Jedným zo žánrov exploitation kinematografie, o ktorom som kedysi vôbec netušil (hoci filmy z danej kategórie som žral a dodnes sú mojimi favoritmi) je kaiju.
Tento termín pôvodne označoval japonské monštrá typu Gojira (Godzila), Gamera a podobne (a že sa ich tam urodilo), no dnes sa občas táto nálepka dáva aj filmom nejaponskej produkcie.
Ale my – minimálne na nejaký ten čas – ostaneme pekne v krajine vychádzajúceho slnka, kde sa v roku 1954 objavil zárodok celosvetového boomu filmových obrovitánskych monštier, ktoré nemajú nič iné na práci, len robiť bordel, najlepšie v Tokiu. Gojira!
Po správnosti, áno, Gojira, lebo sa budeme baviť o pôvodnom japonskom snímku, nie o upravenej americkej verzii s dnes už zdomácnelým názvom Godzilla.
Tento film so zaslúženým kultovým statusom natočil japonský režisér Ishiro Honda (1911-1993), ktorý sa právom nazýva „otcom Godzilly“. Okrem tohto prelomového snímku Honda natočil aj ďalšie snímky s touto neskrotnou jaštericou (haha), napr. pokračovanie Godzilla Raids Again (1955), King Kong vs. Godzilla (1962), Mothra vs. Godzilla (1964) a ďalšie, okrem toho však do kaiju beštiára uviedol aj ďalšie potvorky ako Rodan, Varan, Mothra, Ghidorah či Baragon. A nesmieme zabudnúť na Mecha-Godzillu, či postrachy ako Destoroyah či Megaguirus.
Samotný dej filmu nie je nejako komplikovaný, hneď v úvode sme konfrontovaní s potopením japonskej lode pri záhadnom podmorskom výbuchu, a akoby táto jedna katastrofa nestačila, tak sa potopia aj dve ďalšie lode, ktoré sú vyslané na miesto nešťastia.
A to nie je všetko – aj miestni rybári zápasia s katastrofálnym nedostatkom úlovku, čo jeden z miestnych starcov pripisuje za vinu Gojire, monštru z hlbín mora. Samozrejme, kto by už veril nejakým dávnym rozprávkam a legendám… ale ako sa ukáže, ona tá legenda je vcelku nažive a smiech všetkých veľmi rýchlo prechádza.
Všetci vieme, ako to chodí a tak sme svedkami zhromaždenia dôležitých hláv, ktoré jednak majú zistiť, čo to za stvorenie vlastne je, a ako sa ho zbaviť. S tým druhým má problém jedna z našich hlavných postáv, profesor Yamane (Takashi Shimura, Seven Samurai, Godzilla Raids Again, The Hidden Fortress, Yojimbo a ďalšie), ktorý ako zoológ/paleontológ chce tohto vzácneho jedinca študovať – ale viete ako, obrovský jašter medzitým ničí Tokio, len taký fukot.
Ukazuje sa však, že konvenčné zbrane sú na Gojiru krátke, a keďže jeho objavenie sa je výsledkom vykonávania podmorských nukleárnych testov (čoho dôkazom je zvýšená rádioaktivita Gojiry), tak ani jadrové zbrane, naša konečná odpoveď na všetky problémy ľudstva (doslova), neprichádza do úvahy.
Do hry vstupuje tajomný Dr. Serizawa (Akihiko Hirata, Godzilla: The King of the Monsters, The Mysterians, I Bombed Pearl Harbor, Daredevil in the Castle, Atragon, Samurai Assassin, Ultraman, Battle of the Japan Sea a ďalšie), ktorý dcére profesora Yamaneho, Emiko (Momoko Kôchi, No Response from Car 33, Godzilla vs. Destoroyah a ďalšie) odhalí svoj vynález, ktorým dokáže Gojiru zničiť. Dr. Serizawa a Emiko kedysi tvorili pár, no Emiko dnes tvorí pár s členom pobrežnej stráže, Hidetom Ogatom (Akira Takarada, I Bombed Pearl Harbor, Mothra vs. Godzilla, Ebirah: Horror of the Deep a iné). Takže nielen Gojira, ale aj romantický trojuholník…
Nakoniec však všetko dobre dopadne (ako inak), a na zničenie Gojiry podujme (a obetuje) práve Dr. Serizawa. Gojira nemá šancu. Teda – aspoň nateraz.
Asi tak nejako. Nemám pochýb, že mládež, odchovaná na digitálnych efektoch a kadejakých iných trikoch modernej kinematografie, môže triky s miniatúrami, ktoré sú v Gojire (a podobných filmoch) využívané, považovať za smiešne, milovníci klasiky (a tam neskromne radím aj sám seba), práve tieto triky považujú za jednu z vecí, ktoré robia Godzillu Godzillou.
Nemusím zdôrazňovať, že táto Gojira – alebo Godzilla, keď chcete – má ďaleko od neskorších bláznivých filmových pokračovaní. Veru, v tomto prípade sa stretávame so serióznou kinematografiou a serióznym spoločenským odkazom. Netreba totiž zabúdať na fakt, že film vznikol len 9 rokov po zničení miest Hirošima a Nagasaki americkými atómovými bombami, preto aj záverečný monológ profesora Yamaneho odkazuje presne na túto hrozbu jadrovej skazy.
Japonský trailer:
