Chuck Norris patrí jednoznačne k ikonám popkultúry 20. storočia, ale jeho význam – ak rátame meméčka – presahuje aj do 21. storočia, o tom niet žiadnych pochybností. Stálica bootlegových VHSiek a neskorších oficiálnych videopožičovní, na rozdiel od desiatok iných filmových silákov je jeho meno stále pojmom.
Hoci sa Chuck venoval hlavne akčným filmom, vo filme Hellbound z roku 1994, ktorému sa dnes povenujeme, je príbeh okorenený apokalyptickým nadprirodzenom. A to ja rozhodne môžem, preto nie je žiadnym prekvapením, že som sa na zhliadnutie tohto filmu tešil. Čo na tom, že ho vidím 30 rokov po jeho uvedení do distribučných sietí, ako sa vraví – radšej neskôr, ako nikdy.
Hneď na začiatku potešilo známe logo legendárnej filmovej spoločnosti Cannon, pre ktoré bol tento snímok, bohužiaľ, labuťou piesňou, nakoľko šlo o ich posledný film pred bankrotom. Stáva sa, ale čo je isté je história plná zábavných a legendárnych filmov – ale o tom niekedy inokedy a inde.
A o čom to ten Hellbound je? Príbeh je absolútne tuctový, posúďte sami.
Na začiatku vidíme, ako Richard III. Lionheart (teda kráľ Richard Levie Srdce, hrá ho David Robb) zabráni diabolskému rituálu chlapíka menom Prosatanos (fantastický Christopher Neame), ktorý evidentne nemá nič lepšie na práci ako spôsobiť skazu sveta, ergo Armageddon, a keďže ono takého pekelníka nie je žiadna sranda zniesť zo sveta, partia okolo Richarda ho aspoň uväzní v kamennej hrobke zabezpečenej štyrmi rituálnymi dýkami.
Malý princ zachránený (lebo ako inak, pri takomto rituáli sa vždy musia prinášať ľudské obete), Prosatanos uväznený, jeho žezlo rozseknuté na 9 kusov – koniec dobrý, všetko dobré, ako sa zvykne vravieť.
To by ale film skončil v podstate po pár minutách a Chuck by sa na obrazovke ani neobjavil. Ešte to tak!
Našťastie – alebo nanešťastie, záleží na uhle pohľadu – zabudnutú hrobku objavia dvaja mladiství vykrádači hrobov, a čo si budeme hovoriť, zlatom a drahokamami posádzané rukoväte spomínaných dýk sú priveľkým lákadlom. A čo sa čudujeme, veď omladina sa neprišla vzdelávať z dejín.
Dej filmu nás ale utvrdzuje v tom, že teenageri viac kradnúť nebudú. Nuž…dovtedy sa chodí s krčahom po vodu…poznáte to.
Strih! A už sme v Chicagu 90. rokov, kde sa drsný poliš Frank Shatter (no schválne si tipnite, kto ho hrá!) so svojím partnerom Calvinom Jacksonom (Calvin Levels), ktorý vyzerá ako pochudnutá transgender Whoopi Goldberg zaoberá získavaním informácií od miestneho feťáka. Klasická policajná rutina, ale mám dojem, že v 2024 by mu jeho prístup už veru neprešiel. Časy sa menia, bejby!
Hneď na to sme svedkami poriešenia pasáka a jeho bodyguarda, ale to už Chuck zachytil pohľadom dvoch chlapíkov smerujúcich do miestneho hotela. Keďže ide o nie veľmi vychytenú štvrť, takíto týpkovia určite vyzerajú netypicky.
A nepovedali by ste, ale v hotelovej izbe sa akurát nášmu známemu Prosatanasovi (OK, ja viem, že by sa to malo skloňovať Prosatanovi, ale Prosatanasovi znie lepšie) venuje miestna bábika ľahších mravov (Zoe Trilling).
Spomínanými dvomi chlapíkmi je izraelský obchodník so starožitnosťami Krieger (Jack Adalist) a rabín Shindler (Ori Levy), ktorý sa pokúsi nášho pekelníka poslať tam, odkiaľ prišiel. Nevyšlo.
Rabín prichádza o srdce, prostitútka vyletí von oknom, a aj keby neviem čo, tak keď vám pristane telo po páde z okna na prednej kapote auta, tak sa pôjdete pozrieť, čo sa to deje. A presne to sa aj stane.
Chuck si vymení malú povinnú zostavu s Prosatanom, ktorý ale zostáva zahalený v tieni, a tak okrem nás nikto nevie, ako vyzerá.
Chuck však nachádza vizitku, kde sa nachádza meno profesora Lockleyho. Návšteva univerzity je v podstate jasná záležitosť, akurát profesora sa im zastihnúť nepodarí, ale zoznamujú sa s jeho asistentkou, sympatickou čajočkou menom Leslie (Sheree J. Wilson)
Následne prichádza najlepší WTF moment filmu, kedy si naše policajné duo z Chicaga vyžiada k výsluchu izraelská polícia. Akože aby sa kvôli vražde izraelského rabína konala výprava do Izraela kvôli podaniu výpovede…iste, haha.
