračných teórií).
Jacobson by sa možno v niektorých momentoch dal opísať ako voči Cooperovi nepriateľsky naladený, ale vo všeobecnosti sa dá táto kniha, akási biografia Cooperovho života a aktivít, považovaž za vcelku vyváženú, a za to si autor zaslúži uznanie.
Osobne za najzaujímavejšiu časť knihy však považujem rozbor dopadu Cooperových teórií a jeho knihy Behold the Pale Horse napr. na černošských rapperov a prívržencov Nation of Islam, čo samo o sebe predstavuje tému, hodnú samostatného skúmania.
Pale Horse Rider:William Cooper, the Rise of Conspiracy, and the Fall of Trust in America určite nie je čítaním pre bežného čitateľa, ale zase nejde o nejaké akademické pojednanie. Nech je, ako chce, rozhodne pre záujemcu o konšpiračné teórie, ich vznik, prostriedky ich šírenia a známe osobnosti z konšpiračných kruhov, je táto kniha viac ako odporúčaná.
A ono sa ten Cooper v niektorých veciach rozhodne nemýlil…
Mark Jacobson, Pale Horse Rider: William Cooper, the Rise of Conspiracy, and the Fall of Trust in America
