Nie tak dávno sa na Bandurkoch objavila recenzia na knihu „Suburban Grindhouse“ od amerického autora menom Nick Cato. A pretože nikdy nevynechám možnosť podporiť dobrú vec – a dobré čítanie – nebolo treba dlho premýšľať predtým, než som Nicka oslovil so žiadosťou o krátky rozhovor…ktorý si môžete prečítať nižšie.
Ahoj Nick, ďakujem, že si si našiel čas na tento rozhovor. Ako sa máš v poslednej dobe? Vyzeráš ako dosť zaneprázdnený človek, takže… čo ťa tak zamestnáva?
Mám sa fajn. Som stále vyťažený svojou dennou prácou, ale ako väčšinu tvorcov ma po nociach a cez víkendy drží písanie – či už fikcia alebo publicistika. Túžbu písať a vydávať mám v sebe od roku 1981, keď som bol ešte len šiestak.
Tvoje skúsenosti z grindhouse kín si pekne spísal v knihe Suburban Grindhouse… kedy si prvýkrát začal uvažovať nad tým, že ich pretavíš do knihy? Bol to taký záblesk, inšpirácia od iných filmových nadšencov, alebo ti to niekto priamo navrhol?
V roku 2010 ma oslovili, aby som pre web Cinema Knife Fight písal stĺpček o mojich zážitkoch z kín. Medzi rokmi 2010 a 2018 vyšlo takto takmer 80 častí „Suburban Grindhouse Memories“ – skoro mesačne, až kým stránka neskončila. Ale už v roku 1981 som vydával vlastný fanzin STINK, kde som písal o návštevách kín, takže návrat k tomu vo vylepšenej forme bol pre mňa prirodzený.
Ako vlastne prebiehal proces písania knihy? Od prvého ťuknutia do klávesnice až po finálne odoslanie vydavateľovi – koľko to trvalo?
Keď web zavreli, všetky stĺpčeky som poskladal do knižného formátu a pridal rozhovory s pár režisérmi a hercami, ktorých filmy som pokrýval. Keď som mal všetko pokope, oslovil som Davea z Headpressu a ten bol s mojimi textami oboznámený – knihu mi prijali pomerne rýchlo.
Čo bolo na písaní knihy najťažšie? A keby si sa na to pozrel dnes, zmenil by si niečo?
Keďže asi 85 % knihy tvorí materiál, čo už bol publikovaný, nebolo to také zložité. Dnes by som možno doladil zopár gramatických detailov, prepísal pár opakujúcich sa viet… ale v zásade som so všetkým spokojný.
Spomenul si Headpress – ako si ich získal pre Suburban Grindhouse? A ako sa ti s nimi spolupracuje? Ja ich knihy zbožňujem, vždy sú niečím výnimočné.
Boli pre mňa prvou voľbou, pretože už dlho patria medzi moje obľúbené vydavateľstvá filmovej literatúry. Všetko, čo od nich čítam, ma buď baví, alebo sa z toho niečo naučím. Skvelý tím, fakt profesionálny prístup. Som šťastný, že mi vydali prvú knihu a teraz pripravujú aj druhú.
Ako na knihu reagovala verejnosť? Spomínaš si na nejaké výrazné ohlasy – či už pozitívne alebo negatívne?
Väčšina recenzií bola pozitívna, niektoré vlažnejšie. Negatívne sa nájdu vždy – k tomu sa nedá vyhnúť. Jeden recenzent napríklad tvrdil, že moje rozhovory s tvorcami nesúviseli s filmami, čo jasne ukazuje, že knihu ani nečítal. Na druhej strane mi veľa ľudí povedalo, že mi závidia, že som videl Lady Terminator v Times Square, a moje recenzie ocenili.
Ale Suburban Grindhouse nie je len kniha – je to aj zin. Povedz čitateľom, ako si sa k zine kultúre dostal – lebo viem, že toto nie je tvoja prvá skúsenosť.
Ako som spomenul, môj prvý zin STINK vychádzal v rokoch 1981–1991. Potom som mal pauzu – práca, deti… V roku 2004 som rozbehol The Horror Fiction Review, ktorý sa venoval hororovým románom a občas filmom. Ten fungoval do roku 2008, potom online až do 2018. Občas som ešte urobil špeciálne čísla STINK-u, ale v roku 2024 som odštartoval Suburban Grindhouse Magazine – a zatiaľ má veľmi dobrý ohlas. Teraz pripravujem piaty číslo.
