nedeľa, 22 júna, 2025
More
    ÚvodRecenzieFilmové recenzieLA MALDICIÓN DE LA LLORONA (1963)

    LA MALDICIÓN DE LA LLORONA (1963)

    31 dní horroru 2024 pokračuje aj dnes, a ak ste čakali ďalší film z produkcie Vala Lewtona, tak vás musím sklamať – ale len trošku, lebo k spomínanému producentovi sa v budúcnosti ešte vrátime.

    Dnes sa však pozrieme k Lewtonovým južným susedom, teda do Mexika.

    Horror mexicano nie je v našich končinách veľmi známy, a možno nebudem veľmi preháňať, ak poviem, že nie je známy prakticky vôbec, čo je na škodu veci.

    Rita Macedo ako La Llorona

    La maldición de la Llorona (1963), v réžii Rafaela Baledóna, patrí medzi skvosty skorého mexického gotického hororu. Film patrí do tzv. zlatej éry mexickej kinematografie a predstavuje novú verziu legendárneho príbehu La Llorony – dávnej mexickej povesti o zúfalej žene, ktorá po tom, čo v záchvate hnevu utopila svoje deti, je prekliata a musí blúdiť po zemi ako kvíliaci duch, navždy oplakávajúc svoju stratu. Baledónova adaptácia však La Lloronu vykresľuje prakticky úplne odlišne, z tradičného mýtu vo filme nezostalo nič, a trošku podozrievam producentov, že La Lloronu v názve iba marketingovo využili. Tak ale zase neboli by prví ani poslední.

    La Llorona je v tomto filme čarodejnicou, snažiacou sa oživiť svoju predchodkyňu, ktorú kedysi za čarodejníctvo popravili. Film nám predstavuje Selmu (Rita Macedo), údajne vdovu, žijúcu v tzv. prekliatom dome, ktorému sa miestni vyhýbajú ako čert svätenej vode. Selma je tou čarodejnicou, ktorá sa snaží svoju predchodkyňu oživiť pomocou svojej netere Amelie (Rosa Arenas), ktorá prichádza na návštevu so svojím manželom Jaimem (Abel Salazar).

    Treba povedať, že mexickí filmári si gotickú atmosféru osvojili dokonale. La maldición de la Llorona v ničom nezaostáva za vykreslením atmosféry vo filmoch ako La maschera del demonio (Black Sunday, 1960) talianskeho režiséra Maria Bavu, či – prekvapivo – atmosférou močarísk v The Hound of Baskervilles (1939, s Basilom Rathboneom v úlohe Sherlocka Holmesa). Stiesnená atmosféra cesty v lesoch, ktorú vidíme na začiatku filmu, či zlovestné napätie vnútri haciendy, hra svetla a tieňov, to všetko prispieva k vytvoreniu filmového zážitku, ktorý La maldición de la Llorona filmovému divákovi ponúka.

    La maldición de la Llorona

    Film, samozrejme, má svoje nedostatky. Príchod policajtov, zalarmovaných napadnutým kočišom, a ich následný skon je prakticky nepochopiteľný (ako dvaja policajti s pištoľami v rukách nedokážu postrieľať troch psov, je pre mňa záhadou), ale predpokladám, že táto scéna mala vykresliť bezútešnosť danej situácie, v ktorej bežný smrteľník nemôže vyhrať. Nech je ako chce, spomínaná scéna je jednou z tých, ktoré hodnotenie filmu – minimálne u mňa – znižujú. Podobne aj postava Dr. Daniela Jaramilla (Enrique Lucero), Selminho (údajne zosnulého) manžela, hoci pre film pravdepodobne nutná pre záverečný stret medzi Danielom a Selmou, film dostávala do roviny béčkového filmu a monštrách, čo je v dosť výraznom kontraste s celkovým vyznením filmu.

    Hereckým výkonom sa nedá nič vytknúť, ale osobne sa mi najviac páčila postava krívajúceho sluhu domácej pani, Juan (Carlos López Montectuma). Pohľad naňho skutočne vzbudzoval hrôzu a vyvažoval atmosféru zla, ktorú predstavovala Selma.

    Herecké výkony, najmä Rosy Arenas v úlohe netere Amelie a Abela Salazara (Jaime), sa do žánru výborne hodia. Arenas stvárňuje Ameliu s pocitom zraniteľnosti a odhodlania, zatiaľ čo Salazar – už etablovaná postava mexického hororu – poskytuje stabilnú prítomnosť ako racionálny protipól Ameliinej rastúcej hrôzy.

    Zhora zlava…stará čarodejnica, Amelia, Selma a Daniel (zábery z filmu)

    La maldición de la Llorona je klasickým príkladom toho, ako mexická kinematografia dokázala začleniť miestny folklór do hororového žánru, pričom zároveň čerpala z európskych gotických tradícií. Film možno nie je mimo Latinskej Ameriky taký známy ako niektoré iné hororové klasiky, ale pre fanúšikov starých hororov ponúka jedinečnú kombináciu atmosférického napätia, folklóru a psychologickej hĺbky. S Lloronou mexického mýtu tento film nemá nič spoločné, no aj napriek tomu predstavuje zážitok, ktorý by si fanúšikovia hororrového filmu nemali nechať ujsť.

    Poďme sa pozrieť aj na osoby a obsadenie (teda, na niektoré z nich).

    Režisérom a scenáristom filmu bol už spomínaný mexický herec, scenárista a režisér Rafael Baledón (1919 – 1994) s bohatými režisérskymi skúsenosťami v mexickej kinematografii, fanúšikov horroru možno zaujmú jeho filmy El hombre y el monstruo (1959) či Museo del horror (1964), Baledón sa však venoval rôznym žánrom. Okrem režisérskej stoličky bol aj hercom, napríklad v horrovej mexickej klasike El Monje Loco (1940) a v mnohých ďalších filmoch mexickej produkcie.

    Rafael Baledón

    Rosita Arenas (1933 – ) vo filme predstavuje Ameliu, neter zlovestnej Selmy. Táto mexická herečka sa objavila v mnohých filmoch, ale fanúšikov tzv. psychotronických filmov určite zaujmú tituly ako La momia azteca (1957) a pokračovania ako La maldición de la momia azteca (1957 a La momia azteca contra el robot humano (1958), El misterio del látigo negro (1958), El ánima del ahorcado contra el latigo negro (1959), Neutrón, el enmascarado negro (1960), El espejo de la bruja (1962), Los autómatas de la muerte (1962) či Neutrón contra el Dr. Caronte (1963) medzi inými.

    Rosita Arenas

    Abel Salazar (1917 – 1995), tu v úlohe Ameliinho manžela Jaimeho, bol známym mexickým hercom, objavil sa vo filmoch ako El conde del Montecristo (1942), Las cinco advertencias de Satanás (1945), zorrovskej vykrádačke La justicia del Coyote (1956, kde sa, len tak mimochodom, ako scenárista prvýkrát objavuje legendárny auteur Jesús Franco), zahral si aj v známom El Vampiro (1957), El ataúd del vampiro (1958), aj v asi najkultovejšom mexickom filme Misterios de ultratumba (1959), taktiež už v spomínanom El hombre y el monstruo (1959) či El barón del terror (1962), medzi mnohými inými.

    Abel Salazar

    Okúzľujúca Rita Macedo (1925 – 1993) vo filme stvárňuje zlom presiaknutú Selmu, objavila sa v takmer stovke rôznych filmových a televíznych úloh, z ktorých asi najzaujímavejší (z nášho pohľadu) je jeden zo série filmov o superhrdinovi menom Neutrón, Neutrón contra el criminal sádico (1964).

