Tak takéto filmy sa dnes veru už netočia! O akom filme to hovoríme? Ak by vám nič nehovoril názov Frontier Gal, skúste jeho alternatívny názov – The Bride Wasn’t Willing. Nič? Čo tak film z roku 1945? Zase ten prázdny výraz v tvári?
Nevadí, od toho sú predsa Bandurki Na Gauču tu, nie?
Hoci by človeka zvádzalo zasadenie filmu do westernového prostredia nazvať tento film ako western, ono je to skôr taký ten romantikuš snímok, ktorý by sa kľudne mohol odohrávať aj niekde v sovietskom kolchoze v 40. rokoch 20. storočia, akurát by sa v ňom viac pilo a plnili plány na stopáďo percent.
Ale to už zase odbieham, poďme sa teda na tento film pozrieť trochu bližšie.
Hneď v úvode vstupujeme in medias res priamo do deja, sledujúc bandu “kovbojov” naháňajúcich nášho hlavného hrdinu Jonathana Hunta (Rod Cameron), ktorý je pekne štýlovo vyparádený v čiernom, ako sa patrí. A k tomu aj štýlové čierne rukavice, paráda!
Našťastie, naša prenasledujúca partia Jonathana (Johnnyho) nedostihne, a náš urastený švihák si to šinie rovno do nemenovaného mestečka – a ako inak by to mohlo byť, priamo do saloonu. Čo, ako vravím, kľudne mohla byť aj bežná dedinská krčma u nás na východe z obdobia pred covidom, a v podstate by sa veľmi veľa vecí v scenári nemuselo meniť. Ale zase odbieham, do capa!
Keďže Jonny je macho, ako sa patrí, tak samozrejme, že má plno blbých rečí, až dostane krčahom po hlave od našej hlavnej hrdinky Loreny Dumont (ktorú hrá kto? Nuž, Yvonne De Carlo!), ale ako od Dolpha Zigglera vieme – môžeš machrovať, ak na to máš. A Johnny na to evidentne má, čo sa ale neveľmi páči Loreninmu nápadníkovi Blackiemu (Sheldon Leonard so šviháckymi fúzikmi).
Pomaly sa dozvedáme aj dôvod, prečo sa Johny dotrepal do mesta – prenasleduje chlapíka, ktorý zavraždil jeho parťáka, a tým chlapíkom by mal byť práve miestny frajer Blackie.
Nevadí, to všetko počká, lebo Johnnymu padla do oka majiteľka saloonu Lorena. Noabyne. Čaja spieva (na playback, ale to aj mnohé moderné oné, speváčky), točí love, postavu má, že lusk, a aj pohľadná je, nie je o čom. Akurát Johnny na to ide ako totálny sedlák, a normálne voči Lorene používa násilie!!! Ako vravím, takéto filmy sa už netočia, toto by dnes rozhodne neprešlo. Aký to násilník!
Čo je síce fakt, ale Lorene to evidentne prekáža len trošku, a čo si budeme hovoriť, z reálu vieme, že na takých hajzlov a násilníkov baby nejak tak letia – až dokiaľ nedostanú prvú facku, všakáno.
Johnny sa teda ukazuje ako pekný hajzlík, lebo Lorenu najprv ukecá na spoločné spanie (pretože, čo si budeme hovoriť, vo dvojici sa spí lepšie) pod zámienkou sobáša, na čo babenka skočí ako pes po údenom, ale Johnny nemá ani najmenší záujem o nejaké usadenie sa a babu na krku, on totiž má svoju vyvolenú v inom chotári.
Chyba, brate, veľká chyba.
Lorena je totiž žena činu a tak na nášho majstra sveta vytiahne búchačku a donúti ho k sobášu. Ako sa vraví, svadba bude stoj čo stoj.
A hoci by človek čakal, že príde happyend a naša dvojica bude žiť šťastne, dokiaľ nepomrú…tak to by sa jeden načakal.
Ono totiž vyjde najavo, že Johnny je hľadaný za zabitie nejakého týpka (a je naňho vypísaná aj odmena), ruka zákona ho zatkne, no chlapík šerifovým pomocníkom zdrhne – berúc si so sebou aj Lorenu – do pekného, útulného zrubu, na ktorý by som aj ja pristal… a z ktorého naša temperamentná kráska spraví trošku tú povestnú “kůlničku na dříví”.
