Keď už toľko omieľame výraz „exploitation kinematografia“, určite nebude na škodu veci si túto zaujímavú tému priblížiť podrobnejšie, pretože človek naraz zisťuje, že nielen filmov, ktoré do tejto kategórie spadajú, je tak nejak nespočetné množstvo – veľký počet je aj subžánrov exploitation filmov. Okrem toho, mnohé filmy v sebe spájajú viacero exploitation subžánrov, a občas sa podarí nájsť aj dovtedy netušený podžáner.
No, a ako teda k tomuto exposé pristúpiť? Ťažká otázka. Zvyčajne sa držím pravidla „od Adama“, a začínam pekne podľa abecedy, ale neviem prečo, ale keďže náš mládežník doma má rád automobily, nemôžem inak, ako začať subžánrom carsploitation.
Obsah a význam subžánru sa skrýva v názve, ale ak by som chcel znieť učenejšie, než skutočne som, povedal by som , že carsploitation je subžánrom exploitation kinematografie, ktorý sa objavil koncom 60. rokov 20. storočia a svoj pôvodný boom zažíval počas celej dekády 70. rokov. Subžáner je charakterizovaný automobilovými naháňačkami vo vysokej rýchlosti, ich deštrukciou a dôrazom na rebéliu proti autorite. Tieto filmy lákali divákov, ktorí hľadali adrenalínovú akciu, carsploitation bol do veľkej miery ovplyvnený americkou automobilovou kultúrou – vo filmoch sa často objavovali „namakané“ fára a anti-hrdinovia na pokraji mentálneho skratu.
Carsploitation – vznik a vplyvy
K vzniku carsploitation prispelo viacero faktorov, predovšetkým snaha stavať na špecifických záujmových skupinách, na ktorých cielil senzácie vzbudzujúci marketing a provokatívny obsah. Korene subžánru sa dajú vysledovať k rôznym kultúrnym a filmovým vplyvom:
- Zlatá éra výkonných automobilov, tzv. „muscle cars“ (1960s-1970s) – Nástup a vzostup tak ikonických automobilov ako boli Ford Mustang, Dodge Charger alebo Pontiac GTO zohral kritickú úlohu v obľúbenosti filmov, v ktorých v podstate jednu z hlavných úloh hrali automobily. Nie, Jožko, wartburg tam rozhodne nepatrí. Ani škodovečka, nech ju máš akokoľvek rád…skrátka, ako vravia Česi, „bouráky“.
- Americká „road culture“ – povojnová fascinácia diaľnicami a slobodou na otvorenej ceste poskytovala prirodzené pozadie pre príbehy plné rýchlosti a vzdoru.
- Film Noir a kriminálne filmy – mnohé carsploitation filmy preberali svoju estetickú stránku z noir kinematografie, vrátane morálne nejednoznačných protagonistov a zločincov na úteku.
- Francúzska Nová Vlna a talianske giallo – Carsploitation subžáner ovplyvňoval aj horúčkovitý strih a realistický prístup k akcii, vlastný európskej kinematografii, ako aj jej vizuálny štýl.
Kľúčové črty carsploitation filmov
Carsploitation filmy zdieľajú pár definujúcich čŕt, ktoré ich odlišujú od iných akčných subžánrov. Týmito sú:
- Automobilové naháňačky vo veľkej rýchlosti – Prešpekulované, často na hrane fyzických zákonov sa pohubujúce automobilové naháňačky slúžiace ako hlavné lákadlo.
- Zločinci ako protagonisti – Anti-hrdinovia, často samotári a vyvrheli na okraji spločnosti, prenasledovaní zákonom alebo rivalmi.
- Vzdor voči autorite – Hlavní (anti-)hrdinovia často vzdorujú polícii či skorumpovaných úradníkom.
- Praktické kaskadérske kúsky – Na rozdiel od mnohých moderných akčných filmov, kde veľkú úlohu zohráva CGI, carsploitation filmy sa opierali o praktické efekty a skutočné kaskadérske jazdecké zručnosti.
- Surová, nízkorozpočtová estetika – Mnohé filmy boli produkované nezávislými spoločnosťami a štúdiami, prinášajú so sebou surovosť a neuvymelkovanosť.
- Senzáciu vyvolávajúci marketing – Plagáty a reklamné trailery zdôrazňovali nebezpečenstvo, rýchlosť a ničenie.
Odporúčané filmy a filmové série
Poďme sa pozrieť na niektoré z filmov, ktoré carsploitaiton subžáner definovali:
- Bullitt (1968) – Naháňačka Steve McQueena cez San Francisco stanovila nový štandard realizmu vo filme.
- Vanishing Point (1971) – Kultová klasika o vietnamskom veteránovi transportujúcom Dodge Challenger cez Spojené štáty, prenasledovanom policajnými zložkami.
- Dirty Mary, Crazy Larry (1974) – Film o lupičoch v Dodge Charger, známy svojimi naháňačkami s policajtami.
- Gone in 60 Seconds (1974) – Nízkorozpočtový snímok s jednou z najdlhších naháňačiek v histórii kinematografie.
- Death Race 2000 (1975) – Dystopická verzia carsploitation – film o smrtiacich transkontinentálnych pretekoch, spájajúci prvky sci-fi, dystopie a carsploitation.
- The Driver (1978) – Neo-noir vplyv na spomínaný subžáner, s hlavnou postavou vodiča únikového vozidla.
- Mad Max (1979) – The Australian film that pushed carsploitation into a post-apocalyptic setting, influencing countless films and video games.
Vplyv carsploitation na dnešnú kultúru
Vplyv carsploitaiton sa nedá prehliadnuť. Samozrejme, nemusíme spomínať počítačové hry, od Lotus Esprit Turbo Challenge cez Need for Speed až po Grand Theft Auto (a mnohé hry medzi týmito spomínanými), a samozrejme, nemôžeme obísť ani modernú kinematografiu, ktorá mnohokrát vzdáva pôvodnému subžánru zaslúženú úctu filmami ako sú napríklad séria The Fast and the Furious (2001 – ), Grindhouse: Death Proof (2007), Mad Max: Fury Road (2015) či séria francúzskych vysoko-oktánových filmov Taxi – a samozrejme, mnohé ďalšie.
Zhrnutie
Carsploitation je naďalej rozvíjajúcim sa subžánrom, predovšetkým vďaka prepojeniu s žánrom akčných filmov, aj vďaka taktiež neustále sa rozvíjajúcemu car-tuningu. Témy rebélie, kaskadérske kúsky, elegancia, štýl alebo vyslovene adrenalínová akcia, to všetko predstavuje bohatú zásobareň, z ktorej dokážu dnešní tvorcovia filmov neustále čerpať.
A bol by v tom čert, keby sme si na „Bandurkoch“ nejaký ten carsploitation film nespomenuli…