    Rita Macedo

    Carlos López Moctezuma (1909-1980) hral asi vo všetkých mexických filmoch (samozrejme, to preháňam, ale jeho filmografia obsahuje úctyhodných 218 titulov!!!), objavil sa naprv. v rannom spracovaní legendy o El látigo (1939), El fantasma de medianoche (1940), v už spomínanej dobrodružnej dráme El conde de Montecristo (1942), kriminálnej mystery dráme El asesino X (1955), v spomínanom filme Museo del horror (1964), El pueblo fantasma (1965), v lucha libre filme Santo vs el estrangulador (1965) a jeho pokračovaní Espectro del estrangulador (1966), v mexickom superhero filmoch Rocambole contra las mujeres arpías (1967) a Rocambole contra la secta del escorpión (1967), La horripilante bestia humana (1967), Satanás de todos los horrores (1974) či ďalšom wrestlingovom filme Los vampiros de Coyoacán (1974), samozrejme, medzi mnohými inými.

    Carlos López Moctezuma

    Enrique Lucero (1917 – 1989) taktiež nebude patriť medzi hercov, ktorý by boli v našich končinách známi, objavil sa však aj vo filmoch mimo mexickej produkcie, ktoré sa dostali aj k nám, a hoci v nich nestvárňoval hlavnú úlohu, predsa je len milé, keď vidíme, že sa herci z krajín ako Mexiko (a iných) dokázali presadiť aj mimo svojich domovských ateliérov. Lucero sa objavil vo filmoch ako slávny western The Magnificent Seven (Sedem statočných, 1960), El vampiro sangriento (1962), La invasión de los vampiros (1963), Tarzan and the Valley of Gold (1966), vo westernoch Pacto de Sangre (1966) a La bataille de San Sebastian (1968), dráme Birds of Prey (1968), objavil sa aj v ďalšom legendárnom filme, The Wild Bunch režiséra Sama Peckinpaha (1969), wrestlingovom filme Santo contra los cazadores de cabezas (1971), westernovej dobrodružnej dráme The Wrath of God (1972), vo francúzskom snímku La Scoumoune (1972, v hlavnej úlohe s Jean-Paul Belmondom), spoluprácu so Samom Peckinpahom si zopakoval v Bring Me the Head of Alfredo Garcia (1974), objavil sa aj v horrore Mary, Mary, Bloody Mary (1975), v dráme vykresľujúcej tragédiu v guyanskej kolónii neslávne známeho kazateľa Jima Jonesa, Guyana: Crime of the Century (1979), aj v u nás vysielanom dobrodružnom filme Green Ice (Zelený ľad, 1981), v akčnom filme s Charlesom Bronsonom The Evil That Men Do (1984) či El trailer asesino (1986), medzi inými.

    Enrique Lucero

    Trailer:

    Predchádzajúci článok
    Ďalší článok
    Rudolf Schütz
    Rudolf Schützhttps://bandurkinagaucu.eu
    Rudolf Schütz - nezastaviteľná sila v pozadí Vihorlat Media - je zanieteným editorom webu Bandurki Na Gauču, ktorá sa venuje odhaľovaniu a oslavovaniu bohatého spektra kultúrnych pokladov z minulosti. S neuhasiteľnou láskou ku všetkému kultúrnemu sa Rudolf ponára hlboko do histórie, aby priniesol na svetlo zabudnuté poklady, ktoré zaujmú svojím nadčasovým čarom a významom. Jeho odborné znalosti pokrývajú rôzne formy umenia, literatúry, hudby a filmu, čo z neho robí všestranného a znalého kurátora. Prostredníctvom Bandurki Na Gauču Rudolf túži spojiť súčasné publikum s kultúrnym dedičstvom, ktoré formuje našu prítomnosť, a podporovať tak ocenenie trvalej krásy a významu historických majstrovských diel.
    Advertisingspot_img

    OBĽÚBENÉ PRÍSPEVKY

    BANDURKI ODPORÚČAJÚ

    BANDURKI NA SOCIÁLKACH

    0FanúšikoviaPáči sa
    0NasledovníciNasledovať
    0NasledovníciNasledovať
    0OdberateliaPredplatiť