Zin kultúra dostala poriadne zabrať – drahé poštovné, zrušenie surface mailu… no stále žije. Aké printové ziny patria medzi tvoje obľúbené? Filmové, hudobné alebo iné? Daj tipy!
Odkedy vychádza Suburban Grindhouse Magazine, veľa si vymieňam s inými zinármi. Páči sa mi Misfit Cinema Journal, teraz známy ako Workprint. Super je aj Nuclear Eye, nový zin s dôrazom na exploitation. Late Night Snack vyzerá fakt profi – plno pôvodného umenia a recenzií. Z hudobných ma baví nový Soulgrinder Zine (thrash/death metal). V lete som sa dokonca zoznámil s jeho vydavateľom Paulom na drive-in festivale.
Tak poďme rovno k tvojmu zinu. Je to akýsi „bonus“ k vydanej knihe, alebo samostatná platforma na nové témy? Čo čaká čitateľov v čerstvom čísle?
Je to hlavne priestor pre pokračovanie mojej série „Suburban Grindhouse Memories“. Okrem toho recenzie filmov, kníh, zinov a občas hostia – v štvrtom čísle ich bolo dosť. V piatom čísle sa pridáva Jamie Chimino, ktorý má fakt brutálne informatívne články a perfektne zapadá do ducha zinu. Recenzie filmov sa snažím robiť čo najviac na základe reálnych projekcií v kinách.
Má zin pevný harmonogram?
Chcel by som ho držať kvartálne – 4 čísla ročne, to je momentálne reálne.
Ako je to s dostupnosťou v Európe? Viem, že cez Amazon to ide, ale niečo aj priamo?
Zatiaľ len Amazon. Ak máš tip, ako ho dostať ľahšie aj k vám na Slovensko, sem s ním!
Staré kiná miznú, generácia Z ide streaming, fyzické médiá však stále majú čaro. Ako je to u teba s filmami do zbierky? Kupuješ všetko alebo vyberáš? A ktoré vydavateľstvá preferuješ?
Fyzické médiá milujem, ale úprimne, nevadí mi ani streaming. Tubi má napríklad obrovský výber grindhouse a kultoviek zadarmo. Blu-ray kupujem len výnimočne – filmy, ku ktorým sa určite budem vracať. Z vydavateľstiev mám rád Severin, Grindhouse Releasing, Vinegar Syndrome, ale aj menšie ako Mondo Macabro či Second Sight. Arrow a Indicator robia tiež neskutočné veci.
Daj našim čitateľom tipy: 5 kníh a 5 zinov, ktoré sú podľa teba základom pre fanúšikov exploitation a grindhouse kultúry.
Z kníh určite Sleazoid Express od Billa Landisa, potom House of Psychotic Women od Kier-la Janisse (majstrovské dielo), obidve Weldonove Psychotronic knihy a Cult Movies od Dannyho Pearyho.
Zo zinov – začiatkom 80. rokov som miloval Ecco, Gore Gazette, Bullshit Monthly (nedávno vyšiel omnibus), Temple of Schlock a samozrejme Chas Balunov Deep Red. Niektoré sa dajú stále nájsť online.
Čo máš pred sebou v roku 2025 a do budúcna?
V októbri 2025 vyjde moja druhá filmová kniha Dark Dreams: An Obsessive Look at Romano Scavolini’s Nightmare. Bude to jedna z mála kníh Headpressu vo farbe, plná raritných fotiek. Dokončujem aj tretiu knihu o post-1982 midnight movies a o budúcnosti tejto kultúry. V roku 2026 by mal vyjsť môj druhý hororový román a píšem aj kriminálku inšpirovanú talianskymi poliziotteschi filmami. A, jasné, ďalšie čísla zinu. Plus moja manželka Shannon pripravuje krátky film, kde jej pomáham – je to talentovaná režisérka a scenáristka, o ktorej ešte určite budete počuť.
A na záver – máš nejaký odkaz pre čitateľov?
Pre všetkých, čo píšu alebo tvoria: robte to, čo vy sami chcete. Ak tomu veríte, nájde si to cestu – či už k vydavateľovi, alebo k fanúšikom nezávisle. Nikdy sa nevzdávajte. Keby mi niekto v roku 1983 povedal, že v roku 2025 budem mať knihu o Nightmare, myslel by som si, že je blázon. Ale sme tu. Mal som túžbu, a našiel som správnych ľudí, ktorí tomu dali šancu.
Nickovi môžete napísať prostredníctvom jeho Instagramu.