Mimochodom, práve v zrube sa zoznámime asi s najlepšou postavou celého filmu, Indiánom menom Cherokee (Frank Lackteen), ktorého najlepšie hlášky patria ženám – “You talk too much!”. Instantná klasika! Čo si budeme hovoriť, Indiáni to evidentne so ženami vedeli.
Ale viete, ako to je, človek si tak uháňa na koníku s babou pred sebou a zabúda, že ho niekto môže sledovať. V Johnnyho prípade ide o Blackieho, ktorý ho bonzne “zákonodarnému zboru”, a dvaja zástupcovia šerifa si po Johnnyho prídu hneď ráno práve v tom najlepšom. Nie, nie pri je…milovačke, ale pri rozbíjaní zariadenia zrubu ohadzovaním sa so svojou zákonitou manželkou. Zase. Tak ono každý má nejaký ten fetiš, že áno.
Johnny mládenec dostane 6 a pol roka basy, čo ale utečie ako voda a ani Johnnymu, ani Lorene čas nijako neublížil.
Akurát náš frajer po návrate zisťuje, že sa stal otcom malej Mary Ann (roztomilá Beverly Simmons), čo so sebou prináša úplne nové perspektívy do života. Nuž, deti vedia život skomplikovať.
Náš hrdina ale nie je bez srdca (hoci by sa to na prvý pohľad mohlo zdať) a malá mudrujúca slečna si ho nakoniec získa. Čo na tom, že pri tom vyfasuje pár po riti (opäť raz, toto dnes už vo filmoch neuvidíte, lebo násilie na deťoch a podobne), lebo ako samotná malá dáma poznamená – ak dostane od fotra po zadku, je to preto, že ju ľúbi. No, neviem, neviem, v Anglicku sa za to deti odoberajú len taký fukot.
Keďže sa však Johnny a Lorena za toho svatého nevedia dohodnúť, čo a ako, Johnny sa chce dať dokopy so svojou snúbenicou Sheilou Winthrop (Jan Wiley), ktorú pri jej návšteve sprevádza podarená tetka Abigail (Clara Blandick). Teda, ktorá tetka v takýchto filmoch podarená nebola.
Nakoniec sa ale všetko tak nejak podľa očakávania utrasie, zloduch dostane “co proto”, malú devuchu Johnny zachráni pred pádom do rieky a z lásky vytrepe po riti aj Lorenu. Sado-maso fantázie takmer v priamom prenose.
The end.
Ako vravím, a budem sa opakovať, ale…také filmy sa už netočia.
Film je v podstate tuctovou záležitosťou, ktorý ale povznáša nádherné farebné spracovanie, lebo Technicolor je skrátka Technicolor, farby žiaria, že radosť pozerať.
Zároveň je ale Frontier Gal aj príležitosťou spoznať niektorých zaujímavých hercov z doby dávno minulej, ktorí – trúfam si povedať – sú v našich končinách prakticky neznámi.
Schválne, poďme sa na nich pozrieť.
Nie však skôr, než si povieme, že film režíroval Charles Lamont, ktorý toho za svojho života režíroval viac ako dosť. Napríklad niektoré filmy s Abbotom a Costellom – Abbot and Costello Go to Mars (1953), Bud Abbott and Lou Costello Meet the Invisible Man (1951), či Abbott and Costello Meet Dr. Jekyll and Mr. Hyde (1953) medzi inými, plus pár desiatok ďalších filmových zväčša jednohubiek.
No a už poďme na tých sľubovaných hercov teda.
Ono síce hlavnú úlohu hral Rod Cameron, ale dámy majú prednosť, a preto začneme hlavnou ženskou úlohou. Lorenu Dumont stvárnila sympatická Yvonne De Carlo (1922–2007). Svoju filmovú kariéru odštartovala v roku 1941, ale až do roku 1943, kedy a objavila vo filme The Deerslayer (čo bol jeden z filmov spracujúcich príbehy od Jamesa Fenimore Coopera – áno, Posledný Mohykán je správny tip) sa objavovala len v krátkych filmoch, prípadne v komparze.
The Deerslayer naplno nakopol jej kariéru a Yvonne De Carlo sa objavovala v mnohých filmoch, ako napr. Salome, Where She Danced (1945, opäť s Rodom Cameronom), Song of Scheherezade (1947), Slave Girl (1947), Calamity Jane and Sam Bass (1949), či veľkolepý biblický epos režiséra Cecile B. DeMillea The Ten Commandments (1956), slávu si získala ale hlavne ako Lily Munster v seriáli The Munsters ( 1964-1966) a filmoch, ktoré z tohto seriálu vznikli.
Neboli jej cudzie ani iné žánre, a tak sa v roku 1977 objavila v horrore Satan’s Cheerleaders (1977), komediálnom horrore Nocturna (1979), dráme o kultovej masovej (samo)vražde v Guyane Guyana: Cult of the Damned (1979), v slasheri American Gothic (1987), či v béčkovom horrore, ktorý sme už spomínali aj na týchto stránkach, Mirror Mirror (1990).
Teraz môžeme prejsť aj na drsného chlapíka Johnnyho, ktorého hral už spomínaný Rod Cameron (1910–1983).
Tento herec, pôvodom tiež z Kanady ako Yvonne De Carlo, hrával zväčša v rôznych klasických amerických kovbojkách a dobrodružných filmoch, napr. v North West Mountain Police (1940), The Forest Rangers (1942), Riders of Santa Fe (1944), Stage to Tuscon (1950) a mnohé ďalšie, no objavil sa aj v horrore Psychic Killer (1975) a čo je pre nás dôležité – my sme vyrastali na winnetuovkách, a Rod Cameron sa objavil v chronologicky prvej z nich, Winnetou und sein Freund Old Firehand (1966, teda Winnetou a Old Firehand), hoci, samozrejme, z hľadiska natáčania to prvá mayovka nebola (tou bol Poklad na Striebornom jazere).
Spomínaným Johnnyho protivníkom a sokom v láske bol Blackie Shoulders, a tým nebol nikto iný, ako fičúrsky Sheldon Leonard (1907-1997). Taktiež s úlohami v mnohých filmoch a seriáloch, tento americký herec, pôvodom z New Yorku, sa dá zhliadnuť v snímkoch ako Passport to Suez (1943), The Falcon in Hollywood (1944), Crime Inc. (1945), Zombies on Broadway (1945), Captain Kidd (1945), Sinbad, the Sailor (1947), Bud Abbott and Lou Costello Meet the Invisible Man (1951) a ďalších, pre mnohých z nás úplne neznámych televíznych seriáloch.
Hoci vo filme hral len úplne epizódnu úlohu, jeho postava Indiána Cherokeeho bola pre mňa jednoznačne najlepším bodom filmu. Hovoríme o Frankovi Lackteenovi (1897-1968), pôvodom z Kab Elias (dnešný Libanon).
Frank Lackteen toho tiež nahral požehnane (v jeho filmografii sa nachádza úctyhodných 210 titulov) a jeho filmová kariéra začala už v roku 1916 nemýum filmom The Yellow Menace. Rovnako nemým filmom bol aj The Green Archer (1925), no veľká časť jeho kariéry už patrila zvukovému filmu, spomeniem napr. snímky The Law of the Tong (1931), Heroes of the West (1932), Tarzan the Fearless (1933), Wanderer of the Wasteland (1935), Juarez (1939), Frontier Badmen (1943), Daughter of the Jungle (1949) a mnohé ďalšie.
Frontier Gal bol debutom pre rozkošnú a očarujúcu Beverly Simmons (1938-2003), ktorá vo filme stvárnila Mary Ann, dcérku Loreny a Jonathana.
Jej filmová kariéra však bola veľmi krátka – Beverly Simmons sa objavila len v 5 filmoch, z ktorých rozhodne za povšimnutie stojí Buck Privates Come Home (1947), kde si zahrala po boku legendárnej dvojice Bud Abbott a Lou Costello.
Zabudli sme na niekoho? Síce len v epizódnej úlohe Jonathanovej snúbenice Sheily, ale aj Jan Wiley (1916-1977) si zaslúži zmienku, lebo krásou rozhodne za Yvonne De Carlo nezaostávala.
Táto americká herečka síce nemala tak bohatú filmovú kariéru ako spomínaná Yvonne, no aj tak sa nemá za čo hanbiť – objavila sa vo filmoch ako Dick Tracy vs. Crime, Inc. (1941), The Living Ghost (1942), Adventures of Kitty O’Day (1945), Secret Agent X-9 (1945) či She-Wolf of London (1946), medzi inými.
Treba vidieť? Povedzme si úprimne, Frontier Gal nie je žiadnym prevratným filmom, ale ak naň natrafíte a máte nejakých 81 minút, ktoré môžete oželieť, film rozhodne neurazí.
Za mňa v pohode, ale tak to som ja, chápeme sa.
