Keďže dnes má narodeniny Luc Merenda, nebude od veci si predstaviť jeden z menej známejších snímkov, v ktorých sa počas svojej hereckej kariéry objavil.
Film Tough to Kill (v origináli Duri a Morire) z roku 1979 nie je menej známy náhodou, o tom neskôr.
Dôležité ale je, že neznámy rozhodne nebol režisér tohto snímku. Tým nebol nikto iný, ako legendárny taliansky režisér Joe D’Amato (vlastným menom Aristide Massaccesi), ktorého kariéra je čistý exploitaiton – od maccaroni combat snímkov až po hardcore pornografiu – a všetko medzi tým.
Ale ako som povedal, dnešným oslávencom (ešte som to stihol, fuuu), je práve predstaviteľ hlavného hrdinu menom Martin – Luc Merenda.
Takže poďme sa pozrieť, čo sa nám to tuná naservírovalo. Ako je už zvykom u niektorých talianskych filmárov, občas sa v tom, čo divák sleduje, nevyzná ani divá sviňa.
Najprv sledujeme Martina, ako behá po nejakom nemenovanom meste, otvorí si bezpečnostnú schránku v banke (nevedno prečo), počas prechádzky po trhovisku zavesí svoju aktovku na stojan k ďalším aktovkám (ergo sa jej zbaví, taktiež nevedno prečo), čo však je jasné je, že milý Martin sa dal naverbovať k žoldnierom pôsobiacim niekde v Afrike.
Mne osobne sa páčilo, ako ten samotný nábor prebiehal – žiadne okolky, žiadne potvrdenia. Vlastne, načo aj, tam sa nešlo na piknik.
No a čosi-kamsi je náš Martin v lietadle, ktoré okrem pilota a jeho samotného vezie náklad pravdepodobne jediného miestneho shopu v okolí, plný whisky (každý znalec talianskych exploitation filmov z daného obdobia vie, že to bola whisky značky J&B) pre miesteho kšeftára.
Počas pristátia na nich začne páliť protilietadlové delo, ale z toho si pilot nič nerobí, lebo veď aj tak nič netrafia.
Pár chvíľ potom, čo náš hrdina vystúpi z lietadla a zoznámi sa so spojkou, ktorá ho prišla vyzdvihnúť, menom Mike (Laurence Stark), nasleduje scéna, ktorá dosiaľ celkom vážneho filmu na chvíľku spravila komédiu – delo neustále strieľa na letiskovú dráhu a na lietadlo, ale ako pilot tvrdí – lietadlo je pravdepodobne najbezpečnejším miestom. Nuž, stačí len dodať, že sa pilot mýlil. Tak to ale v živote chodí.
Martin a Mike sa presunú do tábora žoldnierov, ktorému pevnou rukou velí major Hagerty (Donald O’Brien). Ono je vcelku zábavné sledovať O’Briena s vlasmi potom, ako som ho videl v neskôr natočenom 2020: Texas Gladiators (a kto myslíte, že tento film nakrútil? Samozrejme, Joe D’Amato), kde nemal na hlave ani jedného vláska, kvôli čomu vyzeral ako poriadny badass.
To už ale odbieham od témy.
V tábore sa stretávame s rôznymi indivíduami, ktoré budú mať na ďalší priebeh nášho filmu väčší či menší vplyv, film odsýpa pekne, pár scén zaujme, ale zaujímavé to začne byť prakticky až potom, čo sa pár dobrovoľníkov vydá na misiu vyhodiť do vzduchu miestnu vodnú nádrž.
Počas putovania na dané miesto sa spolu s pár ďalšími dozvedáme, prečo to ten Martin vlastne do Afriky “zablúdil. Ide totiž o milión dolárov, čo je odmena za doručenie jedného zo žoldnierov do rúk objednávateľa. Daný týpek, menom Leon (Piero Vida) je totiž hľadaným nájomným vrahom pre nejakú mafiu, a z nejakého dôvodu je po ňom “dopyt”. A za milión? No neber to.
Martin to síce chce urobiť pekne vo dvojici s kolegom, lebo aj pol mega je pekný peniaz, no začujú to aj dvaja ďalší spolubojovníci, a už sa ustúpiť nedá. Ale v roku 1979 bolo aj 250 litrov v americkej mene veľmi slušné imanie.
Naša partia sa podujme teda zdrhnúť z misie, berúc so sebou aj Leona, a čo sa nestalo, nejakým spôsobom sa k nim priplichtil aj Martinov černošský sluha, Wabu (Percy Hogan).
A keďže zvyšok komanda postrieľajú vojaci, krytie je perfektné.
Film sa následne zvrháva na paranoidnú hru kto z koho, ale ako to všetko dopadne, to by ste netipli ani náhodou.
Hoci ma láka vám to prezradiť, lebo aj tak viem, že si tento film mnohí nepozrú…neprezradím. Stačí len povedať, že dávno pred dnes v moderných filmoch tak obľúbenými nečakanými zvratmi nás Tough to Kill obdaril záverom, pri ktorom padne sánka, že WTF.
Treba povedať len toľko – nejde o čistú akciu v štýle, ja neviem, Strike Commando a podobných akčňákov, dôraz je tu skôr na psychológiu postáv a záverečný zvrat deja, a D’Amatovi sa toto podarilo.
Film, samozrejme, trpí nízkym rozpočtom a aj dialógy sú občas také nemastné-neslané, ale to je zároveň šarm talianskej exploitation kinematografie.
Tough to Kill určite nie je najlepším filmom, aký ste kedy videli, a rozhodne nedáva kinematografii nový význam, nebudete z neho citovať, ale dodáva presne to, čo ponúka – vyplnenie cca 90 minút príbehom, ktorý skrátka nenudí. A ak je človek fanúšikom žánru a exploitaiton kinematografie, je to ako bonus navyše.
Ale rozhodne sa oplatí kuknúť na osoby a obsadenie filmu, a hoci spomeniem len 3 osoby, tieto stoja rozhodne za to.
Lebo už spomínaný Joe D’Amato, u toho by sa dala napísať o jeho príspevku k svetovej knihy celá kniha. A možno aj dve. Lebo ak máte na svojom konte takmer 200 filmov, tak rozhodne by bolo o čom sa baviť.
A ak by ste fakt nevedeli, o koho ide, tak Joe D’Amato je zodpovedný za také hity, ako boli macaroni combat snímok Heroes in Hell (1974), softcore klasiky Emanuelle in Bangkok (1976), Emanuelle and the Last Cannibals (1977), Papaya: Love Goddess of the Cannibals (1978), nunsploitation Images in a Convent (1979), horror Buio Omega (1979), klasiku horror/gore žánru Antropophagus (1980), ďalšiu klasiku – Porno Holocaust (1981, treba vám žáner napovedať?), sword and sorcery/fantasy trashovicu Ator: The Fighting Eagle (1982), až po legendárne pornofilmy s Roccom Siffredim.
Nášho hlavného hrdinu, ako sme už spomenuli, stvárnil Luc Merenda, a tento pôvodom francúzsky švihách má tiež celkom peknú filmografiu – námatkovo napr. debut v eurospy snímku OSS 117 prend des vacances (1970), aj u nás známy Le Mans (1971), giallo Torso (1973), polizioteschi The Violent Professionals (1973), spaghetti western They Still Call Me Amen (1973), horror Hotel Fear (1978), a dokonca aj Super Fantozzi (1986) a iné úlohy vo filmoch a seriáloch zväčša talianskej výroby.
Zaujímavú filmovú kariéru mal aj spomínaný Donald O’Brien (1930-2018), ten sa objavil v takých kultových snímkoch ako Hail, Mafia (1965), spaghetti westerny ako God is My Colt .45 (1972), Keoma (1976), či A Man Called Blade (1977), divočina Kung Fu Brothers in the Wild West (1973), eurosleaze Sex of the Witch (1973), eurowar/macaroni combat The Inglorious Bastards (1978), klasiku žánru Zombie Holocaust (1980), už spomínaný snímok 2020: Texas Gladiators (1983), a ďalšie. Kultový herec skrz-naskrz.
Celý film si môžete pozrieť tuná:
