piatok, 17 októbra, 2025
More
    Úvod Blog Strana 3

    Týždeň v grindhouse histórii (26. máj – 1. jún 1979)

    1

    Týždeň utiekol ako voda. Momentálne som v tej legendárnej situácii, keď človek pozerá na poloprázdny / poloplný pohár – je to pozitívna či negatívna vec? Asi fakt záleží na uhle pohľadu.

    Z toho môjho, hoci rýchlosť plynutia času je stabilná, je fakt, že všetko uteká príliš rýchlo, čo sa mi nie veľmi páči.

    Neurobíme s tým ale nič, a na strane druhej, aspoň máme príležitosť si zase čo-to povedať o týždni dátumovo takmer zhodnom s tým aktuálnym..akurát 46 rokov späť do minulosti!

    Takže ako je našim dobrým zvykom, nebudeme zbytočne chodiť okolo horúcej kaše a vrhneme sa na to!

    V kine Rialto sa, podľa očakávania, ponúkal dvojprogram filmov pre dospelých, a to konkrétne Sylvia a Teenage Pajama Party.

    Sylvia (1977) bol hardcore film režiséra Petra Savagea, ktorý prispel k tomuto filmu aj scenárom. Šlo o zároveň posledný film vôbec, ktorý tento scenárista, režisér a herec režíroval. A vo všetkých týchto úlohách sa aj objavil, pretože okrem scenára a réžie sa v tomto filme zhostil aj malej úlohy. Okrem toho sa objavil aj vo filmoch, ktoré s hardcore filmami nemali nič spoločné, ako napr. nami už spomínaný Firepower (1979), Raging Bull (1980) či Vigilante (1982).

    Sylvia je však v podstate neznámym snímkom, okrem Bobbyho Astyra vo vedľajšej úlohe sa vo filme nejaké známejšie mená neobjavujú.

    Teenage Pajama Party (1977) je však iná káva, a to prakticky vo všetkom. V prvom rade, známejší režisér – hneď po tomto snímku Jim Buckley režíroval legendárny hardcore film Debbie Does Dallas (1978), ako aj jeho pokračovanie, Debbie Does Dallas II (1981). A už to samotné stačí, aby sa zapísal do histórie filmu pre dospelých.

    Okrem toho, Jim Buckley bol spoluzakladateľom legendárnych novín Screw (spolu s Alom Goldsteinom, ktorého autobiografiu Bandurki recenzovali).

    No a kto sa v tomto snímku objavil? Nuž, C. J. Laing (ktorú sme spomínali aj pri Dirty Lily (1978), okrem toho je známy aj snímok Barbara Broadcast (1977), kde je taktiež možné ju zhliadnuť) a napríklad vtedy mladučká a začínajúca Sharon Mitchell (taktiež v Barbara Broadcast, The Violation of Claudia a kope ďalších, väčšinou hardcore snímkov, hoci sa objavila aj v malej úlohe vo filme ako Maniac (1980) či 52 Pick-Up (1986)). No a Robert Kerman, samozrejme, ktorý sa v objavoval v mnohých hardcore snímkoch zo 70. rokov 20. storočia, nakrúcaných v New Yorku.

    Trojprogram v kine Victory v danom týždni by zase potešil najviac obdivovateľov nahých tiel a telesných pôžitkov, pretože v ponuke boli nasledujúce filmy – Bad Penny, Cherry Truckers a Visions.

    Bad Penny (1978) je opäť raz filmom pre dospelých, s pridanou štipkou komédie a tajomného príbehu, keď sa Penny (v podaní Samanthy Fox) snaží vyriešiť hádanku a dostať sa k dedičstvu. Film opäť režíroval Chuck Vincent, okrem spomínanej Samanthy Fox sa v ňom objavili aj Molly Malone, Robert Kerman (ako Richard Bolla) a Roger Caine.

    Prakticky neznámy film, obskúrny režisér a obsadenie filmu – asi tak by sa dali zhrnúť veci okolo filmu Cherry Pickers (1976). Réžiu mal pod kontrolou Rik Tazíner a film je výnimočný snáď len tým, že sa v ňom objavila Desiree West, prvá skutočná černošská hviezda filmov pre dospelých.

    Zato Visions (1977), to je trošku iná káva, pretože tu sa, milí čitatelia, bavíme o surreálnom porne. Fakt, film prakticky (až na úvodných pár minút) bez dialógu…zato jedna zvláštna scéna strieda druhú.

    Opäť pod réžiou Chucka Vincenta, v hlavnej úlohe s Wade Nicholsom (ktorý sa napr. ale objavil aj vo viac ako 700 epizódach seriálu The Edge of the Night (1956-1984) a v osadenstve sa objavuje aj naša známa Sharon Mitchell, medzi inými.

    V kine Lyric sa program z minulého týždňa nezmenil, opäť hrali dvojprogram Beyond the Door Part II a Dragon Lives Again, a o týchto filmoch sme si viac povedali v predchádzajúcom prehľade.

    Program kina Selwyn z minulého týždňa sa presunul do Times Square, takže pre úplnosť – šlo o filmy Beyond Poseidon Adventure a It’s Alive!. A o týchto sme si taktiež hovorili viac minulý týždeň.

    V Selwyn hrali niečo úplne nové, a to dvojprogram s dnes už kultovým horrorom Phantasm, ktorý dopĺňala fantasy akčná mlátička Circle of Iron.

    Phantasm (1979)…čo už o tomto legendárnom sci-fi horrore povedať, aby človek neopakoval stokrát predtým povedané? Asi pravdepodobne nič. Akurát to, že možno ani sám režisér Don Coscarelli nevedeli, aký kult týmto filmom stvoril. A ak si náhodou nespomeniete na žiadneho iného herca, tak Angus Scrimm v úlohe nezabudnuteľného Dlháňa (The Tall Man), ktorý má na starosti tajomný dom smútku (krematórium), zostane človek v pamäti veeeeľmi dlho. Fakt, jeho postava fakt naháňa hrôzu, a to sa stačilo naňho pozrieť.

    Okrem neho, samozrejme, Michael Baldwin a Bill Thornbury, ktorí si svoje úlohy zopakovali aj v štyroch pokračovaniach, a Reggie Bannister (Phantasm II (1988), Phantasm III (1994), Silent Night, Deadly Night 4 (1990), Wishmaster (1997), Bubba Ho-Tep (2002)).

    Circle of Iron? V tomto filme z roku 1978 sa objavujú dve podstatné mená, pri ktorých spozornie každý fanúšik (nielen) béčkového filmu, a to David Carradine a Christopher Lee. A o týchto snáď nemusíme veľa hovoriť, či…? Okrem nich aj v dnešnom prehľade už spomínaný Eli Walach a Jeff Cooper, ktorý však bol prevažne obsadzovaný v televíznej produkcii. Film bol jedným z troch režisérskych počinov režiséra Richarda Moorea, a zároveň jeho posledným.

    Čo sa hralo v The New Amsterdam v danom týždni, bohužiaľ, známe nie je.

    Dvojica kín Cine 42 zvyčajne hrala odlišné programy, tento týždeň však hrali rovnaký dvojprogram v oboch kinách. Divná prax, ale aj to sa dialo. Takže, čo ste si mohli pozrieť? Nech sa páči – Fists of Fury II a Soul Brothers of Kung Fu!

    Ako už napovedá titul, Fist of Fury II (Jing wu men xu ji, taktiež ako The Chinese Connection 2, 1977) sa tvári ako pokračovanie legendárneho filmu s Bruceom Lee (tým myslím Fist of Fury, ak by sa niekto nedovtípil), hlavnú úlohu hrá Bruceov imitátor Bruce Li (Chung Tao Ho), a vo filme sa objavuje aj hviezda kung-fu filmov 70. rokov, Lo Lieh! Už tieto dva mená by mali byť zárukou spoľahlivého vychutnania si filmu – a ak vás tieto dve mená nepresvedčia, tak je škoda sa ďalej baviť…

    A Soul Brothers of Kung Fu (Bei po, 1977) v nastavenej línii pokračuje, pretože ide o ďalší z filmov kde sa objavuje spomínaný Bruce Li (chlapík mal v tom čase cveng, to sa musí nechať). Takže zase mlátička – treba nejaký extra príbeh? 🙂

    V kine Harris sa objavili v dvojprograme filmy, ktoré sa už na 42nd Street objavili v predchádzajúcich týždňoch… Dawn of the Dead a Chinatown Kid.

    Ono si môžeme hovoriť, že grindhouse filmy boli väčšinou trash a nízkej kvality (čo vôbec nie je pravda, a ak aj občas je, tak na tom veľmi nezáležalo), ale napríklad dvojprogram v Liberty v danom týždni ponúkol 2 zaujímavé a vonkoncom nie béčkové filmy – Winter Kills a Go Tell the Spartans.

    O filme Winter Kills (1979) sa v popisku uvádza nasledovné: „Mladší brat zavraždeného amerického prezidenta sa ocitne v slepej uličke a konšpiračných zákulisných hier po tom, čo sa dozvie o mužovi, ktorý tvrdí, že je skutočným strelcom.“ Nuž, a to je typ filmu, ktorý ja mám rád. A paradoxne, vôbec ho nepoznám!

    A pritom aké parádne obsadenie? Hoci režisér William Richert nepatril medzi najznámejších režisérov, tento fakt vyvažuje herecké obsadenie. Schválne – hlavnej úlohe sa objavil Jeff Bridges (King Kong (1976), Heaven’s Gate (1980), Starman (1984), The Big Lebowski (1998) a mnohé ďalšie), Anthony Perkins (Psycho (1960), Murder on the Orient Express (1974)), Eli Wallach (The Magnificent Seven (1960), The Good, the Bad and the Ugly (1966), The Salamander (1981)), Tomas Millian (The Big Gundown (1967), Don’t Torture A Duckling (1972), The Tough Ones (1976)), Toshiro Mifune (Rashomon (1950), Seven Samurai (1954), Samurai Assassin (1965))… tomu sa povie solídna zostava!

    Go Tell the Spartans (1978) je zase pre zmenu vojnovou drámou z Vietnamu. Režisér Ted Post bol skôr režisérom seriálových epizód, ale na konte má aj filmy, samozrejme – a to nie neznáme snímky! Lebo napr. Hang ‚Em High (1968) sa ťažko dá nazvať neznámym snímkom, podobne aj film s Dirty Harrym, Magnum Force (1973).

    V hlavnej úlohe tohto snímku sa objavuje známy herec Burt Lancaster (The Crimson Pirate (1952), Gunfight at the O.K. Corrall (1957), Airport (1970), The Cassandra Crossing (1976).

    Kino Empire v daný týždeň potešilo milovníkov bojových umení nasledujúcim trojprogramom – The Steel Edge of Revenge, Tiger From Hong Kong a Fearless Fighters. Keďže ide o filmy, v našich končinách prakticky neznáme, nezaškodí si nám ich trošku priblížiť.

    The Steel Edge of Revenge (Goyôkin, 1969) je japonská samurajská dráma, kde sa pocitom viny ťažený samuraj (resp. v danej situácii ronin) snaží zabrániť zmasakrovaniu dediny. Seriózna filmárčina toto, žiadne béčkoviny.

    Tiger from Hong Kong (Ke Xing, taktiež známy ako The Tormentor, 1973) je jedným z iba šiestich filmov, ktoré režíroval taiwanský režisér Ting-Mei Sung a je to klasická akčná filmová adventúrka, plná kung-fu bitiek. Lebo čo viac v takom filme treba?

    Fearless Fighters (Tou tiao hao han, 1971) je jeden z toho druhu kung-fu filmov, ktoré mám rád, lebo sa v ňom predstavujú rôzne štýly tohto bojového umenia, takže je stále na čo pozerať. Príbeh? Lúpež, falošné obvinenie a zlato. A bitky, samozrejme.

    A nakoniec, ako zvyčajne, nám ostalo kino Anco. V danom týždni sa filmuchtivým divákom dostalo zadosťučinenia v podobe dvojprogramu s filmami Love at First Bite a Tintotera, ktorý koncom apríla premietal v kine Harris.

    A keďže sme si vtedy o týchto filmoch prakticky nič nepovedali, poďme na ne hodiť očkom teraz.

    Love at First Bite (1979) je prakticky zabudnutá vampírska horrorová paródia, režírovaná Stanom Dragotim, s George Hamiltonom a Susan Saint James v hlavných úlohách.

    George Hamilton sa objavoval predovšetkým v televíznej produkcii, ale dá sa zazrieť napr. v Godfather III (1990) a pár ďalších, menej známych filmoch.

    Susan Saint James je na tom podobne. Hoci s oveľa menšou zbierkou úloh.

    Zato Tintorera (alebo taktiež Tintorera: Killer Shark (1977)) je na tom o čosi lepšie, ak už ničím iným, tak celkovým povedomím o filme ako takom, a menom režiséra, ktorým nebol nikto iný ako René Cardona Jr.

    Tento mexický režisér (syn nemenej známeho, legendárneho režiséra, René Cardonu Sr.) je podpísaný pod takými kultovými potešeniami každého fimového maniaka, ako bola špionážna komédia S.O.S. Operation Bikini (1967), tortilla (teda mexický) western A Colt, Five Dollars and Carrion (7 Colt per 7 carogne, 1967), nemôže chýbať lucha libre akcia so Santom, The Treasure of Montezuma (El tesoro de Moctezuma, 1968), mysteriózny sci-fi horror The Bermuda Triangle (1978), thriller Cyclone (1978), pseudo-dokumentárny film o Jimovi Jonesovi, Guyana: Cult of the Damned (Guyana: Crime of the Century, 1979) alebo Treasure of the Amazon (1985) medzi inými.

    V hlavnej úlohe sa predstavil známy mexický herec Hugo Stirlitz, ktorý sa objavil v množstve snímkov, spomeňme napr. horror The Night of 1000 Cats (La noche de los mil gatos,1972), iné stvárnenie leteckej katastrofy uruguajských futbalistov, Survive! (1976), spomínaných filmoch The Bermuda Triangle (1978), Cyclone (1978), zombie horrore Umberta Lenziho Nightmare City (Incubo sulla città contaminata, 1980) či spomínanom Treasure of the Amazon (1985). A to je fakt len pár filmov z jeho bohatej filmografie.

    Susan George sa objavila napr. v carsploitation filme Dirty Mary Crazy Larry (1974), Enter the Ninja (1981) či napr. v The House Where Evil Dwells (1982) medzi inými.

    A čo nás čaká nabudúce? Nuž, nechajte sa prekvapiť!

    Týždeň v grindhouse histórii (19. máj – 25. máj 1979)

    1

    Uff, toľko sa toho nakopilo, ale nebojte sa nič, Rudyboy stíha a tak sa aj tento týždeň môžeme tešiť z objavenia (staro)nových, možno zaprášených a zabudnutých, no napriek tomu zaujímavých kinematografických kuriozít zo zlatého veku grindhouse!

    Už neprekvapí, že v kine Rialto sa návštevníci mohli tešiť zo sledovania filmov pre dospelých, v tomto týždni – a pred 46 rokmi – mohli zhliadnuť dvojich filmov Summer of Laura (1976), ktorý dopĺňal film Candy Lips (1976).

    Oba tieto filmy sú v podstate len ďalšou pomyselnou čiarkou v množstve pornografických filmov, ktoré boli v 70. rokoch 20. storočia v Spojených štátoch amerických produkované, a ktoré budú zaujímavé asi len pre historikov, mapujúcich daný žáner. Zo známejších osobností sa v nich objavil len Eric Edwards (Summer of Laura), Herschel Savage (Candy Lips) či Gloria Leonard (Candy Lips)

    Kino Victory na tom bolo podobne, v danom týždni mohli diváci zhliadnuť trojprogram s filmami Laura’s Desires, Decadence of Grace a M.A.S.H.’D.

    400

    Laura’s Desires (1977) je prekvapivo nemecká sexprodukcia, film pôvodne niesol názov Laura’s Gelüste, čo je aj pre mňa ako neznalého nemčiny v podstate totožný názov. A hoci sa hovorí, že na internete je všetko, informácie o tomto filme som však nenašiel, bohužiaľ.

    Decadence of Grace (1978) je ďalším pornografickým snímkom, ktorý mohli diváci vo Victory zhliadnuť. Za tento film bol zodpovedný režisér Richard Mailer, ktorý filmom pre dospelých upísal celý svoj život, točil ich až do svojej smrti v roku 2008, zaujímavosťou môže byť, že na konci svojej kariéry filmoval aj v Prahe. Zaujímaví alebo známi herci v Decadence of Grace? Bobby Astyr a Robert Kerman.

    Mash’d, poster, US poster, 1976. (Photo by LMPC via Getty Images)

    A do tretice všetko dobré, M.A.S.H.’D (1976). Ak sa vám zdá, že by film mohol mať niečo spoločné s legendárnym televíznym seriálom M.A.S.H., tak vedzte, že sa jedná o paródiu tohto seriálu. A s celkom zaujímavým obsadením – na rozdiel od predchádzajúcich filmov, ktoré sme dnes spomenuli, v tomto sa objavili také legendárne mená, ako Annie Sprinkle, Andrea True či Robert Caine. Film bol jediným režisérskym počinom človeka menom Emton Smith (schválne píšem osoby, lebo čosi mi vraví, že šlo o pseudonym).

    No ale dosť bolo hardcore sexu, vstúpme do ďalšieho z vtedajších grindhouse kín, tentoraz to bude Lyric. V spomínanom týždni sa hral dvojprogram Beyond the Door Part II, spárovaný s kung-fu mlátičkou Dragon Lives Again.

    Beyond the Door II, s pôvodným názvom Schock (v angličtine, Shock, 1977) je jeden z filmov legendy talianskeho filmy menom Mario Bava. A v súlade s exploitation zásadami, v niektorých distribúciách mu prischol spomínaný názov Beyond the Door II, ktorý mal evokovať predstavu, že ide o pokračovanie filmu – schválne, uhádnete? – Beyond the Door. O pokračovanie nešlo, ale ak máte radi supernaturálne filmy, kde nejaký ten zlý duch sem-tam niekoho posadne, tento film bude pre vás viac ako vhodný. V hlavnej úlohe dnes už nebohá Daria Nicolodi, dlhoročná partnerka Daria Argenta a matka Asie Argento.

    Dragon Lives Again (1977) je ďalšou brucesploitation mlátičkou, tentoraz sa v role Brucea Lee predstaví ďalší z jeho imitátorov menom Siu-Lung Leung (pod pseudonymom Bruce Leong). A o čom táto akčná kung-fu paródia je? Schválne, krátka noticka: „Duša Brucea Leeho cestuje do podsvetia, kde bojuje s Draculom, Jamesom Bondom, Mužom bez mena a ďalšími. Cestou sa spriatelí s jednorukým šermiarom, Cainom z televízneho seriálu Kung Fu a Pepkom námorníkom.“ No nechcite to vidieť…mimochodom, film bol premietaný aj pod názvom „Deadly Hands of Kung Fu“.

    V Times Square sa opakoval už nám známy trojprogram s filmami Richard Pryor in Concert, Jimmy the C a Bodyguard Showdown, o ktorých sme sa už zmieňovali pred dvoma týždňami.

    V kine s názvom Selwyn by ste si mohli pre zmenu vychutnať pokračovanie katastrofického The Poseidon Adventure (1972) s názvom Beyond Poseidon Adventure (1979), a keďže jeden film nikdy nestačí, dopĺňal ho film legendárneho béčkového režiséra a scenáristu Larryho Cohena, It’s Alive (1974).

    Beyond Poseidon Adventure sa, podľa očakávania, snažil ťažiť z úspechu pôvodného spomínaného snímku, v tomto prípade bol za réžiu zodpovedný americký režisér, producent a scenárista Irwin Allen, ktorý mal na svojom režisérskom konte také skvelé vecičky ako The Lost World (1960), Voyage to the Bottom of the Sea (1961), City Beneath the Sea (1971), či The Swarm (1975). Zaujímavejšie však boli jeho producentské počiny – produkoval také pecky ako The Towering Inferno (1974), Flood (1976) alebo Fire (1977), medzi inými.

    A kto si zahral hlavnú úlohu? Obľúbený Michael Caine! Tak veru!

    Larry Cohen si zaslúži mimoriadnu pozornosť každého poriadneho a svedomitého milovníka béčkového filmu. A bodka. Larry bol zodpovedný za scenáre k takými legendárnym snímkom, ako bol western El Condor (1970), Black Caesar (1973), God Told Me To (1976), Q: The Winged Serpent (1982), The Stuff (1985), Best Seller (1987), trilógia Maniac Cop, Phone Booth (2002), Cellular (2004) a mnohých iných.

    Niektoré z týchto zároveň aj režíroval, okrem toho je podpísaný pod réžiu snímkov ako A Return to Salem’s Lot (1987), The Ambulance (1990) či Original Gangstas (1996), medzi inými.

    Viac si o tomto filme (a aj o jeho pokračovaniach) povieme v samostatnej recenzii.

    Ďalší pán na holenie! Teda, v tomto prípade, ďalšie kino k návšteve! Tým nebolo iné kino, ako New Amsterdam, ktoré potenciálnych návštevníkov lákalo na dvojprogram Chinatown Kid a The Shanghai Killers.

    Prvú z týchto kung-fu mlátičiek, Chinatown Kid (Tang ren jie xiao zi, 1977), režíroval legendárny režisér Chang Cheh, známy réžiou takých filmov, ako boli One-Armed Swordsman (1967), Return of the One-Armed Swordsman (1969), Triple Irons (1971), Police Force (1973), The Legend of the 7 Golden Vampires (1974), All Men Are Brothers (1975), Five Deadly Venoms (1978), House of Traps (1982) a mnohé ďalšie.

    V hlavnej úlohe sa predstavil Sheng Fu, ktorý napriek svojej smrti vo veku 28 rokov sa stihol objaviť v niektorých zaujímavých snímkoch, ako Heroes Shed No Tears (1980), Legendary Weapons of China (1982), či známejší The Eight Diagram Pole Fighter (1984) medzi ďalšími.

    Druhú polovicu dvojprogramu v New Amsterdam predstavoval film The Shanghai Killers (1971), ktorý sa distribuoval a premietal aj pod názvom The Chase či Slash: Blade of Death. Stačí si vybrať, že?

    Za zmienku stojí, že šlo o debut herečky Marie Yi, ktorá sa objavila aj v známych filmoch s Bruceom Lee – The Big Boss (1971) a Fist of Fury (1972).

    Dvojica kín pod značkou Cine 42 pre zmenu ponúkala nemenej zaujímavé dvojprogramy, schválne…

    V Cine 42 číslo 1 sa premietal dnes už klasický horror The Exorcist (1973), doprevádzaný akčnou drámou Bloody Fingers (1972).

    O The Exorcist si opäť povieme niečo viac v samostatnej recenzii, Bloody Fingers bola klasickou čínskou mlátičkou, ktorá je zaujímavá aj z toho dôvodu, že je jedným z prvých filmov (ak nie vôbec prvým filmom), kde sa objavil Jackie Chan. Síce tu len v malej úlohe, ale aj to sa ráta.

    Cine 42 numero 2 zase ponúkalo Streetfighter’s Last Revenge spolu s filmom The Silent Partner.

    Streetfighter’s Last Revenge (1974) je jedným z filmov, v ktorých vystupuje legendárny (ja viem, používam to slovo často, ale pri týchto filmoch sa inak ani nedá) japonský karatista Shin’ichi „Sonny“ Chiba. Ide o jeden z trilógie „Streetfighter“ filmov (spolu s The Street Fighter (1974) a Return of the Street Fighter (1974). Klasika grindhouse a mlátička ako remeň.

    A čo The Silent Partner? Tento film z roku 1978 je prekvapivo zaujímavý kriminálnou drámou, kde sa jedná o nemenej zaujímavú bankovú lúpež…či? Film režírovaný dvojicou režisérov Daryl Duke (ktorý mal prevažne na konte televíznu produkciu) a Curtis Hanson (The Bedroom Window (1987), The Hand That Rock the Cradle (1992), L. A. Confidential (1997), 8 Mile (2002) niesol na svojich pleciach Elliott Gould (A Bridge Too Far (1977), Bugsy (1991), Ocean’s 11-13 (2001 – 2007).

    Harris v danom týždni dával repete – Dawn of the Dead spolu s Mister Scarface, a oba tieto filmy sme už spomínali predtým.

    V Liberty si vtedy prišli na svoje milovníci bujného poprsia – dvojprogram tvorili filmy sexploitation legendy Russa Meyera Beneath the Valley of the Ultra-Vixens a Supervixens.

    www.allwallpapersfree.org

    Beneath the Valley of the Ultra-Vixens (1979) ponúka tri dobré dôvody tento film vidieť – Kitten Natividad, Uschi Digard a Candy Samples! 🙂

    Supervixens (1975) nezaostáva, lebo ktorý znalec by si nechal ujsť také postavy, ako Uschi Digard a Colleen Brennan? Ja teda rozhodne nie!

    Myslím, že v danom týždni sa museli niektorí diváci cítiť ako v nebi. Ak nerátam kategóriu sledovačov porna (lebo tým sa tohto audiovizuálneho zážitku dostalo požehnane), druhou skupinou boli milovníci kung-fu mlátičiek, lebo okrem už spomínaných si mohli vychutnať aj ďalší chop socky trojprogram v kine Empire, a to snímky Hot, Cool & Vicious, Kung Fu Gold a The Single Fighter.

    The Hot, The Cool & The Vicious (Nan quan bei tui zhan yan wang, 1977) režíroval Tso Nam Lee, tento režisér sa podpísal aj pod snímky ako Exit the Dragon, Enter the Tiger (1976), aj tu recenzovaný film Edge of Fury (1978), The Challenge of Lady Ninja (1983), Shaolin vs. Lama (1983) alebo Beauty Investigator (1992).

    O tri roky starší je film Kung Fu Gold (1974), s celkom zaujímavým príbehom – 12 kung-fu majstrov hľadá zlatý poklad, a ako sa dá predpokladať, tento počet sa rýchlo začne znižovať! Film režíroval režisér Chien Cheng, okrem tohto snímku má na konte už len obskúrnu dobrodružnú komédiu Yi xian liang xing da jin ji (1982).

    A The Single Fighter? Film s pôvodným názvom Du chuang long tan (1974) taktiež patrí medzi desiatky (a stovky, veru, je ich neskutočne veľa) chop socky titulkov, ktoré boli masovo produkované v 70. a 80. rokoch 20. storočia v Číne, Hong Kongu, Taiwane a ďalších krajinách. A je to jediný film, pod ktorým je podpísaný režisér Chin Chuan Lee. To len na doplnenie.

    A na záver – kino Anco! Aj tam sa divákom dostalo dvojprogramu, v tomto prípade pre mňa neznámych filmov The Champ a Let’s Do it Again, ktorých spájal motív boxu.

    The Champ (1979) bola dráma z boxerského prostredia, v hlavnej úlohe s Johnom Voightom a Faye Dunaway.

    Let’s Do It Again (1975) bola akčná kriminálna komédia so Sidneym Poitierom a Billom Cosbym v hlavných úlohách ako podvodníkov pri boxerských zápasoch.

    Týždeň za nami – týždeň pred namí!!! Huráááááá….

    Týždeň v grindhouse histórii (12. máj – 18. máj 1979)

    1
    grindhouse

    Ak ste si možno kládli otázku, prečo sme preskočili minulý týždeň a nepriniesli sme prehľad filmov, ktoré sa v rovnakom týždni, hoci 46 rokov v minulosti, na 42nd Street v New Yorku hrali, odpoveď je vcelku jednoduchá. Daný prehľad sa nezachoval.

    Keď si vezmeme do úvahy, že kiná, ktorých prehľadmi sa zaoberáme, nie sú všetkými kinami, ktoré sa na Times Square a jeho okolí nachádzali, kompletný prehľad nebudeme mať nikdy. Jedine s vynájdením nejakého časostroja…čo by nebolo zlé. No aj preto sme radi (a rozhodne by sme mali byť radi) za všetko, čo sa zachovalo…

    Je však faktom, že v danej dobe nikto nemohol predpokladať, že aj takáto kultúra, ktorá sa zväčša označovala za „odpadovú“ (hoci nie všetky filmy patrili do tejto kategórie), nájde svojich fanúšikov a ľudí, ktorí sa jej budú venovať aj na profesionálnej úrovni ako historici či vážni vedci. Nuž, časy sa menia, ľudkovia.

    Ale bez nejakého dlhého obkecávania, poďme sa pozrieť, čo za zaujímavosti kinematografie sme mohli v grindhouse kinách New Yorku nájsť v tomto týždni.

    Program z Rialto sa nezachoval, ale tak tam v tom čase hrali v kuse filmy pre dospelých. Ale opäť raz treba povedať, že na rozdiel od dnešných snímkov, ktoré v podstate na nič iné, než na rýchle ukojenie svojej audiovizuálnej potreby, tieto filmy obsahovali dej (hoci mnohokrát veľmi jednoduchý) a herci sa museli učiť aj svoje texty naspamäť. Ako niektorí hovoria, vystrihnite z týchto filmov sex a aj tak sa dajú v pohode pozerať. Takže Rialto v tomto týždni bez prehľadu.

    Šupky-hupky nahliadneme do kina Victory, kde sa návštevníkom ponúkal trojprogram filmov pre dospelých – ako bolo nezriedkavou praxou, z Rialto sa do tohto kina presunul film Pussycat Ranch (o ktorom sme si podstatné veci povedali v tomto článku) ktorý doplňovali snímky Dirty Lily a High School Bunnies.

    Dirty Lily (1978) bola – podržte sa – v podstate porno-komédia režiséra Chucka Vincenta, ktorý okrem filmov pre dospelých mal prsty aj v takých snímkoch, ako Summer Camp (1978), Hot Shirts (1980), Hollywood Hot Tubs (1984), zablúdil aj k horroru (Deranged (1987)), nakrútil aj dobovú drámu Warrior Queen (1987) či pokračovanie erotického thrilleru Bedroom Eyes II (1989).

    V tomto filme – stále hovoríme o Dirty Lily – sa objavili také legendy posteľného plátna, ako Sharon Mitchell či Robert Kerman (pod pseudonymom Richard Bolla), C. J. Laing, Roger Caine či Eric Edwards.

    High School Bunnies bol ďalším filmom pre dospelých z roku 1978, ktorý režíroval režisér John Christopher. Ide o menej známy film, prakticky „len“ jeden z mnohých z danej éry, vystupoval v ňom (rovnako ako aj v Dirty Lily) napr. Roger Caine.

    V kine s názvom Lyric sa hral dvojprogram filmov legendárneho Russa Meyera, a to konkrétne filmy Beneath the Valley of the Ultra-Vixens (1979) a Supervixens (1975) a na rozdiel od predchádzajúcich filmov, o tomto režisérovi a týchto filmoch by sa dalo popísať veľa, ale to až niekedy nabudúce.

    www.allwallpapersfree.org

    Postačí len povedať, že Russ Meyer má zaslúžený status sexploitation priekopníka (svojim filmom Immoral Mr. Teas z roku 1958 bol jedným z prvých, ktorý sexploitaiton priniesli na plátna kín), bol známy svojou záľubou v štedro „obdarených“ herečkách, stačí si všimnúť vo filme Beneath the Valley of the Ultra-Vixens herečky ako Kitten Natividad, Uschi Dirgard či Candy Samples, prípadne Colleen Brennan v Supervixens (a v tomto filme hrala taktiež už spomínaná Uschi Dirgard), a hneď je človeku všetko jasné. V oboch prípadoch šlo o eroticky ladené komédie, v prípade Supervixens šmrcnuté thrillerom. Radosť pozerať.

    V Times Square sa opakoval trojprogram Richard Pryor in Concert, Jimmy the C a Bodyguard Showdown, pre bližšie informácie teda odporúčam nahliadnuť do prehľadu spred dvoch týždňov.

    Nemôžeme vynechať SelwynBarbed Wire Dolls (1976) bol pre mnohých možno prvým stretnutím s tvorbou kultového režiséra Jessa Franca, v dvojprograme s filmom The Dirty Dolls.

    Barbed Wire Dolls bude pre mnohých taktiež úvodom do exploitation žánru W-I-P, teda „Women In Prison“, čo bolo nič menej a nič viac ako prevažne eroticky ladené drámy z ženských väzníc – takže sa divákom dostalo klasického zloženia sprchovania, mučenia či bitiek. Hlavnú úlohu v Barbed Wire Dolls si zahrala Lina Romay (partnerka Jessa Franca), ktorá hrala v mnohých Francových filmoch, niektoré filmy taktiež režírovala sama.

    The Dirty Dolls (1973) režiséra Stu Segalla bola sexploitation dráma, objavila sa v nej napríklad aj už spomínaná Colleen Brennan.

    New Amsterdam: dráma z prostredia mexického gangu v L.A. s názvom Boulevard Nights, ktorú dopĺňal film The Gauntlet.

    Boulevard Nights (1979) je málo známym filmom, ktorý sa síce nemôže pýšiť známymi menami v obsadení (režisér Michael Pressman však režíroval napr. Teenage Mutant Ninja Turtles II: The Secret of the Ooze (1991)), je však jedným z mála snímkov, ktoré zobrazujú reálny svet hispánskych gangov v L.A.

    The Gauntlet (1977) režíroval filmová a režisérska legenda Clint Eastwood, ktorý si v ňom zahral aj hlavnú úlohu, tvrdého policajta, ktorý eskortuje prostitútku, hlavného to svedka v procese s mafiánskym bossom z L. A. do arizonského Phoenixu. Samozrejme, bez problémov to nejde…

    Cine 42

    V prvom Cine 42 sa hral legendárny The Exorcist (1973) v dvojprograme s nemenej legendárnym snímkom Cleopatra Jones (1973).

    O filme The Exorcist by sme sa taktiež vedeli baviť dlhé hodiny, koniec-koncov, tento snímok si svoj legendárny status rozhodne zaslúžil. Či už výkonom vtedy mladučkej Lindy Blair (Airport 1975 (1974), Exorcist II: The Heretic (1977)), hereckého veterána Maxa von Sydow (The Virgin Spring (1960), Flash Gordon (1980), Never Say Never Again (1983), Shutter Island (2010) alebo Jasona Millera (The Exorcist III (1980)) v úloha otca Karrasa. Skutočná klasika, bez debaty.

    Cleopatra Jones, na strane druhej, je akčná kriminálka režiséra Jacka Starretta (možno si niekto spomenie na jeho film Race with the Devil (1975)), v hlavnej úlohe so šarmantnou Tamarou Dobson, ktorá sa objavila aj v pokračovaní, Cleopatra Jones and the Casino of Gold (1975) či v seriáli Jason of the Star Command (1979) alebo WIP snímku Chained Heat (1983).

    V druhom z kín Cine 42 sa premietal dnes už pod týmto názvom snáď nepremietateľná (schválne, viete si predstaviť tento titul v dnešnom kine? Už aj klasika žánru, blaxploitation western Freda Williamsona Boss Nigger (1974) je dnes uvádzaný len ako Boss) černošská akčná komédia/paródia The Six Thousand Dollar Nigger (1978) v dvojprograme s filmom Bruce Lee: Man or Myth (1976).

    Tak ale najprv o spomínanom The Six Thousand Dollar Nigger. Tento prakticky neznámy film režiséra Rene Martineza Jr. (ktorý okrem tohto snímku režíroval ešte 3 ďalšie, rovnako zabudnuté veci The Sexiest Story Ever Told (1973), Road of Death (1973) a The Guy from Harlem (1977)).

    Chcete si pozrieť low-budget černošského superhrdinu? Toto je váš film.

    www.allwallpapersfree.org

    Bruce Lee: The Man, The Myth, ako sa dá už z názvu vydedukovať, je brucesploitation film scénaristu a režiséra menom See-Yuen Ng, v hlavnej úlohe s Bruceovým dvojníkom menom Ho Chung Tao (známym ako Bruce Li, o ktorom sme si čo-to povedali pri recenzii filmu Edge of Fury) a je to prakticky biografický film, zobrazujúci život nesmrteľnej legendy moderného kung-fu.

    Harris: Dawn of the Dead (1978) / Mister Scarface (1976)

    Pred dvoma týždňami v The New Amsterdam, v tomto týždni sa tento dvojprogram presunul do kina Harris.

    Liberty: Last Embrace (1979) a Killer Force (1976)

    Mystery thriller s Royom Schneiderom v hlavnej úlohe? Ten som ešte nevidel, ale už je na mojom zozname filmov, ktoré si chcem pozrieť. Schválne – vládny agent, zotavujúci sa po nervovom zrútení, dekóduje vyhrážku smrťou, napísanú v starej hebrejčine. No tak toto znie zaujímavo. A hrá tam aj Christophen Walken, len tak medzi nami.

    Okrem toho, režíroval to Jonathan Demme, jeden z režisérov, ktorí začínali pod legendárnym Rogerom Cormanom, Demme je známy hlavne kvôli réžii filmov The Silence of the Lambs (1991) a Philadelphia (1993).

    Tento dvojprogram samotný by mohol mať aj podtitul Killer Force podľa nasledujúceho filmu, lebo aj na tento som dostal chuť. Tento akčný film o lúpeži v diamantovej bani režíroval Val Guest, tento režisér režíroval aj klasické sci-fi horrory ako The Quatermass Xperiment (1955) a Quatermass 2 (1957) a spolu s ním (a Petrom Cushingom) sme hľadali yetiho v The Abominable Snowman (1957).

    A herecké obsadenie? Telly Savalas (Cape Fear (1962), The Dirty Dozen (1967), On Her Majesty’s Secret Service (1969), Kojak), Hugh O’Brien (Game of Death (1978)), Peter Fonda (Easy Rider (1969), Dirty Mary Crazy Larry (1974), Race with the Devil (1975), Escape from L.A. (1996), Maud Adams (The Man with the Golden Gun (1974), Genova a mano armata (1976), Octopussy (1983)), Christopher Lee (všetky cool filmy, haha) a už dnes spomínaný O. J. Simpson (The Klansman (1974), The Cassandra Crossing (1976), The Naked Gun 2 ½: The Smell of Fear (1991), The Naked Gun 3 1/33: The Final Insult (1994).

    Aj v Empire sa hral už známy program spred dvoch týždňov: Thunder Kick, Tiger Force a Deadly China Doll.

    V Anco sa premietal dvojprogram zaujímavých, no dnes v podstate zabudnutých filmov Firepower (1979) a Comes a Horseman (1978).

    Firepower režíroval režisér Michael Winner, a ak by ste nevedeli, o koho ide, tak len spomeniem, že režíroval také kultové záležitosti ako Chato’s Land (1972), The Mechanic (1972), The Stone Killer (1973), či prvé tri filmy zo série Death Wish. Paradoxne, vo všetkých týchto filmoch hral hlavnú úlohu Charles Bronson, ale to len tak na okraj.

    Vo Firepower, čo je akčná kriminálna dráma, si hlavné úlohy „strihli“ legendy Sophia Loren, James Coburn, O. J. Simpson (ktorý sa neskôr stal aj legendou z iného, než hereckého dôvodu, ak si spomínate) či Eli Wallach.

    Comes a Horseman je režisérskym počinom režiséra Alana J. Pakulu, ktorý má na konte také klasiky ako sú napr. jeden z mojich obľúbených filmov All the President’s Men (1976), Sophie’s Choice (1982), či Pelican Brief (1993).

    A kto si vo filme zahral? Tak napr. James Caan (The Godfather Part II (1974), A Bridge Too Far (1977)), Jane Fonda (Barbarella (1968), The China Syndrome (1979)) či Jason Robards (The St. Valentine’s Day Massacre (1967), Once Upon a Time in the West (1968)).

    A čo sa hralo v ďalšom týždni? Nechajte sa prekvapiť!!!!

    Gojira (1954)

    0

    Jedným zo žánrov exploitation kinematografie, o ktorom som kedysi vôbec netušil (hoci filmy z danej kategórie som žral a dodnes sú mojimi favoritmi) je kaiju.

    Tento termín pôvodne označoval japonské monštrá typu Gojira (Godzila), Gamera a podobne (a že sa ich tam urodilo), no dnes sa občas táto nálepka dáva aj filmom nejaponskej produkcie.

    Ale my – minimálne na nejaký ten čas – ostaneme pekne v krajine vychádzajúceho slnka, kde sa v roku 1954 objavil zárodok celosvetového boomu filmových obrovitánskych monštier, ktoré nemajú nič iné na práci, len robiť bordel, najlepšie v Tokiu. Gojira!

    Po správnosti, áno, Gojira, lebo sa budeme baviť o pôvodnom japonskom snímku, nie o upravenej americkej verzii s dnes už zdomácnelým názvom Godzilla.

    Tento film so zaslúženým kultovým statusom natočil japonský režisér Ishiro Honda (1911-1993), ktorý sa právom nazýva „otcom Godzilly“. Okrem tohto prelomového snímku Honda natočil aj ďalšie snímky s touto neskrotnou jaštericou (haha), napr. pokračovanie Godzilla Raids Again (1955), King Kong vs. Godzilla (1962), Mothra vs. Godzilla (1964) a ďalšie, okrem toho však do kaiju beštiára uviedol aj ďalšie potvorky ako Rodan, Varan, Mothra, Ghidorah či Baragon. A nesmieme zabudnúť na Mecha-Godzillu, či postrachy ako Destoroyah či Megaguirus.

    Ishiro Honda

    Samotný dej filmu nie je nejako komplikovaný, hneď v úvode sme konfrontovaní s potopením japonskej lode pri záhadnom podmorskom výbuchu, a akoby táto jedna katastrofa nestačila, tak sa potopia aj dve ďalšie lode, ktoré sú vyslané na miesto nešťastia.

    A to nie je všetko – aj miestni rybári zápasia s katastrofálnym nedostatkom úlovku, čo jeden z miestnych starcov pripisuje za vinu Gojire, monštru z hlbín mora. Samozrejme, kto by už veril nejakým dávnym rozprávkam a legendám… ale ako sa ukáže, ona tá legenda je vcelku nažive a smiech všetkých veľmi rýchlo prechádza.

    Takashi Shimura

    Všetci vieme, ako to chodí a tak sme svedkami zhromaždenia dôležitých hláv, ktoré jednak majú zistiť, čo to za stvorenie vlastne je, a ako sa ho zbaviť. S tým druhým má problém jedna z našich hlavných postáv, profesor Yamane (Takashi Shimura, Seven Samurai, Godzilla Raids Again, The Hidden Fortress, Yojimbo a ďalšie), ktorý ako zoológ/paleontológ chce tohto vzácneho jedinca študovať – ale viete ako, obrovský jašter medzitým ničí Tokio, len taký fukot.

    Ukazuje sa však, že konvenčné zbrane sú na Gojiru krátke, a keďže jeho objavenie sa je výsledkom vykonávania podmorských nukleárnych testov (čoho dôkazom je zvýšená rádioaktivita Gojiry), tak ani jadrové zbrane, naša konečná odpoveď na všetky problémy ľudstva (doslova), neprichádza do úvahy.

    Akihiko Hirata

    Do hry vstupuje tajomný Dr. Serizawa (Akihiko Hirata, Godzilla: The King of the Monsters, The Mysterians, I Bombed Pearl Harbor, Daredevil in the Castle, Atragon, Samurai Assassin, Ultraman, Battle of the Japan Sea a ďalšie), ktorý dcére profesora Yamaneho, Emiko (Momoko Kôchi, No Response from Car 33, Godzilla vs. Destoroyah a ďalšie) odhalí svoj vynález, ktorým dokáže Gojiru zničiť. Dr. Serizawa a Emiko kedysi tvorili pár, no Emiko dnes tvorí pár s členom pobrežnej stráže, Hidetom Ogatom (Akira Takarada, I Bombed Pearl Harbor, Mothra vs. Godzilla, Ebirah: Horror of the Deep a iné). Takže nielen Gojira, ale aj romantický trojuholník…

    Momoko Kôchi

    Nakoniec však všetko dobre dopadne (ako inak), a na zničenie Gojiry podujme (a obetuje) práve Dr. Serizawa. Gojira nemá šancu. Teda – aspoň nateraz.

    Akira Takarada

    Asi tak nejako. Nemám pochýb, že mládež, odchovaná na digitálnych efektoch a kadejakých iných trikoch modernej kinematografie, môže triky s miniatúrami, ktoré sú v Gojire (a podobných filmoch) využívané, považovať za smiešne, milovníci klasiky (a tam neskromne radím aj sám seba), práve tieto triky považujú za jednu z vecí, ktoré robia Godzillu Godzillou.

    Nemusím zdôrazňovať, že táto Gojira – alebo Godzilla, keď chcete – má ďaleko od neskorších bláznivých filmových pokračovaní. Veru, v tomto prípade sa stretávame so serióznou kinematografiou a serióznym spoločenským odkazom. Netreba totiž zabúdať na fakt, že film vznikol len 9 rokov po zničení miest Hirošima a Nagasaki americkými atómovými bombami, preto aj záverečný monológ profesora Yamaneho odkazuje presne na túto hrozbu jadrovej skazy.

    Japonský trailer:

    Týždeň v grindhouse histórii (28. apríl – 4. máj 1979)

    1

    Nedávno ma napadlo pozrieť sa do histórie grindhouse programov a keďže presne pred 46 rokmi zodpovedal vtedajší kalendár tomu aktuálnemu…čo tak sa pozrieť, čo sa v zodpovedajúcom týždni hralo v grindhouse kinách v New Yorku, predovšetkým na neslávne známej 42nd Street, inak známej ako „Deuce“?

    Človek ani netuší, koľko filmov sa v týchto podnikoch premietalo (a o mnohých neexistujú záznamy, okrem náhodných zmienok v článkoch či knihách), ale verte mi, že som nemal ani potuchy o niektorých skvelých (i menej skvelých, to je fakt) filmoch, ktoré stojí za to si pripomenúť.

    Pravdou je, že kompletný prehľad nepodá už nikto – programy sa občas dokázali meniť, program niektorých menších grindhouse kín, ktoré síce na 42nd Street neboli (nachádzali sa v priľahlých uličkách) sa zistiť, bohužiaľ, nedá, ale nech je, ako chce, niečo z programu sa nám predsa len zachovalo. Poďme sa teda pozrieť, aké filmy si diváci v danom týždni mohli pozrieť.

    V kine The Rialto Theater premietali film pre dospelých s názvom The Pussycat Ranch z roku 1978. Pod režisérskou taktovkou režiséra Johna Christophera (vlastným menom Christopher Covino), ktorý zároveň obstaral aj scenár, sa objavili také hviezdy klasického filmu pre dospelých, ako Joey Silvera, Samantha Fox (nie, nie britská speváčka, ale americká herečka s rovnakým pseudonymom, objavila sa aj v horrorovom snímku od Doris Wishman s názvom A Night to Dismember (1983) či fantasy filme Warrior Queen (1987)), Colleen Anderson či Robert Kerman (pod pseudonymom Richard Bolla), ktorý je známy aj svojim účinkovaním v kanibalských filmoch ako Cannibal Holocaust (1980), Eaten Alive! (1980), Cannibal Ferox (1981) či Spider-Man (2002).

    Kino The Victory Theater v nami spomínanom týždni uvádzalo trojprogram (triple feature) filmov Teeny BunsFrench Kitten a Waterpower. Mnohé filmy, ktoré boli na “Deuce” uvádzané, boli častokrát premietané pod rôznymi alternatívnymi názvami, čo sťažuje získavanie informácií o nich, ale to patrí k tomu čaru. Tak napríklad spomínaný film Teeny Buns. Chvíľku trvalo, kým som podstatné informácie zistil, ale ide o film pre dospelých z roku 1978, ktorý režíroval Stu Segall, ktorý okrem takýchto filmov mal prsty aj napr. v slasheri Drive In Massacre (1976), zoznámil nás s Lorenzom Lamasom v seriáli Renegade (1992-1997), režíroval aj tretie pokračovanie legendárneho filmu Beastmaster, teda Beastmaster III: The Eye of Braxus (1996) a niektorí si možno budú aj pamätať seriál 18 Wheels of Justice (2000-2001) – aj tu režíroval 44 epizód seriálu. Mimochodom, v nami spomínanom filme sa objavili herci ako John Leslie, Nancy Hoffman, China Leigh a ďalší.

    A čo platilo o Teeny Buns, to platí aj o French Kitten. Informácie sú nejednoznačné, ale pravdepodobne išlo o film s pôvodným názvom Hollywood Goes Hard (1978), režiséra Thomasa Van der Feera, kde sa objavili hviezdy žánru ako Herschel Savage, Jamie Gillis či Tina Russell.

    O treťom spomínanom snímku však nie je žiadnych pochybností, ide o legendárny film pre dospelých s názvom Waterpower (1977), nemenej legendárneho režiséra filmov pre dospelých Shauna Costella. Objavili sa v ňom herci ako Jamie Gillis, Jeanne Silver či Sharon Mitchell.

    Dvojprogram z kina The Lyric je dostupný aj na DVD od Vinegar Syndrome

    V kine The Lyric ste v tom čase mohli zachytiť dvojprogram filipínskych exploitation filmov Vampire Hookers of Horror (1978) a Death Force (1978), oba tieto snímky režíroval legendárny filipínsky režisér Cirio H. Santiago. Tento režisér režíroval mnohé exploitation klasiky, len tak námatkovo spomeniem Savage! (1973), TNT Jackson (1974), Ebony, Ivory and Jade (1976), Silk (1986, a taktiež pokračovanie Silk 2 z roku 1989), Equalizer 2000 (1987) a mnohé ďalšie, ktoré sú známe aj slovenským divákom z čias bootlegových VHS kaziet. Vo Vampire Hookers of Horror si hlavnú úlohu zahral nemenej legendárny John Carradine (objavil sa tam aj často obsadzovaný filipínsky herec Vic Diaz, ktorého som spomínal v recenzii filmu The Thirsty Dead), v Death Force (taktiež známom ako Fighting Mad) zase hlavná úloha pripadla Jamesovi Iglehartovi.

    V kinosále Times Square ste mohli zabiť čas sledovaním nasledujúceho trojprogramu: Richard Pryor in ConcertJimmy the C a Bodyguard ShowdownRichard Pryor in Concert (1979) zaznamenáva stand up vystúpenie slávneho černošského komika Richarda Pryora. Pod názvom Jimmy the C sa s najväčšou pravdepodobnosťou ukrýval film pre dospelých s pôvodným názvom Hot Summer in the City (1976) režisérky Gail Palmer. Bodyguard Showdown je v skutočnosti alternatívny názov pre film, ktorým bol s najväčšou pravdepodobnosťou film China Girl z roku 1974 (režisér Paul Aratow), to ale momentálne neviem upresniť

    Ďalším kinom, na ktoré sa pozrieme, bol Selwyn, v ktorom sa v danom týždni premietal dvojprogram The China Syndrome a The Stone KillerThe China Syndrome je politický thriller z roku 1979 režiséra Jamesa Bridgesa, týkajúci sa sprisahania s cieľom zatajiť problémy s bezpečnosťou v jadrovej elektrárni, s Jane Fonda, Michaelom Douglasom a Jackom Lemmonom v hlavných úlohách. The Stone Killer je akčné mafiánske krimi z roku 1973 režiséra Michaela Winnera, v hlavnej úlohe s nezabudnuteľným Charlesom Bronsonom a Martinom Balsamom.

    Kino New Amsterdam premietalo dvojprogram zombie klasiky Georga Romera Dawn of the Dead (1978), ktorý dopĺňal film Mister Scarface, čo bol americký alternatívny názov pre taliansku dark comedy/kriminálny thriller I padroni della città (1976) s Jackom Palanceom a Al Cliverom.

    Cine 42 uvádzal v danom týždni dvojicu týchto dvojprogramov:

    1: The Warriors a Which Way is Up 

    2: Star Crash a Death Machines

    O filme The Warriors sa viac môžete dozvedieť v prvej epizóde Grindhouse and BeyondWhich Way is Up z roku 1977 je komédia s už spomínaným komikom Richardom Pryorom, čo bola americká adaptácia talianskeho filmu The Seduction of Mimi (1972) režisérky Liny Wertmüller, Richard Pryor hrá oberača pomarančov, ktorý sa stane odborovým predákom. Star Crash (1978) je nádhernou (berte z nadhľadom, prosím) trashovou vykrádačkou Star Wars z dielne talianskeho režiséra Luigiho Cozziho (pod pseudonymom Lewis Coates), v hlavnej úlohe s niekdajším detským kazateľom Marjoe Gortnerom (ktorý značne pripomína mladého Štefana Skrúcaného, je ho možné – Gortnera, nie Skrúcaného – vidieť aj vo filmoch ako Earthquake (1974), The Food of the Gods (1976), Mausoleum (1983) a iných) a sexbombou vtedajšej éry Caroline Munro (táto nádherná pani sa objavila v tituloch ako Dracula 1972 A.D. (1972), The Golden Voyage of Sinbad (1973), bondovke The Spy Who Loved Me (1977), Maniac (1980) a mnohých ďalších), okrem nich sa vo filme objavil aj Joe Spinell (známy z hlavnej úlohy v spomínanom filme Billa Lustiga, Maniac (1980)) a dokonca aj legendárny David “The Hoff” Hasselhoff! Posledne spomínaným bol akčný film Death Machines z roku 1976 režiséra Paula Kyriaziho – pani s nekalými úmyslami nakazí troch majstrov bojových umení zvláštnym sérom, ktoré z nich spraví kvázi-zombies, ktoré môže ovládať… zaujalo? Tak potom je to film pre vás!

    Myslíte, že som zabudol na kino Harris? Nezabudol! V danom týždni pred 46 rokmi sa na plátne spomínaného kina objavil dvojprogram s upírskym komediálnym horrorom Love at First Bite (1979) režiséra Stana Dragotiho, ktorý dopĺňal film Tintorera: Killer Shark z roku 1977, ktorý má na svedomí klasika mexploitation, René Cardona Jr.! Samozrejme, o čom by to bolo – o žralokovi.

    V kine Liberty sa pre zmenu premietali dvojprogram s japonským sci-fi horrorom Goke: Bodysnatcher From Hell (1968), ktorý režíroval Hajime Satô, po skončení tohto filmu nasledoval The Bloody Pit of Horror (1965), o ktorom sme sa rozprávali v jednej Nedeľnej šálke grindhouse.

    Nesmieme zabudnúť ani na legendárny grindhouse Empire, kde sa premietal trojprogram s kung fu mlátičkami Blood of the Dragon (1971) režiséra menom Pao-Shu Kao, Thou Shall Not Kill… But Once (1975) režiséra so zvláštnym menom Ulysses Tsai Yang-Ming a Shanghai Connection (po dlhom hľadaní som zistil, že išlo o film On the Waterfront (Huang pu tan tou, 1972)).

    Copyright HAG ©2008

    A nakoniec nakukneme ešte do kinosály kina s názvom Anco. A tam nachádzame tieto dva grindhouse poklady – prvým z nich Real Bruce Lee (1977), brucesploitation mlátičku, ktorá vychádza z jedného z ranných filmov Bruce Leeho, a v ktorom sa objavujú aj dvaja z neskorších dvojníkov legendárneho kung-fu umelca, Bruce Li a Ryong Kao (Dragon Lee).

    Druhým filmom v Anco bol Convoy (1978), trucksploitation klasika s legendou filmového plátna (a taktiež hudobnou legendou, okrem iného) Krisom Kristoffersonom, ktorý režíroval nemenej legendárny Sam Peckinpah, v ktorom náš hlavný hrdina (s podporou ďalších truckerov) bojuje proti miestnemu šerifovi, ktorý ho nejak tak nemá v láske.

    Robert Henlein – Starship Troopers

    0

    O Henleinovej knihe, ktorá je u nás dostupná v slovenskom i českom preklade (ale ani jeden z nich som nečítal), som vedel už roky. Desaťročia, presnejšie. A vedel som, že v 1997 bol podľa nej nakrútený aj film. A ani ten som nevidel… škoda.

    Robert A. Henlein
    Robert A. Henlein

    Než sa budeme venovať tejto skvelej knihe, zopakujem to, čo som už napísal v jednom mojom poste na Facebooku – film treba vidieť pred prečítaním si knihy. Ja som, na svoje nešťastie, na to šiel opačne a film som asi po 5 minútach vypol. Zmena mien postáv (napr. pán Dubois, ktorý bol učiteľom hlavného hrdinu, sa stal pán Rasczak, čo bolo v knihe meno neskoršieho veliteľa jednotky mechanizovanej pechoty, do ktorej náš hlavný hrdina patril)…akože ak už nedokážu filmári dodržať vcelku podstatný detail, o čom to je?

    Takže hoci Verhoeven, film bude na mňa musieť počkať do doby, než zabudnem na obsah knihy.

    Ale podstatný rozdiel je aj v ponímaní príbehu. Síce teraz budem vychádzať len z recenzií filmu, pointa však je, že film si síce strieľa a kritizuje vojensko-priemyselný komplex, recenzenti sem-tam do toho primiešali – neprekvapivo – nejaké tie fašistické tendencie, prekvapením však bolo, že v pôvodnom diele od Henleina nič také nie je.

    No poďme ale pekne po poriadku. Juan Rico, zvaný aj Johny, stojí pred vážnym životným rozhodnutím, ktorým je ďalšie smerovanie jeho života. Juan žije v spoločnosti, kde sa občianstvo – a s tým spojené právo voliť – získava službou v armáde (paradoxne, vojaci počas aktívnej služby však právo voliť nemali), a tak sa spolu s kamarátom Carlom, napriek nevôli svojho otca, prihlási do služby v mechanizovanej pechote.

    Hoci kniha začína opisom jednej z bitiek, v ktorých sa Juan ocitol, neskôr sa presúvame v čase a Juana (Johnnyho) sprevádzame náborovým procesom, výcvikovým táborom i zaradením do pravidelnej služby, jeho postupom v hierarchii a knihu zakončujeme veľkou bitkou proti nepriateľovi, ktorým sú inteligentné chrobáky, kdesi na nedokončenej planetárnej základni.

    Samo o sebe, OK, dobre. Príbeh sa číta veľmi dobre, Henleinovo umenie je nespochybniteľné.

    Čo však robí z knihy oveľa hodnotnejšie dielo je zakomponovanie mnohých filozofických a politicko-spoločenských aspektov, ktoré aj u priemerne inteligentného čitateľa musia jednoznačne vyvolať asociácie aj s našou aktuálnou spoločenskou situáciou.

    Otázky morálky, patriotizmu, zločinu a trestu, delikvencie – to a mnoho iného Henlein vkladá do dialógov medzi postavami (ale aj do myšlienok hlavného protagonistu). Ide o mnohokrát ťažké filozofické problémy, ktoré však presne pomenúvavajú pálčivé problémy danej spoločnosti, ktorá je v podstate našou spoločnosťou, akurát z hľadiska samotného autora o pár desiatok či stoviek rokov vzdialená. A možno by sa aj čudoval, ako rýchlo sme sa tam dostali…

    Hviezdna pechota je jednoznačne dielo, ktoré sa nedá inak, ako odporúčať. Nielen priaznivcom sci-fi žánru (tí, predpokladám, o tomto diele vedia a asi ho už aj majú prečítané), ale aj každému, kto sa čo len obtrel o spoločenské vedy či filozofiu. Koniec koncov, prírodné vedy nemusia byť len suchopárne vedecké pojednania, že?

    Ale ten film si radšej pozrite ako prvý, možno sa vám tá kniha bude potom páčiť ešte viac, prípadne zistíte, že film je úplne o niečom inom.

    Kniha v preklade k dostaniu napr. v kníhkupectve Martinus. ale ak ovládate jazyk „vrahov z Volstrítu“, tak možností je neúrekom.

    JeruZalem (2015)

    0
    JeruZalem feature image

    Malý, vcelku nenápadný filmík z roku 2015 s názvom JeruZalem ma zaujal už len svojím stručným popisom, schválne: „Keď dvojica mladých amerických báb odletí do Izraela, aby navštívila mesto Jeruzalem, postihne ich biblická nočná mora.“.

    Dobre, ono to nie je celkom presné, baby sú 2 americké Židovky – ale tu treba povedať, že na rozdiel od napr. The Offering, vo filme na tom vôbec nezáležalo, a aj zmienka u syna arabského majiteľa hostela ohľadom pôvodu Rachel nevyznela vôbec nejako anti-semitsky či vulgárne – a pôvodne mali v pláne navštíviť Tel Aviv.

    JeruZalem movie poster

    Ale ten Jeruzalem navštívili…

    Takže stručne a jasne. Rachel a Sarah sú dve mladé baby, ktoré sa rozhodnú stráviť nejaký ten čas v Tel Avive, a ako to u väčšiny slobodnej mládeže na svete chodí, užiť si, čo to dá.

    Našou hlavnou postavou je práve Sarah, ktorá sa snaží „znormalizovať sa“ po strate brata, ktorý tragicky zahynul pri autonehode rok predtým, a práve spomínaný výlet má byť takou tou pomôckou na vymanenie sa zo smútku. Poznám ten stav.

    Začiatok filmu však patrí pohľadu do minulosti, kde sledujeme v podstate amatérsky záznam exorcizmu mladej ženy, ktorá – podľa všetkého – vstala z hrobu. Ale v nej sa usadilo zlo… o tom neskôr.

    Otec venuje Sarah darček, chytré okuliare (teda v podstate Google Glass) a práve cez tieto okuliare sledujeme všetko to dianie vo filme. Teda film v štýle „found footage“, no skôr podobný snímku ako bol „Hardcore Henry“. Osobne mi tento štýl vôbec nevadil – akurát v niektorých scénach, kde okuliare zachytávali aj Sarah (napr. keď sedela s Kevinom), mi to prišlo nelogické, človek okuliare v danej chvíli vypne a odloží, ale rozhodne ich nebude polohovať tak, aby tie zaberali dve postavy, ale to je len taký ten môj osobný názor, rozhodne to na mojom zážitku neuberalo.

    Rachel a Sarah

    Tak. Tel Aviv, here we go. V lietadle sa baby zoznamujú s mladým archeológom Kevinom, ktorý ich prehovorí, aby s ním išli pozrieť Jeruzalem. Okrem toho v rámci vysvetľovania, čo to vlastne študuje, spomenie pár zaujímavých biblických tém, padlých anjelov atď., ale význam tohto sa ukáže až o čosi neskôr.

    zábava na terase domu v Jeruzaleme

    A tak táto trojica teda do toho Jeruzalema ide, sledujeme ich kroky jeruzalemskými uličkami k hostelu, ich ubytovanie, bežné konverzácie, zábavu, stret s miestnym bláznom „kráľom Dávidom“…a nič nenasvedčuje tomu, čo má nasledovať.

    Miestny blázon, „kráľ Dávid“

    Kevina náhle akoby zasiahne jeruzalemský syndróm (čo je stav predovšetkým nábožne založených ľudí, ktorým pod pod vplyvom biblického prostredia prepne) a majiteľ hostelu so svojim synom, Omarom, ho odvedú do miestneho blázinca.

    …a začína zábava, z ničoho nič priletia dve stíhačky a zhodia bomby niekde na okraji mesta. Tu už sranda končí a baby, spolu s ostatnými obyvateľmi hostela (plus 2 patrolujúci izraelskí vojaci) sa snažia dostať do bezpečia mimo mesta.

    Sarah medzitým oslobodí Kevina z blázinca, kde sa opäť stretne s „kráľom Dávidom“, ktorý sa tam skrýva, a vysvitne, že neškodný blázon je synom posadnutej ženy z úvodu filmu.

    S bránami mesta uzavretými armádou, naša malá skupinka sa rozhodne dostať sa z Jeruzalema podzemnými chodbami, ktoré Omarov otec ako dieťa využíval na pašovanie…

    akonéhle človek má takéto oči, ak je zle…

    A zvyšok filmu neprezradím, ale ak máte radi horrory s nadprirodzenou tématikou šmrcnuté bibliou, tak si tento film užijete.

    Osobne som si ho užil, ku koncu filmu ma síce zarazila nelogickosť objavenia sa jednej postavy (neprezradím, ale určite si to všimnete), ale v podstate som si to vedel tak nejak zdôvodniť, takže koniec dobrý, všetko dobré…ale moment, koniec naozaj dobrý? Treba vidieť.

    No a ako to už na Bandurkoch býva, pozrieme sa aj na pár ľudkov, ktorí mali s týmto filmom čo do činenia.

    The Paz Brothers

    Scenár a réžiu obstarala dvojica bratov pod spoločným menom The Paz Brothers, týmito dvoma filmármi sú bratia Doron Paz a Yoav Paz, ktorí sa spoločne podieľali aj na iných filmoch, ako Phobidillia (2009), The Golem (2018), Plan A (2021) či The Ring (2024).

    Danielle Jadelyn

    Hlavnú úlohu, Sarah Pullman, stvárnila americká herečka Danielle Jadelyn, ktorá mi síce nebola dvakrát sympatická, ale práve preto oceňujem jej obsadenie – nie sme všetci sympaťáci. Danielle sa objavila aj vo filmoch ako The Conductor (2012), No Blood (2018), či Broken Girls Police (2023) a v epizódnych úlohách v rôznych TV seriáloch.

    Yael Grobglas

    Jej kolegyňu Rachel stvárnila francúzsko-izraelská herečka Yael Grobglas, táto herečka debutovala v seriáli Ha-E (2007-2009), objavila sa vo filmoch ako je prvý izraelský slasher Rabies (2010), An Interview with God (2018) a v seriáloch ako Barefoot (2011), Split (2011-2012), Reign (2013-2014), Jane the Virgin (2014-2019), Matlock (2024-2025) či Gremlins“ Secrets of the Mogwai (2024-2025).

    Yon Tumarkin

    Mladého archeológa Kevina si zahral Yon Tumarkin, tento mladý izraelský herec debutoval vo filme Six Million Pieces (2001), objavil sa vo filmoch ako 2048 (2010), Rock the Casbah (2012), Nerd Club: The Movie (2017), 29 (2019) či Victory (2023), ako aj v seriáloch ako Ha-Yeladim Mi’Givat Napoleon (2001-2004), Ha-E (2007-2009), Split (2009-2012) alebo The Arbitrator (2013-2014).

    Tom Graziani

    Postava Omara, syna majiteľa miestneho hostela, pripadla Tomovi Grazianimu, tento mladý herec sa objavil vo filmoch ako A Place in Heaven (2013) či The Kind Words (2015), a v seriáloch ako Charlie Golf One (2016), State Rules (2018) alebo DreaMars (2023), medzi inými.

    Podčiarknuté, zhrnuté, JeruZalem je stret s inou ako klasickou mainstreamovou americkou či európskou kinematografiou, špecifický štýl filmovania a neobvyklá téma z filmu vytvára neobvyklý filmový zážitok.

    Rudyboy odporúča.

    Trailer:

    Hasswut – Sauerstoff (2025)

    0
    Hasswut feature image album cover

    Boli časy, keď som Rammstein mal vcelku rád, hlavne v ich začiatkoch. Moja bývalá partnerka ich zbožňovala, a aj tento fakt prispel k tomu, že Rammstein sa viac v mojich playlistoch nevyskytuje. Je to síce divné, ale tak to občas v živote chodí – niektoré veci majú skrátka na život veľmi podstatný vplyv.

    Vďaka Moon Coil Media sa však ku mne dostalo promo španielskej industrial metal bandy menom HASSWUT, za čo patrí Williamovi, ktorý Moon Coil Media vedie, veľká vďaka. To len aby sa nezabudlo.

    Tento album vychádza 21. apríla 2025 u Negative Gain Productions a vychádzajúc z promo materiálov,

    „Album Sauerstoff predstavuje vnútorný boj proti úzkosti, depresii a citovému útlaku. Jeho názov odkazuje na pocit nedostatku kyslíka, na bolesť v hrudi, ktorá nás paralyzuje a bráni nám pohnúť sa vpred. Prostredníctvom každej piesne HASSWUT skúma rôzne aspekty osobného aj spoločenského boja.

    Každá pieseň je výkrikom vzbury, prívalom intenzity, ktorý vás nabáda dýchať, pretrhnúť reťaze a čeliť svetu s novou silou. Od neúprosnej agresie skladby „Koloss“ až po temnú melanchóliu „Eigengrau“, Sauerstoff je album, ktorý nenechá nikoho ľahostajným. Sauerstoff je explózia energie, zúrivosti a emócií, ktorá vás uchváti od prvého tónu. Je to silná fúzia industriálneho metalu a elektronickej hudby…“

    S tou „fúziou industriálneho metalu a elektronickej hudby“ promo materiál naozaj neklamal, ale o tom si povieme viac v priebehu recenzie.

    Takže, Hasswut. „Sauerstoff“ je nielen úvodným singlom albumu, ale aj jeho názvom, a kto tipuje, že sa započúvame do textov v nemčine, rozhodne sa nemýlil.

    Hasswut band image

    Úprimne, po vypočutí si celého albumu, ktorý má len nejakých 26 minút, som prekvapený výberom poradia jednotlivých songov. Prečo? Rád vysvetlím.

    Hneď úvodná otváračka, spomínaný singel „Sauerstoff“, je v podstate totálny Rammstein-worship, takže kto má týchto nemeckých velikánov rád, bude pri tomto songu od Hasswut jasať. Ja veľmi nie, ale to je hlavne z dôvodu spomínanému v úvode – Rammstein zbožňovala moja niekdajšia ex. Síce španielski amigos dokázali do inak klasického industrial metal postupu zakomponovať aj pár originálnejších postupov, ale inak mi tento song pár pasážami pripomína „Ich Hab Keine Lust“, čo síce môže byť pre fanúšikov Rammstein pozitívum, pre nás ostatných, zahltených dennodenným prívalom novej muziky, to môže byť dôvodom, prečo túto kapelu odpísať hneď po prvom tracku.

    Poradie songov je veľmi, veľmi dôležité. Lebo napríklad hneď druhý track, „Koloss“, je o čosi lepší, a industrial metal sa ešte viac preplieta s EBM, navyše s jemným rave popraškom.

    Nemôžem sa zbaviť dojmu, že song po songu je album lepší a lepší. Tak napríklad tretí zásek na albume, „Deine Falsche Welt“, hoci stále pevne ukotvený v industrial metale, sa úvodnému „Sauerstoff“ dosť vzdaľuje, a to v pozitívnom význame, paradoxne je to aj taká celkom drsná industrial/EBM tancovačka, a to ja mám rád.

    Ďalší song, a zase o čosi lepší track. Tým je „Vorsicht Zebrechlich“, kde je prvok industrial metalu o čosi výraznejší, no stále je dostatočne obohatený o iné prvky – zmena tempa, zakomponovanie samplov a podobných hudobných vecičiek do celkovej skladby rozhodne celkovému dojmu napomáha viac, než by si človek myslel.

    „Les Morts“ otvára taký EBM dance motív, že mi až srdce poskočilo a podľa mňa mal tento song otvárať album, jednoznačne a bez debaty. Metal tu zo začiatku ustupuje do úzadia, ale netreba sa báť, nakoniec sa mu dostane dostatok priestoru. Parádna skladba.

    „EMB“ nás víta zvukom pripájania sa analógového modemu, čo si budú tí starší z nás veľmi dobre pamätať, song je plný rôznych zvratov, od rýchleho metalového tempa cez pomalšie pasáže s rôznymi ruchmi a zvukmi a myslím, že v tomto momente je už rukopis Hasswut vcelku čitateľný. Track nie je až tak peckový ako predchádzajúci „Les Morts“, do istej miery sa prejavuje aj vcelku obmedzený set blokov, s ktorými sa v tomto žánri pracuje, našťastie song nie je zbytočne umelo naťahovaný, a tak neurazí.

    Hasswut feature image album cover

    Záver obstaráva „Eigengrau“, s ženskými vokálmi čosi proklamujúcimi v nemčine, a tento mix ženského a mužského vokálu je veru príjemným prekvapením, a zase sme pri tom nešťastnom poziciovaní piesní, nechávať toto na záver je – podľa mňa – chybou. Síce je to taký ten úderný záver albumu, bežný poslucháč sa však k nemu nemusí vôbec dostať.

    Podčiarknuté, zhrnuté – ako debut rozhodne nie zlé dielko, a podporu si chlapci zo Španielska zaslúžia, a nechajme sa prekvapiť, s akým materiálom nás prekvapia nabudúce.

    Hasswut Bandcamp: https://hasswut.bandcamp.com/

    Negative Gain Productions Bandcamp: https://ngpofficial.bandcamp.com/

    Edge of Fury (1979)

    0
    Edge of Fury Bruce Li feature image

    V týždni presne pred 46 rokmi, teda končiacom 13. apríla, sa v grindhouse kinách v New Yorku (predovšetkým na 42nd Street) objavilo veľa zaujímavých filmov, medzi inými sa v kine Empire premietal – v rámci trojprogramu spolu so snímkami Kung Fu Brothers (1972) a Fist of Double K (1973) – aj snímka Edge of Fury z roku 197. Teda, v tom čase – a pri vtedajšej distribúcii – celkom aj novinka.

    A tejto záležitosti sa dostalo pocty byť mojím filmovým potešením na včerajší večer, kung fu ja mám rád, old school filmy s bojovými umeniami sú pre mňa fajn, a navyše, hlavná úloha pripadla taiwanskému hercovi Brucemu Li (vlastným menom Ho Chung Tao)…mne viac nebolo treba.

    Edge of Fury movie poster

    Príbeh filmu je v podstate tuctový, Bruce Li hrá chlapíka menom Pao Fang, resp. Fang Pao, aby sme rešpektovali čínsku obyčaj písania mien (hoci vo filme výslovnosť znela furt jak Fong, ale na tom veľmi nezáleží), ktorý pracuje ako šofér podnikateľa menom Chen.

    Jedného dňa prichádza Fang do práce a kým sa baví s malým Chenovým synom, objavia sa dvaja policajti v civile a vezmú ho na výsluch. Ako vysvitne, Chen bol zapojený do pašovania ópia z Thajska, kde bol zatknutý a čaká na súd.

    Čo by nebolo také zlé, lebo veď Fang s tým nič nemal, ale chudák šofér si to – ako to už býva – zlizne aj tak, pretože ľudia naňho ukazujú prstom, a tak jeho mama príde o časť malého podnikania, ktorým sa živí (lebo veď nikto nebude spolupracovať s matkou chlapíka, ktorý pracoval pre drogového pašeráka), a pre to isté dostanú aj vyhadzov z nového nájmu.

    Fang začne pracovať pre pána Kinga, ktorý vedie Silver Night klub, a pre ktorého bola zásielka ópia od Chena určená.

    Postupom času sa príbeh trošku zamotá, keď sa ukáže, že Chena nabonzoval jeho právnik, ktorý mal zálusk na jeho majetok – pretože sa z neho stal pestún maloletého Chenovho syna, môže s ním disponovať. To sa ale nepáčilo Chenovej druhej manželke, ktorá tiež prahne po majetku, a do toho King podozrieva Fanga, že o zásielke vie, a tak nechá uniesť jeho priateľku, aby ho donútil skrýšu ópia prezradiť.

    Fang v podstate náhodou napadne, kde by spomínané ópium mohlo byť ukryté (kvôli spomienke z minulosti, kedy doprevádzal Chena so synom pri fotografovaní), a po jeho náleze informuje únoscov. Partia sa dotrepe aj s unesenou Fangovou priateľkou, výmena sa uskutoční, no to by tak bolo, aby to človek nechal len tak.

    Fang vyhodí do vzduchu väčšinu gangstrov, s poslednými dvomi – Chenovým bodyguardom s tak nesympatickým kukučom, že fakt na päsť – a Mr. Kingom sa Fang vysporiada sám.

    Medzitým spomínaná druhá Chenova manželka navštívi taktiež spomínaného právnika a po spore s ním ho pekne-krásne nožom zakilluje a potom sa zapichne sama. Ale ešte predtým nám poskytne jediný šteklivý záber v tomto filme. To aby ste vedeli.

    Fang teda odchádza ako víťaz, a to je tak všetko.

    Ako vravím, príbeh tuctový, spracovanie občas kŕčovité, čo ale fanúšikom old school kung fu filmov nemôže absolútne prekážať, keďže v takýchto filmoch ide o choreografiu mlátičiek, čert bert nejaké sofistikované príbehy.

    Toto však platí, keď človek pozrie tak 5-10 kung fu filmov…keďže ale týchto snímkov boli stovky, neprekvapí, že Edge of Fury nemá čím zaujať natoľko, aby sa film stal zapamätateľným. V konečnom dôsledku ale – nebyť náhody, ktorá spravila Brucee Leea nesmrteľnou hviezdou, ani jeho filmy by dvakrát originálne či zapamätateľné neboli.

    Takže asi tak nejako. Oplatí sa pozrieť, ak má človek rád spomínané old school kung fu, ktoré boli pásovo produkované v 70. rokoch na Taiwane a v Hongkongu.

    Osoby a obsadenie – niektorých hercov je pre mňa vcelku ťažké identifikovať, aby som pravdu povedal. Keďže správny filmový fanúšik sleduje aj úvodné a záverečné titulky (mnohokrát človek objaví v titulkoch meno, s ktorým sa už niekedy stretol, čo je milé, ako stretnutie so starým kamošom), a v Ege of Fury sú také dva milé momenty – naše mladé baby, ktoré sa tu objavujú (spomínaná Chenova manželka a Fangova priateľka) sú v titulkoch uvedené ako Danna a Michelle. Super, radosť hľadať nejaké info o týchto herečkách, že?

    Našťastie, človek sa vďaka internetu vie dopátrať že Danna bola Dana Tsen (objavila sa aj vo filmoch ako The Bamboo House of Dolls (1973), Infra-man (1975), Black Magic (1975), Bruce Lee in New Guinea (1978), či Image of Bruce Lee( 1978)) a Michelle je Michelle Yim (s bohatou filmovou kariérou, dá sa zhliadnuť napr. The 36 Crazy Fists (1977), 10 Tigers of Shaolin (1978), Fist of Fury III (1979), Ambitious Kung-Fu Girl (1981), Ab-normal Beauty (2004) a mnoho ďalších.

    Našťastie, nášho hlavného hrdinu nemusíme hľadať dlho, Ho Chung Tao je filmovým fanúšikom známy hlavne ako jeden z „klonov“ Bruce Leeho, kvôli znalosti bojového umenia a podobe s Brucem si vyslúžil filmový pseudonym Bruce Li, hoci by bolo nespravodlivé ho predstavovať len ako herca v tieni spomínaného legendárneho umelca.

    Ho Chung Tao

    Ho Chung Tao sa totiž po istej dobe dokázal vymaniť z tejto úlohy imitátora a hrať aj normálne postavy mimo úlohy „Brucea Li“ – ale nech je ako chce, stále je príjemne stráveným časom sledovať ho vo filmoch ako Bruce Lee – Super Dragon (1974), The Dragon Dies Hard (1975), Exit the Dragon, Enter the Tiger (1976), Bruce Lee: The Man, The Myth (1976), Fist of Fury II (1977) a v mnohých ďalších.

    Ťažko povedať, či Mr. King bol hlavný zloduch (podľa mňa to bol ten slizký právnik, lebo čo čakať od právnikov), ale keďže posledná bitka bola Fang versus King, tak to berme tak, že King bol tým finalnym bossom.

    Yasuaki Kurata (vo filme Edge of Fury)

    Toho stvárnil japonský herec Yasuaki Kurata, ktorý má za sebou teda riadne dlhú filmovú kariéru, hoci prevažnú väčšinu titulov tvoria bežnému Slovákovi neznáme tituly. Z tých známejších však možno spomenúť Hands of Death (1972), Bruce Lee and I (1973), Fighting Dragon Vs. The Deadly Tiger (1974), Sister Street Fighter: Hanging By the Thread (1974), The Golden Triangle (1975), Return of the Sister Street Fighter (1975), Fist of Fury II (1977), Mad Mission 2: Aces Go Places (1983), The Seventh Curse (1986), Eastern Condors (1987), Shinjuku Incident (2009), Blood: The Last Vampire (2009) a mnoho ďalších.

    V úvodných titulkoch sa objavil aj Tommy Lee, ale nešlo o bubeníka z Mötley Crüe, pod týmto pseudonymom sa skrýva herec a choreograf bojových scén (aj v tomto filme) menom Ming Chin. Ako to už býva, aj ten sa objavil v rôznych, lokálne produkovaných, filmoch, napr. The Lady Hermit (1971), The Imperial Swordsman (1972), spomínaných The Kung Fu Brothers (1972), s Bruce Lim sa stretol aj v Revenge of the Patriots, objavil sa vo Fist of Fury II (1977), 10 Brothers of Shaolin (1977), či v Everlasting Chivalry (1980).

    Zvyšok osadenstva budú poznať fakt len experti na taiwanskú a hongkongskú filmovú produkciu, ku ktorým sa ja osobne nerátam, takže asi toľko.

    Film je celý k zhliadnutiu na Youtube:

    The Thirsty Dead (1974)

    0
    The Thirsty Dead feature image

    Keďže nálady a záujmy Rudyboya mládenca sa menia prakticky nielen zo dňa na deň, ale niekedy aj z hodiny na hodinu, nemalo by byť prekvapením, že opäť prišlo aj k tomu, siahnuť do archívu fyzických médií a vytiahnuť nejakú milú filmovú lahôdku – ako my na východe hovoríme, „lakocinku“.

    Asi som bol inšpirovaný včerajšou recenziou na biografiu Andyho Milligana, The Ghastly One, a tak nejak som dostal chuť na niečo, čo zaváňa grindhouse a exploitation, a keďže už som dlhšie nevytiahol nič z produkcie legendárneho vydavateľstva Something Weird Video – tak viete, že som to musel hneď napraviť.

    SWV DVD vydanie The Thirsty Dead a The Swamp of the Ravens

    Už dlhšie som pokukoval po double feature DVDčku The Thirsty Dead/The Swamp of the Ravens, čo sú málo známe low budget filmy z roku 1974, takže došlo konečne na ten moment, kedy som vytiahol práve to DVD. Ako sa vraví, zabava graduje, aj Mek Vrabec by súhlasil.

    Na tomto mieste by sa opäť raz patrilo poďakovať ľudkom, ktorí za Something Weird Video stáli – už nebohému Mikeovi Vraneymu, jeho partnerke Lise Petrucci a Frankovi Henenlotterovi (a iným), ktorých úsilím (hoci občas možno na hrane) boli pre ďalšie generácie zachránené mnohé filmy, ktoré by inak čakalo zničenie niekde na smetisku. Lebo viete ako, nie každý si kultúru cení…a hoci o kvalite mnohých snímkov by sa dalo určite polemizovať, stále platí – odpad jedného je pokladom pre druhého.

    The Thirsty Dead úvodná obrazovka

    Takže, poďme sa pozrieť na zúbok prvému z tejto dvojice filmov. The Thirsty Dead je príbehom štvorice mladých báb, ktoré sú z ulíc Manily unesené niekam do džungle. Spolu s našimi hrdinkami – a ich únoscami, ktorí, nevedno prečo, ich uniesli a prepravili do džungle navlečení do hnedopurpurových mníšskych hábitov – rozmýšľame, o čo tu ide?

    O čo ide, sa dozvieme prakticky hneď. Kult, ktorý v džungli prebýva, je taký nejaký pseudo-upírsky, pretože pijúc krv svojich obetí, miešajúc ju s nejakým iným svinstvom, sa im darí predlžovať život. Takže niektorí z nich sú pár stoviek rokov starí (hlavná kňažka Ranu), no a tri naše babenky sú prakticky odsúdené k tomu, aby sa stali poskytovateľmi krvnej plazmy. Prečo tri?

    Nuž, naša hlavná hrdinka, Laura, sa podobá na prelud, podľa ktorého namaľoval kňaz Baru portrét tej, ktorá má podľa nejakého toho ich proroctva prísť ako ich nová šéfová.

    Laura ale evidentne nie je zo Slovenska, pretože ona na také niečo, ako večná mladosť a šéfovanie pristúpiť nechce, to nieeee…ona just a just utekať. To napr. taká Claire, druhá zo štvorice našich čajočiek, a evidentne ľahších mravov, tá by pristať ostala – a ono sa jej to aj splnilo, hoci nie celkom tak, ako si to predstavovala.

    Jennifer Billingsley ako Laura v The Thirsty Dead
    Jennifer Billingsley ako Laura

    Babám sa utiecť podarí, no netrvá dlho, a opäť sa dostanú do zajatia, no Laura presvedčí Barua, aby im pomohol utiecť, chlapík s nimi teda putuje džungľou, s prenasledovateľmi v pätách.

    Počas úteku Baru starne, až sa nakoniec zmení na párstoročného starca v celkom podarenej premene, a nakoniec zomiera prepichnutý oštepom jedného z prenasledujúcich chlapíkov.

    No ale koniec dobrý, všetko dobré…takmer. Babám sa nakoniec podarí len o chlp uniknúť, no hoci Laura privedie na miesto v džungli políciu, nie sú schopní tajné podzemie kultu nájsť, čo Ranu a jej partiu evidentne potešilo.

    Takto nejako to bolo – The Thirsty Dead však svojím spôsobom predstavujú to klasické „čakanie na Godota“, človek stále čaká, že sa niečo stane, a ono furt nič!

    Nech je ako chce, film skôr ako horror je viac-menej dobrodružným filmom, zamrzí nevyčerpaný potenciál (lebo mohol byť oveľa, oveľa lepší, v 1974 sa dalo do filmu zakomponovať toľko zaujímavých vecí, že je len škoda, že producenti a filmári tento potenciál premrhali), a dá sa súhlasiť s názorom, že film skôr pripomína niektoré z epizód originálneho Star Treku (napr. hnedé odevy báb, ktoré nafasovali). Koniec-koncov, Judith McConnell (v úlohe Claire) sa v jednej epizóde Star Treku – The Original Series naozaj aj objavila!

    Unesená štvorica, zľava Ann, Claire, Laura a Bonnie

    Ale pozrieť sa film dá. Nie je to naozaj nič svetoborné, ale za seba poviem, som rád, že som si ho mohol pozrieť, tie farby a celkový dojem z filmu, ktorý naozaj dýchal 70tkami (myslím, 70. roky 20. storočia, ne 70-ročné ženy), to ja mám rád.

    A kto bol za tento môj večerný kinematografický zážitok zodpovedný?

    Režisérom bol Terry Becker. Ten toho veľa nenarežíroval, okrem nejakých tých pár epizód v dnes už prakticky zabudnutých amerických televíznych seriáloch bol The Thirsty Dead jeho jediným filmovým počinom. Kto vie, prečo.

    Ani po scenáristickej línii nie je veľmi čo oslavovať, za scenár bol zodpovedný spomínaný Terry Becker spolu s Charlesom Dennisom (pre ktorého to bol jeho scenáristický debut) a Lou Whitehillom (pre ktorého bol The Thirsty Dead zase posledným scenáristickým zásekom, ale tak dokopy ich mal len dva).

    Ale herecké obsadenie je na tom o čosi lepšie. Poďme pekne po poriadku.

    Hlavnú hrdinku, sympatickú Lauru, stvárnila Jennifer Billingsley, Táto sa objavovala predovšetkým v TV seriáloch (napr. Dr. Killdare, , Gunsmoke, Wagon Train a podobne), ale dá sa zhliadnuť aj vo White Lightning (1973) po boku Burta Reynoldsa.

    John Considine ako Baru v The Thirsty Dead
    John Considine (vľavo) ako kňaz Baru

    Kňaza Barua zahral John Considine. Okrem úloh v rôznych TV seriáloch (čo je v podstate vlastné prakticky všetkým hercom v tomto filme), sa dal vidieť napr. v klasike The Greatest Story Ever Told (1965) a napr. aj vo Free Willy 2: The Adventure Home (1995).

    Judy McConnell ako Claire v The Thirsty Dead
    Judy McConnell ako Claire

    Spomínaná Judy McConnell, okrem spomínanej epizódy v Star Trek-u sa objavila, samozrejme, ak v iných seriáloch, ale napr. aj v Brotherhood of Satan (1971), legendárnom The Doll Squad (1973) či The Purge: Anarchy (2014).

    Tani Ghnutire ako kňažka Ranu v The Thirsty Dead
    Tani Ghnutrie ako veľkňažka Ranu

    Charizmatická Tani Ghuntrie, tuná v úlohe kňažky Ranu, má len pomerne krátku kinematografickú históriu, zo známejších kúskov snáď len Daughters of Satan (1972).

    Fredricka Myers ako Ann

    Paradoxne, moja herecká favoritka v tomto filme, Fredricka Myers, si toho zahrala ešte menej, a čo čert nechcel, v známejších filmoch, ako The Wrecking Crew (1968) či Airport (1970) sa len mihla. Ale v tom prvom zmieňovanom sa mihol aj Chuck Norris, takže asi tak nejako 🙂

    Pre zvyšok osadenstva The Thirsty Dead predstavovalo väčšinou jediný filmový „zárez“, ale to nesmieme zabudnúť na jednu skrytú legendu – Vica Diaza v úlohe policajného kapitána, lebo to vám je, ľudkovia, trošku iný kaliber!

    Vic Diaz v The Thirsty Dead
    Vic Diaz

    Okrem množstva filipínskych filmov sa Vic Diaz objavil aj v mnohých kultových amerických produkciách nakrúcaných práve v tejto časti Ázie. Kto by nepoznal filmy ako The Scavengers (1959), Hell of Borneo (1964), Flight to Fury (1964), The Ravagers (1965), Beast of Yellow Night (1971), Night of the Cobra Woman (1972), The Big Bird Cage (1972), Daughters of Satan (1972), Black Mama, White Mama (1973), Savage! (1973), Bamboo Gods and Iron Men (1973), Savage Sisters (1974), The Boys in Company C (1978), Vampire Hookers (1978), Fighting Mad (1978) či Raw Force (1982) a mnohé ďalšie pecky!!!!

    Veru, filmová kariéra Vica Diaza je ako rýchlokurz v exploitation kinematografii, to bez debaty.

    Celý film The Thirsty Dead je aj na Youtube: