Na knihu Adama Gorightlyho Happy Trails to High Weirdness: A Conspiracy Theorist’s Tour Guide som narazil úplnou náhodou. Lepšie povedané, zhodou náhod.
Konkrétne som na internete hľadal online verziu knihy High Weirdness By Mail – A Directory of the Fringe: Crackpots, Kooks & True Visionaries od Ivana Stanga (vydaná v roku 1988), venovanú skúmaniu „divnej kultúry“ – autor v podstate „recenzoval“ rôzne divné organizácie a spolky v USA, ktoré normálne, oficiálne či polo-oficiálne, existovali a fungovali a bolo ich možné kontaktovať poštou (preto „by mail“ v názve). Od konšpiračných teórií po UFO kulty a všetko medzi tým, v starých dobrých Spojených štátoch amerických si nájde každý to svoje. A keď si náhodou nenájde, tak nie je problém si niečo originálne vymyslieť. Čo si budeme hovoriť, ja takéto veci milujem.
Mimochodom, online verziu som našiel presne tu, a taktiež aj online pokračovanie po 20 rokoch s názvom Return of the High Weirdness By Mail z roku 2008 (ak dobre počítam).
A len pre úplnosť, High Weirdness, s podtitulom „Drugs, Esoterica, and Visionary Experience in the Seventies“ je taktiež názov knihy Erika Davisa a tiež ju mám v pláne niekedy zmáknuť.
No ale neodbočujme.
Ak náhodou človek posledných pár rokov nežil niekde v jaskyni, tak mu je jasné, že v žiadnej dobe sa nedarilo konšpiráciám tak, ako v týchto pár rokoch. Samozrejme, zásluhu na tom má hlavne Facebook, lebo ako sa vraví, kedysi o človeku vedeli len najbližší, že je dement, vďaka Facebooku to vedia (takmer) všetci. Pán poslanec Blaha o tom svoje vie.
Mňa konšpirácie fascinovali prakticky od nejakého toho roku Pána 1990, kedy sa po páde Železnej opony roztrhla aj hrádza brániaca publikovaniu kadejakých zaujímavých časákov a kníh….vlastne klamem….takže ešte raz.
Ľudia po 40tke si možno spomenú na českého lekára a spisovateľa Ludvíka Součka, ktorý bol autorom 4 zaujímavých kníh (okrem iných, samozrejme) – Tušenie tieňa (1974), Tušenie súvislosti (1978), Otázniky nad hrobmi (1982) a Cesta slepých ptáků/Runa Rider/Sluneční jezero (1964-68). Práve on bol veľkým popularizátorom rôznych pseudovedeckých tém (koniec koncov, preložil do češtiny knihu Ericha von Dänikena Erinnerungen an die Zukunft (1968).
Po internete kolujú ale aj informácie (prípadne tuná), že Souček bol súčasťou československého lekárskeho kontingentu, ktorý pod dohľadom severokórejských úradov vykonával pokusy na amerických zajatcoch počas Kórejskej vojny. Nech je, ako chce, rozhodne do galérie osôb venujúcich sa pseudovede a konšpiráciám zapadá ako tá povestná „riť na šerbeľ“.
Toľko k Součkovi, no skutočný zlatý vek konšpirácií nastal práve po spomínanom páde režimu kocom roku 1989. Fanúšikovia a znalci tématiky, spolu s rôznymi podnikavcami, nelenili a tak sa na mladom československom demokratickom trhu objavovali (a zanikali, treba povedať) rôzne periodiká a knihy týmto témam venované. Ak odhliadneme od bludov typu Bosorka, tak možno si niektorí ešte spomenú na vynikajúci slovenský magazín Mystery.
No a odtiaľ to už šlo míľovými krokmi a ako sa mladý Rudolf zdokonaľoval v anglickom jazyku – a s nástupom internetu, ku ktorému som sa dostal koncom roku 1997 – začal som objavovať svet dovtedy absolútne netušený.
Skok o takmer 30 rokov vpred (presnejšie o 26 a čosi, nech ma niekto nechytá za čísla) a hoci sa v moderných konšpiračných teóriách nevyznám (QAnon a podobné záležitosti ma veľkým oblúkom obišli) a s plochou Zemou vás pošlem do p..reč, v podstate viac-menej mám potuchy o tom, o čom sa v takýchto veselých knižkách hovorí, takže rozhodnutie bolo jasné.
…a že neodbočujme. Jakbyňe.
Nech ja ako chce, Adam Gorightly je americkým freelance novinárom a spisovateľom, pohľad na jeho web AdamGorightly.com odhaľuje konkrétne 9 titulov, v tomto texte spomeniem pre túto recenziu podstatné: The Prankster and the Conspiracy, Historia Discordia, Caught in the Crossfire: Kerry Thornley, Oswald and the Garrison Investigation a predmet nášej recenzie, Happy Trails To High Weirdness.
Tá posledne menovaná bola vydaná v roku 2012, takže už má nejaký ten rôčik za sebou, a predstavuje súbor článkov autora, ktoré sa navzájom prelínajú a občas dopĺňajú. Čo by nebol až taký problém, akurát po istom čase opakujúce sa tvrdenia (nechcem povedať, že informácie) začnú liezť trošku na city. Nevadí, už som zažil horšie.
V podstate sa kniha dá rozdeliť na dve časti – celkom zaujímavé veci a totálne kokotiny hlúposti. Príkladom tej druhej kategórie je napr. kapitola „The Brunswick Shrine Realized“ (sorry, ale Principia Discordia ma necháva úplne chladným, asi neberiem tie správne drogy) či „The Doppel Gäng“, „Black Squirrels & Doppelngängers at Conspiracy Con 9“, milá storka o Tuesday Weld a Tiffany či prakticky všetko, čo sa týka Aleistera Crowleyho (jasné, mágia…určiteeeee). Úchylný anglický plešatec mal akurát šťastie na uletené ženské, ktoré na jeho sex magick – a hlavne drogy – sadali ako muchy na lep. Koniec koncov, podobne ako to bolo u Charlieho Mansona či v dnešnej dobe u Räela…a guru Jára od susedov by tiež o tom vedel svoje.
Je ťažké povedať, čo Gorightly považuje za hodnoverné a čo za hlúposti, pretože si dáva vcelku dobrý pozor, aby sa k jednoznačnému stanovisku nedokopal. Ale ak niekto považuje takého hoaxera ako bol George Adamski za doveryhodného – nuž, čosi to o samotnom človeku vypovedá. Nuž, ale každý nech si verí, v čo chce.
Oveľa závažnejšie je však schvaľovanie pedofílie z Gorightlyho strany v prípade Kerryho Thornleyho, citujem (preklad môj):
„Kerryho by som teda neklasifikoval ako pedofila, pretože jediný zdokumentovaný prípad – o ktorom som písal v knihe – sa odohral začiatkom 70. rokov s dcérou Grace Zabriskie, Marion. Išlo o situáciu, keď Kerry ošahával Marion, ktorá mala v tom čase 8 rokov. Keďže viem, čo o Kerrym viem, pravdepodobne si myslel, že je to všetko v poriadku, že necháva prírodu, aby sa riadila svojím vlastným režimom, a podobne.Všetko to bolo súčasťou jeho filozofického prístupu k sexu. Možno jednoducho experimentoval, chcel všetko aspoň raz vyskúšať. Kerry, ak niečo, bol naivný. Nemyslím si, že by bol manipulátor alebo predátor.“
Neviem, ako vy, ale u mňa je to jasná pedofília. A kto nie je proti, je za. U mňa je to vcelku takto čierno-biele a Gorightly v tomto prípade nejaké sympatie z mojej strany nezískava.
Rovnako nepresnosti v rozhovore s Thomasom Hornom (čo je tiež „klasik“ – rozumej hoaxer – kníh plných hlúpostí maskovaných ako literatúra (takmer) faktu) ohľadom Nefilim z knihy Enochovej.
Ale na strane druhej, kniha ponúka čitateľovi množstvo bodov na ďalšie skúmanie a zoznamovanie sa nielen s osobnosťami z (prevažne americkej) konšpiračnej scény, ale aj informácie a poznámky k rôznym udalostiam, lokalitám atď., ktoré musia potešiť srdce každého skutočného konšpiračného teoretika.
Odporúčal by som však pristupovať k tu prezentovaným informáciám s veľkou mierou nadhľadu. Inak povedané – rozhodne neverte všetkému, čo čítate.
Gorightly, Adam. Happy Trails to High Weirdness: A Conspiracy Theorist’s Tour Guide. Feejeee Press, 2012.