Ale kvôli deju je to dôležité, a tak Shatter a Cal menia podnebie i okolie Chicaga za Blízky Východ. Tu sa zoznamujú s maloletým pouličným zlodejom Bezim (Eret Atar) a pomaly rozplietavajú celú záhadu príbehu. Síce vzhľadom na ponúkanú príležitosť to nie je bohviečo, ale nejako sa k cieľu dostať treba…
Zvyšok prezrádzať nebudem, ale ako všetci vieme, Chuck prehrať skrátka nemôže, takže ak poviem, že Chuck versus Prosatanos je 1:0, neprezradím nič podstatné.
Hellbound ako film je jasne poplatný nielen dobe svojho vzniku, ale aj rukopisu scenáristov a režiséra (ktorým nebol nik iný, ako Chuckov brat, Aaron Norris). Nebudeme si mazať med okolo huby, film nie je žiadne veľké terno, ale na strane druhej – videl som aj horšie veci a prežil som.
Pre fanúšika Chucka Norrisa nie je možnosť, že si tento film nepozrieť.
Hellbound zároveň štartuje naše putovanie svetom fimu, pretože verte-neverte, je naším mostom k mnohým ďalším zaujímavým počinom a osobnostiam filmu.
Schválne, poďme sa na to pozrieť.
Ako bolo spomenuté, film režíroval Aaron Norris, a ako režisér sa podpísal pod filmy ako Braddock: Missing in Action III (1988), Platoon Leader (1988, kde si hlavnú úlohu strihol nemenej legendárny béčkar Michale Dudikoff), Delta Force 2 (1990), The Hitman (1991), či napr. Forest Warrior (1996).
Chucka predstavovať asi netreba, ale ak by náhodou bolo treba, tak všetci filmoví fanúšikovia vedia, že sa neváhal postaviť zoči-voči nesmrteľnej legende kung-fu, ktorým nebol nikto iný, ako Bruce Lee, vo filme The Way of the Dragon (1972), ale paradoxne, ešte predtým sa mu nepodarilo premôcť Deana Martina (v úlohe Matta Helma) v bondovskej vykrádačke The Wrecking Crew (1968), kde si svoju poslednú úlohu zahrala aj nebohá Sharon Tate. Ale o tom tiež niekedy inokedy.
Ale to boli také maličké nezdary, lebo odvtedy už na Chucka nikto nemal. Či už vo filmoch ako Force of One (1979), Octagon (1980, po boku legendárneho Lee Van Cleefa), Lone Wolf McQuade (1983), The Delta Force (1986 s Lee Marvinom vo vedľajšej úlohe), trilógii Missing in Action, či nedávno v sérii stallonovskej poklony béčkovému filmu 80. rokov, The Expendables.
Ak vám meno Calvin Levels nič nehovorí, nie ste sami, ale aj slovenskí diváci ho mohli na svojich obrazovkách zazrieť, pretože sa objavil napr. vo filme Point of No Return (1993, taktiež pod názvom The Assassin), ktorý bol v našich videopožičovniach dostupný, a objavil sa – okrem iných počinov – aj v Skyscraper, strašnej vykrádačke Die Hard, kde si hlavnú úlohu zahrala ešte strašnejšia Nicole Ann Smith (ale o mŕtvych len dobre). Zvyšok jeho filmových výkonov nie je nič, čo by sa k nám dostalo. Ale jaksi nezaujal ani v Hellbound, čo však bude skôr vina scenára.
Sympatická čajoris Sheree J. Wilson sa tu objavila v úlohe asistentky profesora Lockleyho (ktorý bol vlastne Prosatanos), táto milá pani sa objavila v známom seriáli Dallas (1986 – 1991), s Chuckom Norrisom sa stretla opäť v seriáli Walker, Texas Ranger a vo filmoch Walker, Texas Ranger 3: Deadly Reunion (1994) a Walker, Texas Ranger: Trial By Fire (2005). Ale i v strašnom prepadáku Easy Rider 2: The Ride Home (2012), okrem ďalších filmových a televíznych počinov.
Chuck je Chuck, ale najcharizmatickejšou postavou filmu Hellbound bol však záporák Prosatanos v podaní Christophera Neamea. Tento sympaťák debutoval v posta-apokaliptickom No Blade of Grass (1970), mohli sme ho vidieť ako Drakulovho asistenta v Dracula A.D. 1972 (1972), objavil sa aj vo filmoch ako D.O.A. (1988), v dobrodružnom Bloodstone (1988), v bondovke Licence to Kill (1989), v Ghostbusters II (1989), mohli sme ho zazrieť aj v Suburban Commando (1991), Diplomatic Immunity (1991), v béčkovom video-trashi Shadowchaser III (1995) či v Species III (2004), medzi inými.
Záverom už len zopakujem. Hellbound nie je ničím prelomovým – ani vo svojom žánri, ani vo filmografii filmovej legendy, ktorou Chuck Norris rozhodne je. Ale za zhliadnutie stojí, a to nielen pre kompletistov.
