Tak možno až toľko nadčasov to nebude, ale je fakt, že teória – a projekty na tejto teórii založené – si určite nejaké tie bezsenné noci (či už v Seattli alebo nie) určite vyžiadala.
Hovoríme o vodíkovej fúzii, prípadne o čomsi veľmi podobnom. Ospravedlňujem sa, moje chemické vedomosti nikdy neboli na nejakej vysokej úrovni, ale skrátka a dobre, podkladom pre tento snímok je snaha vyrobiť z vody čistú energiu.
Čo nie je až také sci-fi, ako by sa mohlo zdať, a čosi sa mi aj marí, že nejaké pokusy sa aj uskutočňovali, zatiaľ je to však buď naozaj len v teoretickej, alebo veľmi nepraktickej, rovine, alebo je to pekne pod kľúčom nejakých tých ropných spoločností. Lebo veď business, chápeme se.
My tu ale nejdeme debatovať o teoretickej chémii, ale o filme, kde tento proces získavania energie je záležitosťou, kvôli ktorej zomierajú ľudia, a kvôli ktorej ľudia neváhajú vraždiť.
Hovoríme o filme režiséra Andrewa Davisa z roku 1996 s názvom Chain Reaction. Pamätáte?
To bola doba, kedy sa vo filmoch objavovali zvučné mená, stavalo sa viac na scenároch ako na efektoch, no musím priznať aj to, že sledujúc filmy z pred 30 rokov (čo pre mládež dneška môže znieť ako starinka), nostalgický faktor hrá nezanedbateľnú úlohu. Ako sa zvykne hovorievať, kde sú tie časy, keď to stálo za …starú belu.
Tie časy sa síce už nevrátia, zato tieto filmy si pripomenúť môžeme. Ja napr. aj kvôli tomu, že vlastním pekný DVD trojpak s filmami Keanu Reevesa (okrem Chain Reaction sa v balení nachádza aj americká verzia filmu Johnny Mnemonic (1995) a Point Break (1991). Hej, ja som taký starý, že ešte stále kupujem DVD (a Blu Ray) disky.
Poďme však k filmu. Príbeh je vcelku jednoduchý. Partia výskumníkov okolo technického vizionára Dr. Alistaira Barkleyho (Nicholas Rudall) sa snaží prísť na riešenie problému s štiepením vody, pri ktorej vzniká čistá energia. Kto by to nechcel, že? Čistá, lacná energia z vody, ktorej pokrýva nejakých 75 percent zemského povrchu a plytké vody to tiež nie sú.
Ukazuje sa, že takému riešeniu však nie sú všetci naklonení, čoho dôsledkom je jeden mŕtvy vedec, jeden zmiznutý vedec a dvaja vedci na úteku.
Mŕtvym vedcom je spomínaný Dr. Barkley, zmiznutý je jeho čínsky asistent Lu Chen a na úteku je Eddie Kasalivich a Dr. Lily Sinclair.
Ak by sa niekto nedovtípil, tak Eddie, to je Keanu. 🙂
A Lily, tú nehral nikto iný, ako Rachel Weisz, ktorej práve táto úloha nakopla kariéru v Hollywoode, a aj vďaka Chain Reaction sme ju potom neskôr mohli vidieť v The Mummy (1999).
A po výbuchu v laboratóriu sa naša dvojica ocitá na úteku nielen pred FBI, ktorá ich podozrieva z terorizmu, ale aj pred tajomnými silami, ktoré sa ich snažia za každú cenu umlčať. Nie, nemyslím tým nejakých čertov a nadprirodzené sily – tu si vystačíme úplne s nadáciou, ktorá slúži ako zástierka pre operácie CIA.
Túto nadáciu vedie istý Paul Shannon (Morgan Freeman, a toho asi netreba predstavovať, či?) a človek je istý čas na pochybách, na ktorej strane tento pánko vlastne je… nebojte sa, dozviete sa.
Film odsýpa svižne a filmovým nadšencom určite pripomenie filmy ako Saint (1997) či The Fugitive (1993), ten druhý aj kvôli tomu, že ho režíroval rovnaký chlapík, už spomínaný Andrew Davis.
A musím povedať, že aj tie – na dnešnú dobu určite nedokonalé – CGI efekty mi prišli parádne, práve kvôli tomu, že bolo evidentné, že ide o green-screen a podobné tie filmárske srandičky.
Rozhodne nevadilo.
Poďme ešte k obsadeniu, okrem týchto spomínaných hercov sa v filme objavuje aj pár ďalších známych tvárí.
Tak napr. Shannonovho kolegu si zahral Brian Cox, ktorého si väčšina bude pamätať z The Bourne Identity (2002), kde hral skorumpovaného sekčného šéfa CIA.
Rachel Weisz a Brian Cox
Druhým takýmto zaujímavým hercom bol Fred Ward, tuná v úlohe vyšetrovateľa FBI, a toho som hneď identifikoval, pretože Road Trip (2000) mám napozeraný do sýtosti (tam hral Kyleovho otca). Objavil sa však aj v Escape from Alcatraz (1979), Southern Comfort (1981), či Tremors (1990) a v ďalších.
Fred Ward (vľavo) a Kevin Dunn (vpravo)
Parťáka mu vo filme Chain Reaction robil Kevin Dunn, a ten sa objavil napr. v Marked for Death (1990), Hot Shots! (1991), či napr. v nedocenenom remake All the King’s Men (2006), Transformers (2007) či v seriáli True Detective (2014).
Podčiarknuté, zhrnuté…možno sa k tej čistej, lacnej energii tak skoro nedostaneme, ale k tomuto filmu sa dostať dá – a ak chcete stráviť poobednie či večer s dobrým filmom, s Chain Reaction rozhodne nepochybíte.
Prvého septembra si pripomíname kadejaké výročia a udalosti. Od tých menej príjemných (tradične udávaný začiatok 2. svetovej vojny), cez lokálne (oficiálny vznik novodobej Slovenskej republiky), až po záležitosti, ktoré zaujímajú všetkých tých z nás, ktorí pri slove „kultúra“ nesiahajú po revolveri.
Ak ste to nepostrehli (ale ak ste prescrollovali náš Facebook, tak ste mohli, veru, mohli!), tak 1. september je dátumom, kedy si pripomína narodeniny Barry Gibb, jeden z pätice bratov Gibbovcov, ktorý s dvoma ďalšími – Mauricem a Robinom, tvoril legendárne trio Bee Gees.
Bee Gees…no, 30 rokov dozadu by som recenziu na ich tvorbu nepísal, ale dnešná recka len potvrdí minimálne dve veci – za prvé, že sa hudobný vkus neustále vyvíja, a za druhé, že niektoré veci zrejú ako víno.
Samozrejme, jedným z dôvodov, prečo tu dnes Bee Gees spomíname je aj fakt, že ich muzika sa objavila minimálne v dvoch dôležitých grindhouse filmoch. Tým prvým bol Saturday Night Fever (1977), a tým druhým jeho pokračovanie – Stayin’ Alive (1983).
Tvorba tohto tria je pomerne rozsiahla, ale na milý úvod do ich tvorby – okrem hitov, ktoré sa už stali svetoznámymi – dobre poslúži táto kompilácia z roku 2021 s názvom „Essentials“.
A veru, vecičky z tejto kompilačky sú naozaj základom tvorby Bee Gees. Schválne, poďme sa na ne pozrieť.
Kompilačku otvára legendárny track „Stayin‘ Alive“, pochádzajúci zo soundtracku k spomínanému filmu Saturday Night Fever (1977), ale ako to už býva, tento song sa objavil aj v iných filmoch, napr. Airplane! (1980), Mars Attacks! (1996), Madagascar (2005) či Barbie (2023).
Nemenej známou je skladba „Tragedy“, pochádzajúca z albumu Spirits Having Flown z roku 1979, mohli ste ju začuť aj vo filme The World’s End (2013).
„How Deep Is Your Love“ musí poznať už asi každý, ak už nie z originálnej verzie, tak minimálne z coveru od Take That, ktorý kedysi znel z našich rádií, pesnička pochádza taktiež zo Saturday Night Fever Soundtrack (1977). Ale ak Vám nestačilo vychutnať si ju v tomto filme, prípadne vám nebol pochuti, nevadí, song znel aj v snímkoch ako Mr. & Mrs. Smith (2005), The Man Who Knew Too Little (1997) či Starsky & Hutch (2004)
„Jive Talkin’“, tento song pochádza z ďalšieho albumu zo 70. rokov 20. storočia (a že ich tam Bee Gees mali pár), tentokrát šlo o album Main Course (1975). Song sa dal zaznamenať aj v snímkoch ako The Fifth Element (1997) alebo The Man from U.N.C.L.E. (2015).
Ťažko povedať, ktorá skladba od bratov Gibbovcov je ich najznámejšou, ale jedným z kandidátom určite bude song „Night Fever“ zo soundtracku k Saturday Night Fever (1977), o tom niet žiadnych pochýb. Táto chytľavá pieseň zaznela aj vo filmoch Mystery Men (1999) a The World’s End (2013).
Z albumu Spirits Having Flown (1979) pochádza nemenej známy oplodňovák „Too Much Heaven“, znejúci aj v už spomínanom filme The Man from U.N.C.L.E. (2015). A mňa by zaujímalo, koľko detí bolo pri tomto songu počatých, lebo potenciál na to rozhodne má, haha.
A ak sa práve nevenujete niečomu podstatnému, tak „You Should Be Dancing“! Tento song patrí taktiež k tým známejším, pochádza z albumu Children of the World (1976) a určite si pri ňom vybavíte filmy ako Donnie Brasco (1997) alebo Despicable Me (2010), v ktorých tiež tento song zaznel.
Hoci album Bee Gees‘ 1st (1967) evokuje myšlienku, že išlo o debut bratov Gibbovcov, nie je to pravda (bol to ich tretí album), no na tomto albume sa objavil song „To Love Somebody“. Ak vám chýba pri ňom vizuál, tak si vybavte scény z filmov ako My Girl (1991), The Place Beyond the Pines (2012) alebo The Lighthouse (2019). Áno, tušíte správne, aj v týchto filmoch daný song zaznel.
Menej známou piesňou tohto súrodeneckého tria je pieseň „Massachusetts“, ktorá patrí do ich ranného repertoáru, pochádza totiž z albumu Horizontal, ktorý uzrel svetlo sveta v roku 1968. Aj táto pieseň sa však dočkala umiestnenia vo filme – bol ním snímok The Banger Sisters (2002).
Album Spirits Having Flown (1979) sme už spomínali pri skladbe „Tragedy“, no okrem tohto songu sa na danom albume objavila aj skladba „Love You Inside Out“. Song sa objavil v kultovom Pulp Fiction (1994) a taktiež v dokumente The Bee Gees: How Can You Mend a Broken Heart (2020).
Nepochybne oveľa známejšou ako predchádzajúca pieseň je však pesnička „More Than a Woman“ z už spomínaného soundtracku k Saturday Night Fever (1977), znejúca aj vo filme The Simpsons Movie (2007).
Aj album Main Course (1975) sme už v tejto recenzii spomenuli (v súvislosti so songom „Jive Talkin’“), a na tomto albume nájdete – ak teda budete chcieť – aj menej známu skladbu „Nights on Broadway“. A naďabíte na ňu aj pri sledovaní filmu Starsky & Hutch (2004). To len tak mimochodom.
Ďalším menej známym songom je „If I Can’t Have You“, čo bol pôvodne béčko singlu „Stayin‘ Alive“ z roku (1977), objavil sa aj na ďalšej kompilačke s názvom The Ultimate Bee Gees (2009).
„Alone“ nie je iba titulom songu od Heart, ale zmocnili sa ho aj Gibb bros, tento song nájdete na albume z konca 90. rokov 20. storočia s názvom Still Waters (1997), ako aj vo filme The Adventures of Priscilla, Queen of the Desert (1994).
„I Started a Joke“ coveroval kadekto, pôvodne sa táto skladba objavila na albume Idea (1968). Vo filme? Hľadajte ju v snímoch ako The Fighter (2010) či The Conjuring 2 (2016).
Horizontal sme už nespomínali? Ale hej, spomínali, v súvislosti so songom „Massachusetts“, a tento album z roku 1968 budeme spomínať aj pri songu „Words“. Väčšina z nás (aj ja sa k tomu priznám) však tento song pozná skôr z coveru od boybandu Westlife, prípadne si ho pamätá zo sledovania filmov ako My Girl (1991) či The In-Laws (2003)
Aj album Idea (1968) sme už mali možnosť spoznať, na tomto albume sa – okrem už spomínaného „I Started a Joke“ – objavil aj song „I’ve Gotta Get a Message to You“, song zaznel aj vo filme Melvin and Howard (1980).
A od menej známych k tým známejším, lebo „You Win Again“ určite k tým známejším songom z tvorby Bee Gees naozaj patrí. Pieseň sa pôvodne nachádzala na albume E.S.P. z roku 1987, a ak sa vám zdá, že ste ju počuli v jednom z filmov o Shrekovi, tak máte pravdu – zaznela v snímku Shrek the Third (2007).
Pieseň „How Can You Mend a Broken Heart“ je pre mňa úplnou neznámou, pravdepodobne kvôli absencii hitového potenciálu, hoci pre bratov Gibbovcov bola táto skladba veľmi dôležitou. Nachádzala sa na albume Trafalgar z roku 1971, názov tejto skladby je zároveň názvom aj dokumentárneho filmu o Bee Gees z roku (2020). Okrem toho sa track objavil aj vo filmoch American Hustle (2013), The Lighthouse (2019) či Forrest Gump (1994), hoci v posledne menovanom ako cover v podaní nemenej ikonického Al Greena.
Nasleduje (takmer)titulná skladba „Spirits (Having Flown)“ z albumu Spirits Having Flown (to sa písal rok 1979, ale to už viete z popisu k skladbe „Too Much Heaven“). Song zaznel aj v spomínanom dokumentárnom filme The Bee Gees: How Can You Mend a Broken Heart (2020).
Jeden z ešte nespomenutých albumov (ktorých je ale požehnane) je album z roku 1972 s názvom To Whom It May Concern, a z neho pochádza skladba „Run to Me“. Tá by mohla kľudne zapasovať k Bryanovi Adamsovi a jeho „Run to You“, nie? Nech je, ako chce, skladba od Bee Gees sa objavila aj v už spomínanom filme The Banger Sisters (2002).
Ďalší song, ďalší ešte nespomenutý album. Čo? Kde? Song „Lonely Days“ sa objavil na albume 2 Years On (1970) a vo filme The World’s End (2013).
Žiadna kompilácia dôležitých songov od Bee Gees by nebola kompletná bez začlenenia songu „Emotion“, ktorú pôvodne Barry a Robin Gibbovci napísali pre speváčku Samanthu Sang, no naspievali ju aj sami. Samanthina verzia sa objavila vo filme The Stud (1978), ako aj v už spomínanom dokumente The Bee Gees: How Can You Mend a Broken Heart (2020).
O tom, či na veľkosti záleží, by sa mohla strhnúť zaujímavá debata, Bee Gees však so svojím albumom z roku 1993 Size Isn’t Everything tvrdili, že veľkosť nie je všetko. V poriadku, hádať sa nebudeme, pre nás je dôležité to, že z tohto albumu sa do tejto kompilačky dostala pieseň „For Whom the Bell Tolls“. A dostala sa aj do dokumentu The Bee Gees: How Can You Mend a Broken Heart (2020).
Kompiláciu Essentials od Bee Gees uzatvára málo hraný song „New York Mining Disaster 1941“ z už spomínaného tretieho albumu bratov Gibbovcov, Bee Gees‘ 1st (1967). Známy či nie, aj tomu sa dostalo miesto v spomínanom dokumente The Bee Gees: How Can You Mend a Broken Heart (2020).
Tak takéto filmy sa dnes veru už netočia! O akom filme to hovoríme? Ak by vám nič nehovoril názov Frontier Gal, skúste jeho alternatívny názov – The Bride Wasn’t Willing. Nič? Čo tak film z roku 1945? Zase ten prázdny výraz v tvári?
Nevadí, od toho sú predsa Bandurki Na Gauču tu, nie?
Hoci by človeka zvádzalo zasadenie filmu do westernového prostredia nazvať tento film ako western, ono je to skôr taký ten romantikuš snímok, ktorý by sa kľudne mohol odohrávať aj niekde v sovietskom kolchoze v 40. rokoch 20. storočia, akurát by sa v ňom viac pilo a plnili plány na stopáďo percent.
Ale to už zase odbieham, poďme sa teda na tento film pozrieť trochu bližšie.
Hneď v úvode vstupujeme in medias res priamo do deja, sledujúc bandu “kovbojov” naháňajúcich nášho hlavného hrdinu Jonathana Hunta (Rod Cameron), ktorý je pekne štýlovo vyparádený v čiernom, ako sa patrí. A k tomu aj štýlové čierne rukavice, paráda!
Našťastie, naša prenasledujúca partia Jonathana (Johnnyho) nedostihne, a náš urastený švihák si to šinie rovno do nemenovaného mestečka – a ako inak by to mohlo byť, priamo do saloonu. Čo, ako vravím, kľudne mohla byť aj bežná dedinská krčma u nás na východe z obdobia pred covidom, a v podstate by sa veľmi veľa vecí v scenári nemuselo meniť. Ale zase odbieham, do capa!
Keďže Jonny je macho, ako sa patrí, tak samozrejme, že má plno blbých rečí, až dostane krčahom po hlave od našej hlavnej hrdinky Loreny Dumont (ktorú hrá kto? Nuž, Yvonne De Carlo!), ale ako od Dolpha Zigglera vieme – môžeš machrovať, ak na to máš. A Johnny na to evidentne má, čo sa ale neveľmi páči Loreninmu nápadníkovi Blackiemu (Sheldon Leonard so šviháckymi fúzikmi).
Pomaly sa dozvedáme aj dôvod, prečo sa Johny dotrepal do mesta – prenasleduje chlapíka, ktorý zavraždil jeho parťáka, a tým chlapíkom by mal byť práve miestny frajer Blackie.
Nevadí, to všetko počká, lebo Johnnymu padla do oka majiteľka saloonu Lorena. Noabyne. Čaja spieva (na playback, ale to aj mnohé moderné oné, speváčky), točí love, postavu má, že lusk, a aj pohľadná je, nie je o čom. Akurát Johnny na to ide ako totálny sedlák, a normálne voči Lorene používa násilie!!! Ako vravím, takéto filmy sa už netočia, toto by dnes rozhodne neprešlo. Aký to násilník!
Čo je síce fakt, ale Lorene to evidentne prekáža len trošku, a čo si budeme hovoriť, z reálu vieme, že na takých hajzlov a násilníkov baby nejak tak letia – až dokiaľ nedostanú prvú facku, všakáno.
Johnny sa teda ukazuje ako pekný hajzlík, lebo Lorenu najprv ukecá na spoločné spanie (pretože, čo si budeme hovoriť, vo dvojici sa spí lepšie) pod zámienkou sobáša, na čo babenka skočí ako pes po údenom, ale Johnny nemá ani najmenší záujem o nejaké usadenie sa a babu na krku, on totiž má svoju vyvolenú v inom chotári.
Chyba, brate, veľká chyba.
Lorena je totiž žena činu a tak na nášho majstra sveta vytiahne búchačku a donúti ho k sobášu. Ako sa vraví, svadba bude stoj čo stoj.
A hoci by človek čakal, že príde happyend a naša dvojica bude žiť šťastne, dokiaľ nepomrú…tak to by sa jeden načakal.
Ono totiž vyjde najavo, že Johnny je hľadaný za zabitie nejakého týpka (a je naňho vypísaná aj odmena), ruka zákona ho zatkne, no chlapík šerifovým pomocníkom zdrhne – berúc si so sebou aj Lorenu – do pekného, útulného zrubu, na ktorý by som aj ja pristal… a z ktorého naša temperamentná kráska spraví trošku tú povestnú “kůlničku na dříví”.
Mimochodom, práve v zrube sa zoznámime asi s najlepšou postavou celého filmu, Indiánom menom Cherokee (Frank Lackteen), ktorého najlepšie hlášky patria ženám – “You talk too much!”. Instantná klasika! Čo si budeme hovoriť, Indiáni to evidentne so ženami vedeli.
Ale viete, ako to je, človek si tak uháňa na koníku s babou pred sebou a zabúda, že ho niekto môže sledovať. V Johnnyho prípade ide o Blackieho, ktorý ho bonzne “zákonodarnému zboru”, a dvaja zástupcovia šerifa si po Johnnyho prídu hneď ráno práve v tom najlepšom. Nie, nie pri je…milovačke, ale pri rozbíjaní zariadenia zrubu ohadzovaním sa so svojou zákonitou manželkou. Zase. Tak ono každý má nejaký ten fetiš, že áno.
Johnny mládenec dostane 6 a pol roka basy, čo ale utečie ako voda a ani Johnnymu, ani Lorene čas nijako neublížil.
Akurát náš frajer po návrate zisťuje, že sa stal otcom malej Mary Ann (roztomilá Beverly Simmons), čo so sebou prináša úplne nové perspektívy do života. Nuž, deti vedia život skomplikovať.
Náš hrdina ale nie je bez srdca (hoci by sa to na prvý pohľad mohlo zdať) a malá mudrujúca slečna si ho nakoniec získa. Čo na tom, že pri tom vyfasuje pár po riti (opäť raz, toto dnes už vo filmoch neuvidíte, lebo násilie na deťoch a podobne), lebo ako samotná malá dáma poznamená – ak dostane od fotra po zadku, je to preto, že ju ľúbi. No, neviem, neviem, v Anglicku sa za to deti odoberajú len taký fukot.
Keďže sa však Johnny a Lorena za toho svatého nevedia dohodnúť, čo a ako, Johnny sa chce dať dokopy so svojou snúbenicou Sheilou Winthrop (Jan Wiley), ktorú pri jej návšteve sprevádza podarená tetka Abigail (Clara Blandick). Teda, ktorá tetka v takýchto filmoch podarená nebola.
Nakoniec sa ale všetko tak nejak podľa očakávania utrasie, zloduch dostane “co proto”, malú devuchu Johnny zachráni pred pádom do rieky a z lásky vytrepe po riti aj Lorenu. Sado-maso fantázie takmer v priamom prenose.
The end.
Ako vravím, a budem sa opakovať, ale…také filmy sa už netočia.
Film je v podstate tuctovou záležitosťou, ktorý ale povznáša nádherné farebné spracovanie, lebo Technicolor je skrátka Technicolor, farby žiaria, že radosť pozerať.
Zároveň je ale Frontier Gal aj príležitosťou spoznať niektorých zaujímavých hercov z doby dávno minulej, ktorí – trúfam si povedať – sú v našich končinách prakticky neznámi.
Schválne, poďme sa na nich pozrieť.
Nie však skôr, než si povieme, že film režíroval Charles Lamont, ktorý toho za svojho života režíroval viac ako dosť. Napríklad niektoré filmy s Abbotom a Costellom – Abbot and Costello Go to Mars (1953), Bud Abbott and Lou Costello Meet the Invisible Man (1951), či Abbott and Costello Meet Dr. Jekyll and Mr. Hyde (1953) medzi inými, plus pár desiatok ďalších filmových zväčša jednohubiek.
No a už poďme na tých sľubovaných hercov teda.
Ono síce hlavnú úlohu hral Rod Cameron, ale dámy majú prednosť, a preto začneme hlavnou ženskou úlohou. Lorenu Dumont stvárnila sympatická Yvonne De Carlo (1922–2007). Svoju filmovú kariéru odštartovala v roku 1941, ale až do roku 1943, kedy a objavila vo filme The Deerslayer (čo bol jeden z filmov spracujúcich príbehy od Jamesa Fenimore Coopera – áno, Posledný Mohykán je správny tip) sa objavovala len v krátkych filmoch, prípadne v komparze.
The Deerslayer naplno nakopol jej kariéru a Yvonne De Carlo sa objavovala v mnohých filmoch, ako napr. Salome, Where She Danced (1945, opäť s Rodom Cameronom), Song of Scheherezade (1947), Slave Girl (1947), Calamity Jane and Sam Bass (1949), či veľkolepý biblický epos režiséra Cecile B. DeMillea The Ten Commandments (1956), slávu si získala ale hlavne ako Lily Munster v seriáli The Munsters ( 1964-1966) a filmoch, ktoré z tohto seriálu vznikli.
Neboli jej cudzie ani iné žánre, a tak sa v roku 1977 objavila v horrore Satan’s Cheerleaders (1977), komediálnom horrore Nocturna (1979), dráme o kultovej masovej (samo)vražde v Guyane Guyana: Cult of the Damned (1979), v slasheri American Gothic (1987), či v béčkovom horrore, ktorý sme už spomínali aj na týchto stránkach, Mirror Mirror(1990).
Teraz môžeme prejsť aj na drsného chlapíka Johnnyho, ktorého hral už spomínaný Rod Cameron (1910–1983).
Tento herec, pôvodom tiež z Kanady ako Yvonne De Carlo, hrával zväčša v rôznych klasických amerických kovbojkách a dobrodružných filmoch, napr. v North West Mountain Police (1940), The Forest Rangers (1942), Riders of Santa Fe (1944), Stage to Tuscon (1950) a mnohé ďalšie, no objavil sa aj v horrore Psychic Killer (1975) a čo je pre nás dôležité – my sme vyrastali na winnetuovkách, a Rod Cameron sa objavil v chronologicky prvej z nich, Winnetou und sein Freund Old Firehand (1966, teda Winnetou a Old Firehand), hoci, samozrejme, z hľadiska natáčania to prvá mayovka nebola (tou bol Poklad na Striebornom jazere).
Spomínaným Johnnyho protivníkom a sokom v láske bol Blackie Shoulders, a tým nebol nikto iný, ako fičúrsky Sheldon Leonard (1907-1997). Taktiež s úlohami v mnohých filmoch a seriáloch, tento americký herec, pôvodom z New Yorku, sa dá zhliadnuť v snímkoch ako Passport to Suez (1943), The Falcon in Hollywood (1944), Crime Inc. (1945), Zombies on Broadway (1945), Captain Kidd (1945), Sinbad, the Sailor (1947), Bud Abbott and Lou Costello Meet the Invisible Man (1951) a ďalších, pre mnohých z nás úplne neznámych televíznych seriáloch.
Hoci vo filme hral len úplne epizódnu úlohu, jeho postava Indiána Cherokeeho bola pre mňa jednoznačne najlepším bodom filmu. Hovoríme o Frankovi Lackteenovi (1897-1968), pôvodom z Kab Elias (dnešný Libanon).
Frank Lackteen toho tiež nahral požehnane (v jeho filmografii sa nachádza úctyhodných 210 titulov) a jeho filmová kariéra začala už v roku 1916 nemýum filmom The Yellow Menace. Rovnako nemým filmom bol aj The Green Archer (1925), no veľká časť jeho kariéry už patrila zvukovému filmu, spomeniem napr. snímky The Law of the Tong (1931), Heroes of the West (1932), Tarzan the Fearless (1933), Wanderer of the Wasteland (1935), Juarez (1939), Frontier Badmen (1943), Daughter of the Jungle (1949) a mnohé ďalšie.
Frontier Gal bol debutom pre rozkošnú a očarujúcu Beverly Simmons (1938-2003), ktorá vo filme stvárnila Mary Ann, dcérku Loreny a Jonathana.
Jej filmová kariéra však bola veľmi krátka – Beverly Simmons sa objavila len v 5 filmoch, z ktorých rozhodne za povšimnutie stojí Buck Privates Come Home (1947), kde si zahrala po boku legendárnej dvojice Bud Abbott a Lou Costello.
Zabudli sme na niekoho? Síce len v epizódnej úlohe Jonathanovej snúbenice Sheily, ale aj Jan Wiley (1916-1977) si zaslúži zmienku, lebo krásou rozhodne za Yvonne De Carlo nezaostávala.
Táto americká herečka síce nemala tak bohatú filmovú kariéru ako spomínaná Yvonne, no aj tak sa nemá za čo hanbiť – objavila sa vo filmoch ako Dick Tracy vs. Crime, Inc. (1941), The Living Ghost (1942), Adventures of Kitty O’Day (1945), Secret Agent X-9 (1945) či She-Wolf of London (1946), medzi inými.
Treba vidieť? Povedzme si úprimne, Frontier Gal nie je žiadnym prevratným filmom, ale ak naň natrafíte a máte nejakých 81 minút, ktoré môžete oželieť, film rozhodne neurazí.
“Na začiatku je vždy tma.” Resp, tak, ako si to pamätám – “na začátku je vždycky tma”. To je jedna z vecí, ktorú si pamätám z môjho obľúbeného filmu Nekonečný príbeh (Neverending Story, 1984). I keď to bolo takmer na konci tohto nádherného filmu. A nehovorte, že nebol.
Ale tak, ako aj v spomínanom filme, aj na Bandurkoch je koniec vlastne iba novým začiatkom, taký ten ourobouros, had chytajúci si svoj chvost. Koniec-koncov, hoci sa dnes pre naše detváky končia letné prázdniny, tiež to neznamená koniec sveta, ba ani svetla. Preto aj keď som tento editorial pomenoval tak trošku kontroverzne, nie je sa čoho báť.
Kto by náhodou nevedel, o akom filme som to hovoril…Už pamätáte?
Ak ste si všimli, tak leto bolo v znamení aj prázdnin pre Bandurki Na Gauču. Teda nie, že by sa v zákulisí, za tou pomyselnou oponou nič nedialo, kdeže! Práve naopak,dialo sa tam toho toľko, že rozprávať vám o tom všetkom, strávili by sme v družnom monológu možno pár hodín. A kto má dnes času nazvyš? Nikto.
Ešte jedna pekná myšlienka ma napadla, a tá tiež zapasuje do nášho príbehu o Bandurkách ako tá povestná riť na šerbeľ – “čím viac sa veci menia, tým viac zostávajú tie isté”. Neskutočná pravda.
Lebo aj Bandurki sa budú meniť. Možno pre niektorých “opäť”, pre iných “konečne”, to sa časom uvidí.
Čo sa zmení, bude formát. Uvidíte.
Čo sa nezmení, bude obsah. Tiež uvidíte.
A bude viac postov na sociek, takže ak ste Bandurki doteraz nezačali sledovať, dnes je ten deň, kedy to môžete napraviť.
To je všetko, ostatné sa dozviete už …zajtra. Prečo zajtra? Preto, lebo sa spolu vydáme na jednu úžasnú jazdu po zákutiach kultúry vo všetkých jej formách. OK, trošku pribrzdíme – v tých formách, ktoré ma zaujímajú.
Áno, priatelia, po rokoch som si povedal, že nebude od veci oddýchnuť si a načerpať nové sily, aby po letných prázdninách – teda v septembri – sa Bandurki mohli vrátiť. Ešte lepšie, ešte fajnovejšie…
Takže, užívať pohodu, leto, slniečko, vodu (ak ju nájdete)….čítajte, pozerajte, počúvajte…lebo aj o tom to je.
Teplo, teplo, horúco…pamätáte, ako sme v detstve hrali túto hru? Čosi-kamsi nám pribudli čísla k veku, a rovnakú mantru si môžeme hovoriť aj teraz, akurát v súvislosti s počasím. Kto by kedy povedal, že si niekedy na Slovensku budeme „užívať“ subtropické a tropické horúčavy. Ja osobne nie a priznám sa, že ani mi veľmi nechýbajú, ale bohužiaľ, v skupine, ktorá tvrdila, že „poručíme větru, dešti“, sa nenachádzam. Teda, čo vravím, že bohužiaľ…našťastie.
Bandurki Na Gauču sa však nemenia na web s predpoveďou počasia, takže pekne späť k našej obľúbenej téme -filmy.
Ako zvyčajne, aj v tomto pokračovaní nášho seriálu hodíme očkom na to, čo za zaujímavé celuidové pochutiny nám grindhouse kiná servírovali v rovnakom týždni v roku 1979. OK, nám možno nie, ale obyvateľom a návštevníkom New Yorku, ktorí na 42nd Street zablúdili, áno.
Ako sa dalo čakať, Rialto vtedajším návštevníkom ponúkalo dvojprogram filmov pre dospelých, a to konkrétne tituly Pleasure Palace a Sweet Throat.
Pleasure Palace (1979) sme už spoznali minulý týždeň, kedy sme si pár faktov o tomto filme pre dospelých uviedli, Sweet Throat je zaujímavý už len z toho dôvodu, že jeho uvedenie do distribúcie sa datuje do roku 1980. Čo znamená, že buď šlo o premietanie daného snímku ešte pred oficiálnym uvedením do distribúcie, chybu v dostupných informáciách (a film naozaj má oficiálny vznik v roku 1979), prípadne mohlo ísť o premenovanie iného titulu.
Nech je ako chce, Sweet Throat ťažil z popularity legendárneho – a neslávne známeho, dá sa povedať – snímku Gerarda Damiana Deep Throat (1972), režiséra Johna Christophera sme spomínali aj pri jeho predchádzajúcom počine The Pussycat Ranch (1978), ktorý sa taktiež v grindhouse kinách na Deuce premietal, a ktorý sme si tiež už stihli predstaviť.
Zo známejších hercov sa vo filme Sweet Throat objavil Eric Edwards (ktorý sa počas svojej kariéry objavil v snímkoch ako Abigail Leslie Is Back in Town (1975), Water Power (1977), Debbie Does Dallas (1978) či napr. Amanda by Night (1981) medzi inými), Roger Caine (Deep Throat Part II (1974), Dirty Lily (1978) a ďalšie), pre Beth Annu v hlavnej úlohe bolo účinkovanie vo Sweet Throat zároveň poslednou úlohou v hardcore filme (počas jej krátkej kariéry v hardcore priemysle sa objavila v 16 filmoch, napr. v Dirty Lily (1978) a ďalších), a predposledným filmom pre ďalšiu herečku, Cleu Carson (Water Power (1977), The Violation of Claudia (1977) a ďalšie).
Program kina Victory pre daný týždeň sa nezachoval.
V Lyric premietali dvojprogram Nightmare in Blood (1977) a Meatcleaver Massacre (1976).
Nightmare in Blood je málo známy horror – a debut – režiséra Johna Stanleya (inak známeho z úlohy horror hosta „Professora Antona Griffina“), ktorý skladá poctu horrorovému žánru ako takému. Ak čakáte nejaké známejšie mená, tak bohužiaľ, jedinou známejšou hereckou osobnosťou vo filme bola Kathleen Quinlan, ktorá sa objavila napr. v American Graffitti (1973), Airport ‘77 (1977), The Doors (1991), Apollo 13 (1995), Event Horizon (1997) či remake The Hills Have Eyes (2006).
Meatcleaver Massacre z roku 1976 sa síce hrdí účinkovaním Christophera Leeho, ale nenechajte sa zmiasť, slávny pán herec sa objavuje len v úvode v úlohe uvádzača do deja a to je tak vsjo z jeho strany.
Film pojednáva o pomste profesora špecializujúceho sa na dávne rituály voči partičke študentov, ktorí sú zodpovední za smrť jeho rodiny pomocou vyvolania dávneho ducha. Film v podstate strašná nuda, ale čo si budeme klamať, nie všetky grindhouse snímky boli majsterštykmi. Občas to nevyšlo kvôli financovaniu, občas kvôli scenáru a občas kvôli neschopnosti režiséra. Ale nápad to zlý nebol…
Film mali na svedomí dvaja režiséri – prvým z nich bol Evan Lee, o ktorom sa však nedozviete nič, pretože Meatcleaver Massacre bol jeho jediným režijným počinom.
To druhý režisér, to je už iná pesnička. Tým totiž nebol nikto iný, ako neslávne známy Ed Wood Jr., a kto ste nevideli film Tima Burtona Ed Wood (1994) s Johnnym Deppom v hlavnej úlohe, tak viac než odporúčam.
Slávny režisér filmov, ktoré sú legendárne nie práve kvôli svojim kvalitám, bol zodpovedný za filmy ako Glen or Glenda (1953), Jail Bait (1954), Bride of the Monster (1955), nemožno, samozrejme, opomenúť Plan 9 from Outer Space (1957) a ďalšie filmy.
Okrem toho sa Ed Wood podieľal aj na scenároch k mnohým ďalším filmom, napr. Orgy of the Dead (1965), The Astounding She-Monster (1957), One Million AC/DC (1969) a ďalších.
V Times Square premietali dvojprogram Escape to Athena (1979) a Starship Invasions (1977), ktorý v predchádzajúcom týždni premietali v kine Liberty, o týchto filmoch sme sa bavili v minulotýždňovom prehľade.
Kino Selwyn opakovalo dvojprogram z predchádzajúceho týždňa – Phantasm (1979) a Circle of Iron (1978), aj o týchto filmoch sme si čosi viac povedali v prehľade z minulého týždňa.
Program kina The New Amsterdam pre tento týždeň sa nezachoval.
Cine 42 „jednotka“ i „dvojka“ ponúkali iba jediný film, a to Game of Death (1978), čo je snímok, vychádzajúci z nedokončeného filmu Brucea Lee, ktorý preň stihol natočiť asi 40 minút materiálu pred svojou predčasnou smrťou. Film je klasická kung-fu mlátička, pričom scenár a réžiu si rozdelil Bruce Lee spolu s Robertom Clousem (ktorého sme spomínali napr. pri recenzii na Golden Needles).
Vo filme sa objavujú aj nám už známi ázijskí herci – napr. Roy Chiao (o ktorom sme tiež hovorili viac v súvislosti s filmom Golden Needles, kde si tiež zahral jednu z úloh) či Sammo Hung, jeden z velikánov filmového kung-fu (filmy ako The Angry River (1971), When Taekwondo Strikes (1973), ale aj známejšie kúsky ako Enter the Fat Dragon (1978), Project A (1983), Wheels on Meals (1984), Eastern Condors (1987), či napr. Ip Man 2 (2010) medzi mnohými inými).
Zo západného „ringu“ sa vo filme objavujú zástupcovia starej školy – herci s poriadnymi zápismi vo filmovej histórii, veď posúďte sami.
Ženskú úlohu si zahrala Colleen Camp, ktorú ste mohli vidieť napr. vo filme Ebony, Ivory & Jade (1976), Death Game (1977), Apocalypse Now (1979), Police Academy 2: Their First Assignment (1985), aj u nás premietanom D.A.R.Y.L. (1985), Die Hard with a Vengeance (1995) a mnohých ďalších filmoch a seriáloch.
Film bol labuťou piesňou pre filmového veterána menom Gig Young, ktorý sa objavil v mnohých filmoch a seriáloch zo 40. až 70. rokov, zo známejších filmov treba spomenúť Bring Me the Head of Alfredo Garcia (1974), The Killer Elite (1975), ale Young sa objavil aj v mnohých vecičkách staršieho dáta.
Ak začnete svoju filmovú kariéru v 30. rokoch 20. storočia ako Dean Jagger, objavíte sa v mnohých fimoch, o ktorých moderný divák vôbec netuší, ale aj tých trošku známejších, napr. Revolt of the Zombies (1936), Vanishing Point (1971) či Alligator (1980). A samozrejme, v mnohých ďalších filmoch a seriáloch.
Program kina Harris pre tento týždeň sa nezachoval.
V Liberty ponúkali filmovým nadšencom double feature s filmami Goldengirl (1979) a Domino Principle (1977).
Neonacistický doktor snažiaci sa zo svojej dcéry vytvoriť superženu, ktorá vyhrá olympiádu. To je zaujímavá premisa filmu Goldengirl režiséra Josepha Sargenta. Ak ste o ňom nikdy nepočuli, nie je sa veľmi čo diviť, zo známejších snímkov je podpísaný pod Colossus: The Forbin Project (1970) a to je tak všetko, čo som z jeho režisérskych počinov poznal.
Našťastie, herecké obsadenie to úplne vyrovnáva, vo filme sa objavuje pár hereckých legiend, kvôli ktorým sa film oplatí pozrieť.
Tak napr. James Coburn, o ktorom sme sa už, tuším, zmieňovali, ale nezaškodí si to ešte raz pripomenúť.
Samozrejme, kto by ho nepoznal ako Britta, chlapíka obratného s nožom, zo Siedmych statočných (The Magnificent Seven, 1960), alebo z filmov ako The Great Escape (1963), Our Man Flint (1966), The Internecine Project (1974), Hard Times (1975), Cross of Iron (1977), či Young Guns II (1990).
Susan Anton nie je meno, ktoré by bolo bežnému divákovi známe, ale aj táto herečka sa vo filme Goldengirl objavila, a okrem tohto snímku sa objavila aj napr. v známejšom Cannonball Run II (1984) a ďalších menej známych filmoch a seriáloch.
Ale taký Curd Jürgens….toto meno by už mohlo filmovým znalcom čosi hovoriť, nie? Čo tak napr. film Michael Strogoff (1956), Dirty Heroes (1967), OSS 117 Murder for Sale (1968), Battle of the Commandos (1969), The Mafia Wants Blood (1970), The Spy Who Loved Me (1977) a mnohé ďalšie?
The Domino Principle je ďalším z filmov, v ktorom figuruje herecká legenda, ale o ktorom som predtým vôbec nevedel.
Nedávno zosnulý Gene Hackman v ňom hrá veterána z Vietnamu, uväzneného za vraždu, ktorému je ponúknutá sloboda výmenou za vykonanie vraždy pre tajomnú organizáciu.
Režisér Stanley Kramer je podpísaný aj pod významným snímkom Guess Who’s Coming to Dinner (1967) a pár menej známymi filmami a TV produkciami.
Genea Hackmana snáď nemusíme predstavovať, ale slovenskému divákovi bude známa aj Candice Bergen, ktorá sa vo filme objavuje, a ktorú si pamätáte nielen z Sweet Home Alabama (2002), či Sex and the City (2008), ale hlavne ako hlavnú predstaviteľku v seriáli Murphy Brown (1988-2018).
Priaznivci kung-fu mlátičiek si to aj tento týždeň nasmerovali do kina Empire, kde si mohli vychutnať trojprogram filmov Soul of Chiba (1977), Bruce Lee and I (1976) a Kung Fu: The Punch of Death (1972).
Soul of Chiba nie je film o duši tabaku, haha, ale jeden z karate filmov s legendárnym Sonnym Chibom v hlavnej úlohe chlapíka, ktorý sa vydá pomstiť smrť svojho majstra. Stokrát otrepané príbehové klišé, ale komu by to vadilo, že?
Okrem Sonnyho Chibu, ktorého sme už spomínali v jednom z predchádzajúcich článkov, sa vo filme objavujú aj Etsuko Shihomi (ktorú sme tiež spomínali, a ktorá je známa predovšetkým z trilógie Sister Street Fighter), Tadashi Yamashita (kto by si ho nepamätal ako zloducha bojujúceho proti Michaelovi Dudikoffovi vo filme American Ninja (1985), či z malej úlohy vo filme Gymkata (1985), a ďalších béčkových martial arts filmov), hlavného zloducha si zahral Yasuhiro Shikamura (napr. Fist of Fury II (1977), The Shinobi Ninja (1981), God of Gamblers II (1990) a ďalšie).
Bruce Lee and I je kvázi-biografický film o vzťahu legendárneho majstra filmového kung fu a herečky Betty Ting Pei (ktorá vo filme hrá aj jednu z hlavných úloh), a ktorú mnohí vinili z účasti na smrti tohto legendárneho herca. Úlohu Brucea Lee si v tomto filme zahral Danny Lee, inak tak s miliónom (dobre, preháňam) ďalších úloh, ale zo známejších filmov napr. Internal Affair (1994) a mnohé, mnohé ďalšie.
Kung Fu: The Punch of Death je – samozrejme – ďalšou mlátičkou, ale prichádzam k názoru, že týmto filmom sa musíme povenovať pravdepodobne v osobitnej kategórii, nakoľko ich rozmanitosť (nehovoriac už o samotnej kvantite) si to rozhodne vyžaduje. A bolo by nefér nespomenúť hercov, ktorí v týchto filmoch doslova potili krv, trošku viac než len jednoriadkovou notickou, čo poviete?
Ale minimálne jedného herca z tohto filmu spomeniem – Yasuaki Kurata. Už sme sa s ním stretli, ak si dobre pamätáte.
Tento film sme spomínali v v jednom z júnových prehľadov grindhouse kín v New Yorku v roku 1979 a mám dojem, že vôbec nezaškodí, keď sa na niektoré z týchto filmov pozrieme aj bližšie. Predsa len, v prehľadoch to berieme, ako sa vraví, z rýchlika.
Takže, Golden Needles. Rok 1974, čo je pekný dobrodružný film a hoci nemožno povedať, že by bol filmom nejako extra výnimočným – to naozaj nebol – je zaujímavé, že si aj moju pozornosť ako rozmaznaného diváka dokázal udržať od začiatku do konca bez nejakého pretáčania. A to je len plus.
Samozrejme, môžeme sa baviť o tom, ako veľmi sa pod tento zážitok podpísala moja vášeň pre takéto filmy (čo je vždy len a len plus), treba však povedať, že film je dobre remeselne spracovaný.
Samozrejme, slogan k filmu je čistá fabulácia (svet mal nejakú akupunktúrnu sošku niekde úplne …tam), ale aj o tom bola exploitation kinematografia a lá Golden Needles.
A o čom to teda je?
Film otvára rozprávanie o akupunktúrnej soške Budhu. Čo je – predpokladám – pozlátená soška s presne určenými akupunktúrnymi bodmi, v ktorých sú zapichnuté na túto činnosť určené ihly. Podľa príbehu, ak sú tieto ihly aplikované do týchto bodov v presne určenom poradí, dokážu vzbudiť sexuálny apetít a v podstate rozchodiť aj starkého na vozíku, čoho sme v úvode aj svedkami.
K lôžku na vozíku, z lôžka už sám…ale tuná pánovi a zvyšku osadenstva dlho radosť nevydržala.
Ale všetko len do času a ani ten spomínaný starký si veľmi znovunadobudnutého zdravia neužil, pretože pripravované selanky prerušila dvojica chlapíkov v ohňovzdorných odevoch a plameňometmi (tu treba povedať, že celkom originálne od tvorcov filmu, človek by čakal chlapíkov so samopalmi, a ono ľaľa…ohňa sa im zachcelo!) a celé to osadenstvo ľahlo popolom. A sošku páchatelia vzali so sebou, lebo veď o ňu išlo.
Elizabeth Ashley ako Felicity
Celý film je v podstate o tom, že Felicity (Elizabeth Ashley) vyšle jej zamestnávateľ Winters (ktorého zahral Burgess Meredith) získať spomínanú sošku. A keďže to nejde len tak,tak sa naša dáma obráti so žiadosťou o pomoc na sprostredkovateľa Kwana (Yun-Wu Li), ktorý jej odporučí nášho hrdinu Dana Masona, ktorého nehrá nikto iný, ako nedávno zosnulý Joe Don Baker.
Roy Chiao ako Lin To
Proti tejto našej chase stoja mafoši z Hong Kongu pod vedením chlapíka menom Lin To (Roy Chiao), a aby toho nebolo málo, tak sa o slovo – a o sošku – prihlásia aj agentka hongkongskej polície Su Lin (Ming Shih).
A aby som nezabudol, vo filme sa objavuje aj Jim Kelly, známy nielen z Enter the Dragon, ale aj z rôznych blaxploitation filmov (ale ako zvykne vravievať Béla Bugár – o tom potom).
Jim Kelly
Film pekne odsýpa, sem-tam bitka, sem-tam romantická zápletka (lebo ako by to bolo, ak by sa hlavná mužská a ženská postava nedali dokopy, to v tých časoch tak skrátka bývalo), až nakoniec prichádza koniec, kde každému sa dostane, čo mu patrí.
Zlý film to rozhodne nebol.
A super je, keď sa už človek aspoň minimálne vyzná v menách producentov a spoločností, ktoré za tým-ktorým filmom stoja, a poviem vám, zrazu sa aj čítanie predtým nudných titulkov – priznajme si, kto ich nepretáča? – stane zaujímavým objavovaním informácií.
Tak napríklad konkrétne u tohto filmu. Šlo o spoluprácu legendárnej spoločnosti American International Pictures (o ktorej si časom povieme oveľa-oveľa viac) a Sequoia Pictures a producentami boli taktiež známe mená – Fred Weintraub a Paul Heller.
Fred Weintraub
Fred Weintraub by nemusel byť priaznivcom filmu až tak neznámou osobou, ak si všímate úvodné titulky k filmom, tak sa Vám jeho meno objaví pri takých známych snímkoch, ako Enter the Dragon (1973), samozrejme, s legendárnym Bruceom Lee, Truck Turner (1974) s Isaacom Hayesom, jeho meno svieti aj v úvodných titulkoch k dobrodružnému filmu High Road to China (1983) s Tomom Selleckom, nemôžem vynechať moju obľúbenú trashovú lahôtku Gymkata (1985) s Kurtom Thomasom, či jednotku a dvojku China O’Brien (oba 1990) so Cynthiou Rothrock v hlavnej úlohe.
Paul Heller
Paul Heller má za sebou tiež peknú producentskú kariéru, s Fredom Weintraubom sa podieľal na spomínaných filmoch Enter the Dragon, Truck Turner a aj Black Belt Jones (1974) s Jimom Kellym, taktiež The Ultimate Warrior (1975) s Yulom Brynnerom a ďalšie filmíky.
Joe Don Baker
Ako bolo spomenuté, hlavnú mužskú úlohu stvárnil Joe Don Baker, tento sympaťák sa mihol aj v u nás premietanom Frajerovi Lukeovi (Cool Hand Luke, 1967), v druhom pokračovaní legendárneho westernu o siedmych statočných Guns of the Magnificent Seven (1969), no jeho najznámejšia úloha prišla s filmom Walking Tall (1973), dnešná generácia môže poznať remake tohto snímku s Dwaynom „The Rock“ Johnsonom, ale Joe bol ten origoš.
A potom napr. Joysticks (1983), čo bola komédia z prostredia herných arkád, čo nás tak nejak obišlo (vďaka súdruhom), ale kto si pamätá herné automaty v kolotočiarskych maringotkách, tak niečo také.
U nás sa na VHS-kách objavil aj remake pôvodného Mysu Hrôzy (Cape Fear, 1991), kde sa Joe Don Baker taktiež ukázal, rovnako si možno niektorí spomenú na celkom vydarenú filmovú adaptáciu knihy Congo od Michaela Crichtona z roku 1995.
Bondovky GoldenEye (1995) a Tomorrow Never Dies (1997) snáď pozná väčšina čitateľov, zaujímavým počinom bol aj televízny film The Siege of Ruby Ridge (1996), ktorí ale ocenia asi iba fajnšmekri, na rozdiel od takej bláznivej sci-fi komédie, akou Mars Attacks! (1996) bola.
Elizabeth Ashley
Prišlo mi zvláštne, že Elizabeth Ashley bola v úvodných titulkoch uvádzaná ako veľká hviezda, pričom som – to sa nehanbím priznať – o nej prakticky nepočul. Ale tak nikdy nie je neskoro sa o ľuďoch čosi dozvedieť, a presne teraz nastáva tá chvíľa.
Táto herečka sa objavovala predovšetkým v televíznej, seriálovej, produkcii, ale tí, ktorí mali možnosť zhliadnuť film Coma (1978) ju práve v tomto snímku mali možnosť uvidieť aj na filmovom plátne, a moderná generácia filmových divákov ju mohla vidieť ako Ethel vo feministickej verzii Dannyho parťákov (teda Ocean’s 11, 12, 13) s názvom Ocean’s Eight. Zvyšok jej pomerne obsiahlej filmografie sú spomínané TV seriály a TV filmy, čo sa týka klasických filmov, tie sú pre nás, bežných slovenských divákov, veľkou neznámou. Zvláštne, lebo pani bola v Golden Needles veľkou sympaťáčkou.
Spomeniem všetkých podstatných, ale koho teraz? No dobre, dáme toho Jima..nie Beama (hoci ani ten by nepadol nevhod), ale Kellyho.
Jim Kelly
Niekdajší medzinárodný šampión strednej váhy v karate (rok 1971) a taktiež bývalý vcelku vynikajúci tenista, Jim Kelly sa objavil na plátnach kín v roku 1972 vo filme Melinda, no slávu a záujem filmových štúdií (a tým pádom ďalšie úlohy) si získal až účinkovaním vo svojom druhom filme, ktorým nebol žiaden iný, ako slávny Enter the Dragon, kde doplnil dvojicu Brucea Lee a môjho obľúbeného Johna Saxona.
Pretože 70. roky 20. storočia patrili aj žánru blaxploitation (teda filmom s černošskými protagonistami venovanými zväčša mestskému černošskému obyvateľstvu), niet divu, že sa v týchto filmoch Jim Kelly taktiež objavil – napr. Black Belt Jones (1974), Take a Hard Ride (1975) či Black Samurai (1976), samozrejme, okrem iných.
Poctu žánru predstavoval film z roku 2009 s názvom Afro Ninja, kde sa Jim Kelly objavil v jednej z vedľajších úloh.
Burgess Meredith
Burgess Meredith bol v čase nakrúcania Golden Needles už starý pán, ale pre nás je podstatné, že predstavuje také milé spojenie s filmami z 30. a 40. rokov 20. storočia, o ktorých by sme inak ani nevedeli. Ale tak námatkovo Of Mice and Men (1939), Batman: The Movie (1966), seriál Batman zo 60. rokov, ale napr. aj Day of the Locust (1975), Burnt Offerings (1976), no hlavne, a to veru hlavne…Rocky (1976), Rocky II (1979), Rocky III (1982) a Rocky V (1990). To už snáď videl každý z čitateľov…či? No a samozrejme, okrem týchto ešte plno filmových a seriálových úloh.
Roy Chiao
Za zmienku stojí ešte šéf gangstrov z Hong Kongu, charizmatický Roy Chiao. A nehovorte, že vám je neznámy, lebo ste ho mohli zazrieť – síce iba nakrátko, ale predsa – napr. v klasike Indiana Jones and the Temple of Doom (1984), ale taktiež aj v A Touch of Zen (1971), Enter the Dragon (1973), The Fate of Lee Khan (1973), Game of Death (1978), či klasicke z bootlegových véháesiek, Bloodsport (1988) – a to nerátam zväčša domácu, hongkongskú produkciu, ktorá sa k nám ani nedostala.
Podčiarknuté, zhrnuté, príjemne strávená zhruba hodinka a pol. Film nenudil, ale treba povedať aj to, že vzhľadom na absenciu veľkých mien bude tento snímok zaujímať v našich končinách asi len čitateľov Banduriek Na Gauču.
…ale keď nad tým tak uvažujem, to vôbec nie je zlá predstava.
Ozaj, special edition Golden Needles na Blu Ray disku vydalo vydavateľstvo Kino Lorber, takže ak by náhodou niekto chcel:
Slniečko nám začalo pripekať, a ako sa vraví, bolo by až hriechom sedieť doma „na gauču“, alebo niekde v tmavom kine, no divili by ste sa, kiná pred 46timi rokmi – napríklad tie na nami obľúbenej ulici s názvom 42nd Street (slangovo nazývanej „Deuce“) ponúkali na tú dobu jeden neuveriteľný benfit. Mali totiž klimatizáciu. Možno nie všetky, ale niektoré určite áno. Pridajte k tomu aj možnosť za lacný peniaz vidieť pár filmov, a ako hovoria týpkovia v reklame, „to sa oplatí“.
Je zaujímavosťou, že rovnaké filmy, ktoré sa hrali v tých lepších častiach New Yorku, sa na 42nd Street premietali za oveľa nižšie ceny lístkov, hoci ruka v ruke s tým šla možnosť byť v nesprávnom čase na nesprávnom mieste, ako spomínajú mnohí pamätníci tých čias.
To všetko ale zároveň vytváralo neopakovateľnú atmosféru, ktorá prispela k všeobjímajúcemu termínu „grindhouse“.
V týždni od 8. do 15. júna 1979, teda presne v rovnakom týždni, ale s posunom 46 rokov do minulosti, sa tak aj po minulé týždne v týchto newyorských kinách objavovali reprízy filmov už uvádzaných, ale prišlo aj na filmy, ktoré boli pre filmových nadšencov novinkami.
Poďme sa teda na to všetko opäť raz spolu pozrieť.
Čitatelia nášho grindhouse seriálu už vedia, že kino Rialto premietalo filmy pre dospelých, a preto si nikto asi nezamení Pleasure Palace z roku 1979 s televíznym filmom rovnakého mena z roku 1980.
Tento hardcore film scenáristu a režiséra Cartera Stevensa mal zhruba takýto príbeh: „Bývalý policajt Jimmy Stone a jeho priateľ právnik Mike Green opúšťajú New York a sťahujú sa do Connecticutu, kde si chcú založiť vlastný podnik a prevádzkovať verejný dom. Chvíľu to ide hladko, kým sa do biznisu nepokúsi vstúpiť bezohľadný mafián Joe Goodson a jeho brutálni hrdlorezi.“
Veru, to bola doba, kedy mali filmy pre dospelých aj normálny príbeh a scenár, kde sa herci a herečky museli normálne naučiť dialógy.
Pre tých, ktorí sa o režisérovi Carterovi Stevensovi chcú dozvedieť viac (a aby sme nemuseli, ako sa hovorí, nosiť drevo do lesa), a zvládnu anglické audio, odporúčame rozhovor s dnes už zosnulým režisérom na fantastickom webe venovanom histórii filmu pre dospelých, The Rialto Report.
Obsadenie filmu by už čitateľov tohto seriálu nemalo prekvapiť, 70. roky 20. storočia a New York – vo filme sa objavujú také hviezdy klasického hardcore filmu, ako boli Jamie Gillis, Robert Kerman (pod pseudonymom Richard Bolla), Bobby Astyr, Serena, Robin Byrd, Veri Knotty a ďalší.
Star Babe bol ďalším hardcore počinom, ktorý sa snažil viesť sa na sláve vtedy práve aktuálnych Star Wars, ktoré svojím milým spôsobom vykrádal, prípadne, ak chceme byť mierni – tento film pre dospelých sa Hviezdnymi vojnami poriadne inšpiroval.
Zaujme poznatok, že Star Babe režírovala Anne Perry (Anne Perry-Rhine), čo vo svete hardcore filmu nebolo rozhodne bežné.
Vo filme sa objavujú väčšinou menej známe hviezdy posteľného plátna, ako Christine Kelly (pod pseudonymom Cinthia Lee Scott), Tyler Reynolds (ako Jason Welles), Tomi La Roux, Cindy Lynn (ako Wendy Long), zvyšok účinkujúcich sa skrýval pod maskami.
V kine Victory sa objavil nový trojprogram, konkrétne sa jednalo o filmy Serena: An Adult Fairytale, Couples a Prisoner of Paradise.
Poďme sa teda pozrieť na tieto filmy bližšie.
Serena: An Adult Fairytale (1979) bola v tom čase horúcou novinkou, film predstavoval hardcore prezrozprávanie klasickej rozprávky…ktorej? Predsa Snehulienky!!!! Film režíroval známy režisér filmov pre dospelých, Fred J. Lincoln, ktorý sa objavil aj vo filme Wesa Cravena, The Last House on the Left, o ktorom sa Rudyboy rozprával s Erikom v jednej z našich Youtube debát.
Vo filme sa objavili niektoré z legendárnych hereckých hviezd tohto žánru – Jamie Gillis a Serena, ktorí svojho času tvorili v reálnom živote aj partnerskú dvojicu, okrem nich sa vo filme objavili aj herci ako Dorothy Lemay (ako Norma Gene), Natasha Raphael, Valerie Darlyn (ako Lotta Legs), Marlene Munroe, Paul Thomas, Lee LeMay, Gary Baron, China Leigh, a Blair Harris.
Druhým filmom v tomto triple feature programe bol film Couples (1975), čo bol v tom čase už starší film, v ktorom sa opäť objavil osvedčený Jamie Gillis, ktorému sekundovali Jeffrey Hurst, Mickey Humm, Bree Anthony (ako Gloria Haddit), Gwen Fisher (ako Elayna Lynde), Jenny Lane (ako Cindy Price) a Angel Barret.
Dnešná generácia to možno nevie, ale v tom čase bolo jedno meno v hardcore priemysle veľkým pojmom…tým človekom nebol nikto iný, ako neslávne známy John C. Holmes. O ňom sa dozviete oveľa viac z knihy Boba Chinna, ktorú sme recenzovali aj na Bandurkách, a prečo ho spomíname? Pretože práve Bob Chinn režíroval film Prisoner of Paradise (1980), v ktorom John Holmes hral – no, „hral“, viete ako – hlavnú úlohu. Čo si predstavíte pod filmom s takýmto filmovým zhrnutím? „Americký vojak zostane po bombardovaní svojej lode osamotený na tropickom ostrove. Tam objaví malú nacistickú základňu, ktorá uniesla krásnu americkú zdravotnú sestru. Rozhodne sa ju zachrániť a pomaly začne prenikať do nacistického tábora.“ Príbeh zaujímavý…a film samotný?
Nuž, v ňom sa okrem spomínaného Johna Holmesa objavia herečky ako legendárna Seka, Jayne Paygan (ako Nicki Anderson), Mai Lin (ako Miko Moto), Jade Wong, Gail Palmer a Brenda Vargo.
Kino Lyric v danom týždni uviedlo zajímavú drámu z prostredia hispánskych gangov s názvom Walk Proud (1979), ktorú dopĺňal film Slap Shot (1977).
Walk Proud režiséra Roberta L. Collinsa je málo známa (a u nás prakticky neznáma) filmová dráma z prostredia hispánskeho gangu v Los Angeles. Tejto tématike sa venoval aj už predtým spomínaný film Boulevard Nights, ktorý bol do kín uvedený v rovnakom roku, a myslím, že nebude od veci si tieto filmy niekedy v blízkej budúcnosti porovnať.
Pre dnešok len spomeniem, že hlavnú úlohu v tomto filme stvárnili Robby Benson a Sarah Holcomb. Kým Robby sa objavil v početných televíznych, filmových a videoherných produkciách (ale medzi nami, v ničom významnejšom), Sarah za svoju krátku filmovú kariéru sa stihla objaviť v National Lampoon’s Animal House (1978) a Caddyshack (1980).
Slap Shot, na strane druhej, je dôležitejší film z tejto dvojice, už keď pre nič iné, ako pre obsadenie hlavnej úlohy, ktorým nie je nikto iný, ako slávny Paul Newman. Satira, komédia i dramatické chvíle zo športového prostredia (menovite, hokejového), to znie zaujímavo. Slap Shot je jedným z filmov spomínanej hereckej legendy, o ktorom so ja osobne nikdy nepočul…takže zhliadnutie je rozhodne potrebné – a o filme si následne povieme viac.
Slap Shot režíroval George Roy Hill, ktorý režíroval aj tri dôležité filmy, ktoré by mal každý fanúšik filmu poznať – western Butch Cassidy and the Sundance Kid (1969), filmové spracovanie Slaughterhouse Five (1972) od Kurta Vonneguta Jr. a legendárny The Sting (1973). Teda Podfuk, ako ho poznáme u nás.
Kto nestihol návštevu dvojprogramu Beneath the Valley of the Ultra-Vixens a Supervixens pred pár týždňami v spomínanom kine Lyric, mal šancu teraz, pretože v aktuálnom týždni oba tieto filmy premietalo kino Times Square.
Inak tomu nebolo ani v kine Selwyn, kde sa dialo repete s filmami Phantasm a Circle of Iron, o ktorých sme sa už zmieňovali minule.
The New Amsterdam bolo jedno z kín, ktoré v nami spomínanom týždni ponúkali dvojprogramovú novinku Prophecy (1979) a pokračovanie filmu It’s Alive s názvom It Lives Again (1978).
Prophecy je takým hybridom medzi enviromentálnym horrorom a tzv. creature feature filmom (teda filmom, kde sa objavilo nejaké to monštrum, či už reálne, ako v Jaws, alebo napr. Godzilla).
Film režíroval John Frankenheimer – a ak vám jeho meno nič nehovorí, možno vám napovedia tieto filmové tituly, ktoré režíroval – The Manchurian Candidate (1962), The Iceman Cometh (1973), French Connection II (1975), The Island of Dr. Moreau (1996) či Ronin (1998).
Samozrejme, bez debaty najväčšou hviezdou filmu bola Tallia Shire, ktorú každý fanúšik Rockyho pozná ako Rockyho manželku Adrian. A samozrejme, Connie Corleone v trilógii The Godfather, a hoci už len tieto dve úlohy stačia na zapísanie sa histórie filmu, nie je to rozhodne všetko herecké umenie, ktoré predviedla, napr. priaznivci H. P. Lovecrafta si ju môžu pamätať z filmu The Dunwich Horror (1970).
Ďalším zaujímavým hercom z obsadenia v tomto filme je Robert Foxworth, ktorého sme mohli zhliadnuť aj v snímkach Treasure of Matecumbe (1976), Airport ‘77 (1977), Ants! (1977), Damien: Omen II (1978), Syriana (2005) či The Librarian: Return to the Solomon’s Mines (2006).
Asi najväčšou hviezdou však bol Armand Assante, ktorý je slovenskému publiku známy napr. z 1492: Conquest of Paradise (1992) alebo Judge Dredd (1995) a keď ho nepoznáte hlavne z druhého spomínaného filmu, tak asi je zbytočné o jeho ďalších filmových úlohách rozprávať.
Larry Cohen podruhé, to je pokračovanie filmu It’s Alive, ktorý sme už tiež spomínali v týchto grindhouse prehľadoch. O samotnom filme si povieme viac v samostatnej recenzii, ale čo treba spomenúť je fakt, že sa v ňom objavil legendárny Eddie Constantine. Ten sa objavil – a tu sa podržte – aj v úlohe Alojza vo filme Pehavý Max a strašidlá (1987) a ak ste toto nevideli…tak to rýchlo napraviť!!!
Okrem mnohých úloh v európskej filmovej a televíznej produkcii Eddie Constantine je známy filmovým fajnšmekrom hlavne kvôli filmu Alphaville (1965), jednému z ranných poliziotteschi s názvom Hail, Mafia! (1965) či rôznym eurospy filmom, kde stvárňoval agentov Nicka Cartera, Jeffa Gordona či Lemmyho Cautiona.
Ťažko povedať, či to bolo horúčavami, ale ani Cine 42 so svojimi dvoma kinami nepriniesli v spomínanom týždni novinky, ale iba reprízy, pre úplnosť spomenieme aj tie:
Cine 42 #1: Fist of Fury II / Soul Brothers of Kung Fu
Cine 42 #2: The Exorcist / Which Way is Up
A to isté platilo pre kino Harris, kde filmuchtiví diváci mohli zhliadnuť reprízu dvojprogramu Dawn of the Dead a Mister Scarface.
Pamätáte si na dvojprogram Escape to Athens a Starship Invasions, ktorý sme spomínali v minulom týždni? Veru, tento double feature sa presunul z kina Selwyn do Liberty.
Priaznivci kung-fu filmov si to namierili priamo do Empire, kde ich potešil trojprogram s filmami Godfather Squad, Black Dragon versus Yellow Tiger a Golden Needles.
No a poďme hodiť očkom aj na tieto filmy.
Godfather Squad (Xiangang xiao jiao fu, 1974) je zaujímavým mixom mafiánskeho filmu s kung-fu režiséra a scenáristu menom See-Yuen Ng, ktorý má na konte nejednu zaujímavú kung-fu mlátičku, napr. Secret Rivals (1976) a jeho pokračovanie Secret Rivals 2 (1977), či Game of Death II (1980).
Hlavnú úlohu stvárnil jeden z imitátorov nebohého Brucea Lee, Siu-Lung Leung, ktorému bolo občas daný pseudonym Bruce Leung. Nuž, pri zarábaní peňazí sa iniciatíve medze nekladú, ako sa vraví.
Dnešná generácia filmových divákov ho mohla zazrieť v Kung Fu Hustle (2004), ale objavil sa aj v takých klasických filmoch, ako The Clones of Bruce Lee (1980), Lady Whirlwind (1972) a mnohých ďalších.
Film pre filmového nadšenca predstavuje nádherné spojenie exploitation filmu Východu a Západu, pretože počas sledovania objavujeme aj hercov nielen z talianskeho filmového priemyslu, ktorí by nám mali utkvieť v pamäti o čosi viac.
Napríklad taký Consalvo Dell’Arti, tuná v úlohe hlavného mafiánskeho bossa, ktorý sa objavil v rôznych žánrových filmoch, ako napr. v peplum Rebel Gladiators (Ursus gladiatore ribelle. 1962), spaghetti westerne Uccidete Johnny Ringo (1966), superhero dobrodružnom filme 3 Supermen a Tokio (1968), v džungľovom dobrodružnom filme Gungala, the Black Panther Girl (Gungala, la pantera nuda, 1968), nechýbal ani pri jednom stvárnení legendárneho Zorra, El Zorro (1968), mysteriózno-horrorovom dobrodružnom filme A Sword for Brando (Una spada per Brando, 1970), poliziotteschi Who Killed the Prosecutor and Why? (Terza ipotesi su un caso di perfetta strategia criminale, 1972), či klasike Violent Rome (Roma Violenta, 1975) a mnohých ďalších fimoch.
A čo taký Gordon Mitchell? Áno, aj tento filmový veterán sa v tomto snímku objavuje, a tie filmy z jeho filmografie…jedna báseň! Či už americké westerny, talianske peplum filmy, spaghetti westerny, talianske akčňáky, horrory…Gordon to dal na pána a je jedným z hercov, ktorí si pozornosť filmového diváka naozaj zaslúžia. Aj o ňom si povieme viac čosi neskôr.
TheBlack Dragon versus the Yellow Tiger je ďalším (a jedným z prvých) brucesploitation filmov, ktoré sa začali objavovať po smrti legendárneho Brucea Lee, v 70. rokoch sa tieto filmy väčšinou nakrúcali v Hong Kongu a Taiwane, toto je práve taiwanská produkcia. Nízkorozpočtový snímok režírovala dvojica prakticky neznámych režisérov – Che Yang a Yang Yang – a v hlavnej úlohe sa objavil Lung Tang, ktorý síce v porovnaní s inými hercami nemá až tak bohatú filmovú kariéru, ale véháeskári by si mohli spomenúť na filmy ako Challenge of the Dragon (1973), The Super Ninja (1984) či USA Ninja (1985), v ktorých sa tento taiwanský herec objavil.
To v porovnaní s týmito filmami je Golden Needles na omnoho vyššej úrovni. American International Pictures (AIP) bola už v tom čase známa filmová spoločnosť, film režíroval Robert Clouse (ktorý režíroval aj Enter the Dragon (1973), či neskôr Game of Death (1978), Force: Five (1981), môj obľúbený filmík Gymkata (1985) či dvojicu China O’Brien I a II (oba 1990) s Cynthiou Rothrock), a v hlavnej úlohe sa objavil nedávno zosnulý Joe Don Baker (Guns of Magnificent Seven (1969), Walking Tall (1973), Joysticks (1983), The Living Daylights (1987) a ďalšie) a Jim Kelly (Enter the Dragon (1973), Black Belt Jones (1974), Black Samurai (1976), Afro Ninja (2009) a ďalšie). Parádny dobrodružný film s mlátičkami ako sa patrí.
V kine Anco sa premietali už uvádzané filmy Love at First Bite a Tintorera, o ktorých sme sa zmieňovali v predošlých prehľadoch.
Po dlhšom čase tu máme recenziu na zaujímavú knižku, ktorá by mala právom zaujať všetkých filmových fanúšikov, predovšetkým tých, ktorí sa zaujímajú o tzv. grindhouse a filmy, ktoré sa v grindhouse kinách premietali.
Suburban Grindhouse je priliehavý názor pre túto kolekciu filmových recenzií, pretože autor, Nick Cato, väčšinu týchto filmov zhliadol práve v grinhouse kinách, ktoré sa nenachádzali na slávnej 42nd Street v New Yorku (teda oblasť Manhattan), ale v oblasti Staten Island.
Nick Cato, autor knihy Suburban Grindhouse
Samozrejme, grindhouse kiná neboli doménou len Times Square, a nie len New Yorku ako takého, a preto je celkom zaujímavé – a vítané – dozvedieť sa čo-to aj o tituloch, ktoré sa premietali v týchto iných kinách.
A práve v tom je najväčšie plus tejto knihy.
Osobne som veľkým fanúšikom rôznych kompilácií recenzií, kadejakých referenčných príručiek a podobných „nerd“ nutností, ktoré by mali byť v knižnici správneho filmového maniaka, ale faktom je, že sa človek dostane do bodu, kedy už v podstate nepotrebuje čítať v poradí štyridsiatu recenziu na, povedzme, Blood Feast či podobnú grindhouse klasiku.
Jednak mnohé z filmov, ktoré sa v takýchto recenziách objavujú, správny filmový fanúšik už videl, a tým pádom si vie urobiť na ne názor sám (hoci mňa osobne stále zaujímajú názory iných, veci znalejších ľudí, lebo mnohokrát človek môžu ujsť niektoré zaujímavé, alebo podstatné, detaily), prípadne ich čítal toľkokrát, že už všetko ďalšie je len tým príslovečným nosením dreva do lesa.
Našťastie, Suburban Grindhouse je v tomto hodnotení v tej lepšej skupine. Nick sa sústreďuje na svojej spomienky z návštev rôznych prevažne horrorových a sci-fi filmov, okorenených občasnou zmienkou o teen komédii či filme, ktoré ho z toho či oného dôvodu zaujal. Ťažko povedať, či to bolo odlišnou skladbou filmov na Staten Island, ale podarilo sa mu vidieť aj snímky, ktoré sa bežne v takýchto publikáciách nenachádzajú.
Navyše, stále som dokázal v týchto recenziách nájsť filmy, o ktorých existencii som nemal ani tušenia, a aj vďaka Suburban Grindhouse som ich mohol začleniť do môjho neustále rastúceho zoznamu filmov, ktoré skrátka musím zhliadnuť.
Nick Cato píše z pamäti, a aby sme boli spravodliví, občas je to slabá stránka tejto knihy, našťastie v mnohých takýchto recenziách autor pridáva update z (relatívne) nedávneho opätovného zhliadnutia filmu, čo takýmto recenziám rozhodne na objektívnosti pridáva. Sami dobre vieme, ako zle si pamätáme niektoré filmy z mladosti, že?
Knihu Suburban Grindhouse vydalo známe vydavateľstvo Headpress, k dostaniu je napr. aj prostredníctvom Amazonu (čo je nám na Slovensku platné ako mŕtvemu kabát, ale v našťastie, nemecký Amazon.de na Slovensko túto knihu dodá, aspoň podľa informácií platných v čase písania tejto recenzie).
Za mňa rozhodne skvelý počin a skvelý prídavok do referenčnej knižnice fanúšika filmovej exploitation filmov.
číslo 4 Nickovho fanzinu Suburban Grindhouse
Nick v 80. rokoch 20. storočia vydával jeden z mnohých filmových fanzinov (jeho niesol titul STINK) a po rokoch túto aktivitu oprášil a vydáva fanzin s rovnakým názvom ako táto knižka, teda Suburban Grindhouse, momentálne s 4 publikovanými číslami. Dostupné taktiež prostredníctvom Amazonu.
Opakujem sa ako papagáj, ale ako ten čas letí, to je čosi neskutočné. Veď len doslova pred chvíľou sme spoločne odhaľovali, čo sa v newyorských grindhouse kinách na 42nd Street hralo pred týždňom (a 46 rokmi) a už tu máme týždeň úplne nový.
Strašné čosi. A k tomu začínajú horúčavy. A nestíham.
Ale nevešajme hlavy. Ako sa vraví, je to tak, ako to je, nenarobíme s tým nič.
Čo však môžeme urobiť, je potešiť sa prehľadom z 2. až 8. júna 1979 a možno si nejaký z týchto zaujímavých filmíkov aj pozrieť. Akoza starých dobrých čias, čo poviete?
Paradoxne, tento týždeň by sa s kľudným svedomím dal označiť – tak moderne – hashtagom #grindhouserepete, pretože mnoho z titulov, o ktorých sme sa bavili v minulom týždni sa v tomto týždni opakovalo. Čo bolo dobré, to stále dobré je.
Schválne, posúďte sami.
V kine Rialto sa v daný týždeň program nezmenil. Tak ako v minulom týždni, aj v týždni od 2. do 8. júna sa hral dvojprogram Sylvia / Teenage Pajama Party, o týchto filmoch sme si čo to stručne povedali v minulotýždňovom prehľade.
Kto zablúdil do kina Victory, mal šancu stráviť pekných pár hodín sledovaním triple feature, teda trojprogramu, s filmami The Farmer’s Daughters, Sylvia a Sensuous Flygirls. A áno, je to presne ten druh filmov, ktorý máte na mysli.
The Farmer’s Daughters (1976) bol debutom režiséra Zebedyho Colta, ktorý si evidentne zobral za svoje motto, že keď to chceš mať spravené kvalitne, tak si to sprav sám, pretože film nielen režíroval, ale napísal k nemu aj scenár a zahral si v ňom jednu z úloh. Hoci, otázka kvality je v tomto prípade naozaj otázna. Tento nízkorozpročtový film pre dospelých sa preslávil ako jeden z tých nechutnejších filmov (obsahuje scény znásilnenia a ponižovania).
O filme Sylvia sme si už čo-to povedali, koniec-koncov, v danom týždni sa hral aj vo vyššie spomínanom kine Rialto.
Posledným z trojice filmov pre dospelých vo Victory bol film Sensuous Flygirls (1976), jeden z filmov pre dospelých režiséra Shauna Costella, známeho predovšetkým kvôli jeho legendárnemu filmu Forced Entry (1973) a Waterpower (1977), medzi mnohými inými. Mimochodom, Costello si na tento film vôbec nespomínal, čo však pri množstve filmov, loops a podobných vecí, ktoré sa v 70. rokoch 20. storočia diali, nie je vôbec prekvapivé.
V Lyric ste sa pred 46 rokmi mohli vytešovať pri dvojprograme Escape to Athena (1979) a Starship Invasions (1977)
Escape to Athena je akčný dobrodružný film z obdobia nacistickej okupácie Grécka počas 2. svetovej vojny a keďže ide o mainstreamový titul, obsadenie je taktiež viac ako zaujímavé. Veď posúďte sami.
Režisér George P. Cosmatos (1941-2005) má na svojom konte pár veľmi zaujímavých titulov, ktoré rozhodne stoja za zmienku – Massacre in Rome (1973), The Cassandra Crossing (1976), Rambo: First Blood Part II (1985), Cobra (1986) a Tombstone (1993) medzi inými, a hlavne kvôli Rambovi, Cobre a Tombstone tohto režiséra nemôžem prehliadnuť.
A herecké obsadenie? Parádne, čo si budeme hovoriť. Roger Moore (samozrejme, kto by si ho nepamätal ako jedného z hercov, ktorý stvárnil nesmrteľného agenta 007, ale chlapík sa objavil aj vo viacerých epizódach televízneho seriálu Maverick, a hlavne, hlavne …v seriáli The Saint, čo je naozaj legendárny televízny seriál). A samozrejme, mnohé ďalšie filmové a televízne projekty.
Telly Savalas. Treba tohto pána predstavovať? Mnohí ho poznajú ako Kojaka z rovnomenného seriálu, ale nebol na zahodenie ani v klasikách ako pôvodný Cape Fear (1962), Battle of the Bulge (1965), legendárny The Dirty Dozen (1967), objavil sa aj v bondovke On Her Majesty’s Secret Service (1969), potom napr. aj v minulom týždni spomínanom Beyond Poseidon Adventure (1979), a mnohých ďalších. Legendárny herec.
A to nie je z hereckého obsadenia všetko, to rozhodne nie, lebo vo filme sa objavil aj David Niven (1910-1983). Tohoto herca si môžete pamätať z filmov o babráckom inšpektorovi menom Closeau (The Pink Panther (1963), Trail of the Pink Panther (1982) a Curse of the Pink Panther (1983)), taktiež si zahral v The Guns of Navarone (1961), či v jednom zo spracovaní klasickej detektívky od Agathy Christie, Death on the Nile (1978), a počas svojej dlhej kariéry si zahral aj v kope ďalších zaujímavých filmov a seriálov.
A čo taká Stephanie Powers? Tú ste mohli zazrieť – ak ste si dali námahu – vo filmoch ako Die! Die! My Darling! (1963), pokračovaní Siedmich statočných s názvom The Magnificent Seven Ride! (1972) a v ďalšom nespočetnom množstve filmov a seriálov.
Medzi legendy sa však rozhodne radí Claudia Cardinale, a tú sme videli aj u nás, napr. v historickom snímku Cartouche (1962), The Pink Panther (1963), Once Upon a Time in the West (1968), The Salamander (1981)… a to rozhodne pri tejto dáme nie je konečný filmový stav, len slabý začiatok!
Vo filme sa objavil aj Richard Roundtree, ktorý stvárnil pôvodnú postavu detektíva menom Shaft v trilógii Shaft (1971), Shaft’s Big Score! (1972), Shaft in Africa (1973), dá sa zhliadnuť v Q: The Winged Serpent (1982), VHSkári si ho môžu pamätať z Maniac Cop (1988) a zahral si aj v Se7en (1995), samozrejme, aj v iných filmoch a seriáloch.
Starship Invasions (1977) bolo – a je – vcelku nudné béčkové sci-fi, ktoré sa však môže pýšiť, že v hlavných úlohách má môjho obľúbenca, charizmatického Roberta Vaughna (samozrejme, nezabudnuteľný úlohou v The Magnificent Seven (1960), ale aj Bullit (1968), The Towering Inferno (1974), Battle Beyond the Stars (1980) a obrovské množstvo ďalších filmových a televíznych úloh) a taktiež velikána filmu, Sira Christophera Lee. Dracula a Saruman, treba viac povedať?
V Times Square premietali dvojprogram Beneath the Valley of the Ultra-Vixens a Supervixens, tieto filmy dva týždne dozadu premietali v kine Liberty.
Selwyn? Opakovanie dvojprogramu Phantasm a Circle of Iron, ktorý sme spomenuli minulý týždeň.
V New Amsterdam sa premietal dvojprogram s ďalšou legendárnou klasikou, ktorou bol Superman (1978), doplnená „dirtyharryovkou“ The Enforcer (1976).
Superman sa ukázal aj na našich obrazovkách, ak sa nemýlim, kedysi ho uviedla Markíza (ale to už je pekných pár rokov dozadu, možno nejakých 20+), ale úprimne, za mojich mladých čias ma tento fim nezaujal. Kto vie, prečo (zrejme si ho musím pozrieť znovu)…ale asi viem. Ono aj tá láska k starším filmom prichádza s vekom. A nebudeme si klamať, taký ten 20-ročný človiečik – a dnes to platí ešte oveľa, oveľa viac ako pred takými 30 rokmi, nemá veľmi prečo túžiť po sledovaní stariniek.
Lebo napríklad režisér, ktorým bol Richard Donner. Zväčša televízny režisér, ale filmy, pod ktoré sa ako režisér podpísal? Jedna báseň – síce až neskôr v kariére, ale to vôbec nevadí, veď napr. antikristovská legenda The Omen (1976), spomínaný Superman (1978) a jeho pokračovanie, Superman II (1980), dobrodružní The Goonies (1985), štyri kúsky Lethal Weapon, Maverick (1994) a môj obľúbený Conspiracy Theory (1997) a ja som spokojný ako pradúce mača. Fakt.
Scenáristov často nespomínam, ale tu spravím s radosťou výnimku. Ono sú síce pri tomto snímku uvedení traja, ale len jeden z nich mal s filmom naozaj čo do činenia, pretože Jerry Siegel a Joe Shuster sú uvedení v podstate ako tvorcovia postavy Supermana vo svojom originálnom komiksovom prevedení. Hlavnú úlohu v napísaní scenára mal slávny Mario Puzo. A toho snáď nemusím predstavovať (hovorí nám niečo Krstný otec?).
Hlavnú úlohu, teda Supermana, si zahral Christopher Reeve, ktorý legendárneho muža z ocele stvárnil celkovo štyrikrát, a hoci sa objavil aj v ďalších zaujímavých snímkoch, ako napr. Village of the Damned, ľudia ho skôr poznajú kvôli jeho nešťastnému zraneniu pri páde z koňa, po ktorom ochrnul.
Ako by to bolo, keby bol Superman bez Lois, a samozrejme, kánonu sa pridržiavame, a v tomto veľkofilme si túto postavu zahrala Margot Kidder, ktorá síce nie je bežnému slovenskému divákovi známa, ale znalci by si ju mohli pamätať napr. z pôvodnej verzie slasheru Black Christmas (1974), samozrejme, všetkých štyroch Supermanov, či Halloween II (2009). No a zahrala si aj v kope ďalších filmov a seriálov, ale o tých našinec nemá ani tušenia.
Okrem iných hercov však nesmieme zabudnúť na dvoch veeeeľmi dôležitých – v úlohe Lexa Luthora sa prezentoval nedávno zosnulý Gene Hackman (kto by si ho nepamätal v epickej The French Connection, ale objavil sa aj v nedávno spomínanom filme The Poseidon Adventure (1972), westerne Zandy’s Bride (1974), Unforgiven (1992) či v mojom obľúbenom Enemy of the State (1998).
No a kto je ten posledný? Predsa Marlon Brando!!! A to je ďalší z hercov, ktorého asi netreba predstavovať, myslím, že ak už žiadnu inú, tak minimálne jeho úlohu dona Vitta Corleoneho z Krstného otca (The Godfather, 1972) pozná asi každý. A možno niektorí poznajú aj jeho úlohu v Mutiny on the Bounty (1962), kontroverzný film Last Tango in Paris (1972) alebo legendárny snímok Apocalypse Now (1979).
Nezabudli sme na niečo? The Enforcer? Nezabudli. The Enforcer z roku 1976 predstavuje pekný stred pentalógie s postavou nekompromisného policajta, ktorého nazývajú Dirty Harry, a ktorého stvárňuje legenda strieborného plátna, pán herec a režisér Clint Eastwood. V tomto prípade dostáva Harry partnera, teda – lepšie povedané – partnerku, nováčika menom Kate Moore, aby spoločne „dali dolu“ teroristickú skupinu veteránov z Vietnamu.
Predstavovať Clinta Eastwooda je ako nosiť drevo do lesa, ale len pre grindhouse zaujímavosť – samozrejme, „Man with No Name“ (v skutočnosti Joe) z „dolárovej“ trilógie spaghetti westernov Sergia Leoneho, seriál Rawhide a kopa ďalších zaujímavých filmov, kde stál nielen pred, ale aj za kamerou.
Spomínanú Kate Moore stvárnila Tyne Daly, ktorá je pre mňa v podstate neznámou herečkou, keďže jej kariéra alternovala medzi strieborným plátnom a TV obrazovkou, kde väčšina seriálov slovenskému divákovi nebude hovoriť nič, ale z tých známejších – dlhodobé účinkovanie v krimi seriáli Cagney & Lacey, a zo známejších filmov napr. Spider-Man: Homecoming (2017).
V „jednotke“ Cine 42 bolo taktiež repete filmov Fist of Fury II a Soul Brothers of Kung Fu, program v „dvojke“ Cine 42 sa, bohužiaľ, nezachoval.
Aj kino Harris prišlo len s opakovaním, filmy Dawn of the Dead a Chinatown Kid sa už dali v grindhouse kinách na 42nd Street vidieť v predchádzajúcom týždni.
Liberty dalo taktiež len spomínané repete – Beyond the Door Part II a Dragon Lives Again, čo boli filmy, ktoré sa v predchádzajúcom týždni objavili v kine Lyric. Veru, takto sa filmy občas presúvali z kina do kina.
Priaznivci filmov s bojovými umeniami si ale určite prišli na svoje pri trojprograme v kine Empire. V danom týždni sa premietali filmy Bamboo Gods and Iron Men, Dragon Squad a Lightning Swords of Death.
Bamboo Gods and Iron Men je filipínskou produkciou, spájajúcou žáner blaxsploitation a martial arts (alebo chop socky, ako sa tomu ľudovo „nadávalo). Dnes prakticky zabudnutý snímok režíroval nášmu filmovému davu neznámy režisér Cesar Gallardo, v obsadení ale poteší James Iglehart (ktorý sa objavil v takých klasikách ako Beyond the Valley of the Dolls (1970), Angels Hard as They Come (1971) či Fighting Mad (1978)), kultový – no u nás neznámy – filipínsky herec Chiquito (napr. James Wong (1973), TNT Jackson (1974) a mnoho rôznych pôvodných filipínskych filmov a vykrádačiek), Marissa Delgado (Women in Cages (1971), The Big Bird Cage (1972), The Devil’s Daughter (1974), Darna at Ding (1980) a ďalšie) herec a režisér Eddie Garcia (Black Mama, White Mama (1973), Savage Sisters (1974) a mnohé ďalšie…alebo osvedčení filmoví mazáci ako Ken Metcalfe (Savage! (1973), TNT Jackson (1974), dal sa zhliadnuť aj v Bandurkách recenzovanom snímku The Thirsty Dead (1974), či Boys in the Company C (1978), medzi inými) alebo taký Vic Diaz, ktorého sme už spomínali pri The Thirsty Dead.
Dragon Squad (Si da tian wang, 1974) je jednou z mnohých kung-fu mlátičiek, túto režíroval (a jednu z úloh si aj zahral) Jimmy Wang Yu, ktorý – len tak mimochodom – režíroval aj legendárny snímok Master of the Flying Guillotine (Du bi quan wang da po xue di zi, 1976). A pár ďalších. Okrem réžie sa venoval aj herectvu, hral prevažne jednorukého šermiara vo filmoch ako One-Armed Swordsman (1967), Return of the One-Armed Swordsman (1969), Zatoichi and the One-Armed Swordsman (1971) a ďalších.
Lightning Swords of Death je tretím filmom v sérii Lone Wolf and Cub, známy aj pod názvom Baby Cart to Hades (1972), časť z tohto filmu bola editovaná do filmu Shogun Assassin (1980). Film režíroval Kenji Misumi, ktorý sa podpísal aj pod snímky ako Sleeping Eyes of Death: Sword of Adventure (1964), pár filmov s legendárnym slepým šermiarom menom Zatoichi, ako boli The Tale of Zatoichi (1962), Fight, Zatoichi, Fight (1964), či Zatoichi and the Chess Expert (1965), Hanzo the Razor: Sword of Justice (1972), a tri zo šiestich filmov v sérii Lone Wolf and Cub.
Hlavnú úlohu v celej sérii si zahral legendárny Tomisaburô Wakayama, ktorý hral v takých klasikách ako ninjovina Shinobi No Mono (1962) a jej pokračovania, objavil sa aj v sériách ako Sleepy Eyes of Death, Wicked Priest a Red Peony Gambler, v celej sérii Lone Wolf and Cub…a ďalšej kope japonských filmov rôznych žánrov, predovšetkým však gangsterky a chambara (samurajské filmy).
Program kina Anco v danom týždni sa nezachoval.
A ako sa to hovorí v Looney Tunes? That’s all, folks! Teda, to je všetko, minimálne pre tento týždeň…
