Five For Hell, alebo, aby som bol úplne presný, 5 PER L’INFERNO (v českom preklade 5 pekelných mužů), je pekným príkladom talianskej schopnosti zviezť sa na úspechu iných (inými slovami, okopírovať všetko, na čom sa dá zarobiť). Kedysi sa to dalo, samozrejme, ako vravia pamätníci, tak Taliani kedysi – pred rozmachom televízneho vysielania – chodili do kina 5-6krát týždenne, takže dopyt po filmoch bol značný. A to si pamätáme v podstate aj z našich čias (teda aspoň tá staršia generácia a dobre, až tak často sme nechodili, ale ďaleko sme od toho neboli).
Five For Hell vychádza (nazvem to takto 🙂 ) z úspešného hollywoodskeho filmu The Dirty Dozen (Tucet špinavcov) z roku 1967. Akurát, že vzhľadom na rozpočet sa 12členné komando zredukovalo na „štastnú päťku“. Čo však ani veľmi nevadí.
Príbeh nemohol byť priamočiarejší. Spojenci potrebujú získať nacistické bojové plány, ktoré má v trezore generál wehrmachtu Friederich Gerbordstadt. A tak bez nejakých dlhých rečí sa ide na to.
Na rozdiel od spomínaného Tucta špinavcov sa tuná scenáristi nejak s výcvikom netrápili a film prakticky skáče „in medias res“. Akurát jedna akcia „na nečisto“ a hurá.
Ako inak, ono by to nešlo bez miestnych pomocníkov z hnutia odporu, a predovšetkým bez pomoci krásnej zapisovateľky Helgy Richter. Ešteže tak.
Druhú stranu reprezentuje obávaný SS obersturmbannführer Hans Mueller, a práve ten to našim borcom trošku skomplikuje, keďže sejf, ktorý žiaduce materiály obsahuje, je spojený s alarmom v jeho izbe.
I keď sa snažím neprezrádzať záver recenzovaných filmov, tuná netreba čakať nič iné, ako úspech misie (veď ako inak).
Film ako taký vcelku pobaví, netreba ale od toho čakať nejakú brutálnu akciu (na to tuná rozpočet nebol), ale rozhodne nudiť nebude. Treba pochváliť aj vcelku nečakaný zvrat s popravou (ono vo filme sú tri, ale myslím, že divák uhádne, ktorú mám na mysli). V hollywoodskych filmoch totiž človek čaká, že sa z toho daná osoba predsa len nejako dostane, no v talianskych vojnových filmoch sa na takéto sentimenty nehrá. A za to vďaka. Film síce nie je extra realistický (ale čo ja viem, možno áno), ale táto scéna vlastne tomu realizmu dosť napomohla. Holt, nie všetko vyjde podľa plánu.
Film režíroval v titulkoch uvedený Frank Kramer, ale toho by ste ako osobu hľadali márne. Totiž, v dobe vzniku filmu (písal sa rok 1969) sa talianski filmári snažili presadiť aj v amerických končinách (veď peniaze, že?), no ako to u Amíkov býva, tí nič cudzojazyčne a cudzokrajne znejúce nechcú (teda, nie že by si nemohli ruky podať s niektorými Slovákmi), tak sa šikovní Taliani prispôsobili. A ako Frank Kramer vystupoval taliansky scenárista a režisér Gianfranco Parolini, ktorý bol zodpovedný napr. za peplum filmy GOLIATH AGAINST THE GIANTS, THE FURY OF HERCULES, THE OLD TESTAMENT, spaghetti westerny IF YOU MEET SARTANA… PRAY FOR YOUR DEATH, SABATA, ADIÓS SABATA, eurospy MISSION SPÉCIALE À CARACAS, KISS KISS, KILL KILL či rip off Indiana Jonesa pod názvom THE SECRET OF THE INCAS’ EMPIRE a mnohé ďalšie.
Hlavnú úlohu Lt. Glenna Hoffmanna stvárnil Gianni Garko (ale tuná, patrične s trendom, John Garko), a ten si za svoj život zahral nemálo zaujímavých filmových a televíznych úloh, kto si dá námahu, môže si ho vychutnať vo filmoch ako THE MONGOLS (1961), PONTIUS PILATE (1962), BLOOD AT SUNDOWN, $10,000 BLOOD MONEY, či v ďalšom macaroni combat filme RED ROSES FOR THE ÜHRER (taktiež známom ako Code Name, Red Roses, 1968), I AM SARTANA, YOUR ANGEL OF DEATH, a množstve ďalších. A chlapík, dnes už 85+ ročný, točí veselo ďalej. Tak len držať prsty, nech mu to vydrží čo najdlhšie.
Role Helgy Richter sa ujala nádherná britská herečka Margaret Lee, a napriek tomu, že sa naposledy vo filme objavila v roku 1983, má za sebou taktiež pekných pár filmových zásekov. Svoj debut si odbila v peplum COLOSSUS OF THE STONE AGE (1962), nájdete ju aj v ďalšom peplum SANSONE CONTRO I PIRATI (1963), a v množstve eurospy snímkov, ako napr. FROM THE ORIENT WITH FURY (1965), Secret Agent Super Dragon (1966), Our Man in Marrakesh (1966), Spy Pit (1967), Dick Smart 2.007 (1967) či OSS 117 Murder for Sale (1968), okrem toho je k zhliadnutiu napr. v spaghetti westerne Djurado (1966), v historickej dráme pod réžijnou taktovkou legendárneho režiséra Jesusa Franca The Bloody Judge (1970) či poliziotteschi The Violent Four (1968). Radosť vyberať z takýchto titulov!
Klaus Kinski, tu vo svojej klasickej záporackej úlohe, nepotrebuje nejaký špeciálny komentár, diváci v bývalom Československu ho mohli vidieť nielen vo Winnetuovi, červenom gentlemanovi (1964), ale aj napr. v Zelenej Cobre (Cobra Verde, 1987), no Kinski strávil nespočet úloh v pamätných filmoch, spomeniem len filmy ako Dead Eyes of London (1961), That Man in Istanbul (1965), už spomínaný eurospy Our Man in Marrakesh (1966), votrelcovský rip off Creature (1985) či slávny spaghetti western The Great Silence (1968) a mnohé ďalšie. Úprimne, pri Kinskom by sme mohli stráviť veľa času – a nie je vylúčené, že sa s ním stretneme aj pri recenziách ďalších filmov.
Samozrejme, nemôžeme opomenúť ani ďalších hercov v podporných úlohách – Aldo Canti (ako Nick Jordan) v úlohe Nicka Amadoriho, Sala Borgheseho ako odborníka na sejfy Ala Siracusu, Luciana Rossiho ako Johnnyho „Chicken“ Whiteho či Samsona Burkea ako seržanta Sama McCarthyho. A ak si človek dá námahu pozrieť sa do ich filmografií, zrazu sa pred filmovými maniakmi objavujú netušené rozmery talianskej kinematografie. Čo si budeme hovoriť, peplum, eurospy, spaghetti westerny, horrory a poliziotteschi, toto ja môžem. A teraz si k tomu môžeme pripísať aj macaroni combat žáner.
