Tma.
“Na začiatku je vždy tma.” Resp, tak, ako si to pamätám – “na začátku je vždycky tma”. To je jedna z vecí, ktorú si pamätám z môjho obľúbeného filmu Nekonečný príbeh (Neverending Story, 1984). I keď to bolo takmer na konci tohto nádherného filmu. A nehovorte, že nebol.
Ale tak, ako aj v spomínanom filme, aj na Bandurkoch je koniec vlastne iba novým začiatkom, taký ten ourobouros, had chytajúci si svoj chvost. Koniec-koncov, hoci sa dnes pre naše detváky končia letné prázdniny, tiež to neznamená koniec sveta, ba ani svetla. Preto aj keď som tento editorial pomenoval tak trošku kontroverzne, nie je sa čoho báť.
Ak ste si všimli, tak leto bolo v znamení aj prázdnin pre Bandurki Na Gauču. Teda nie, že by sa v zákulisí, za tou pomyselnou oponou nič nedialo, kdeže! Práve naopak,dialo sa tam toho toľko, že rozprávať vám o tom všetkom, strávili by sme v družnom monológu možno pár hodín. A kto má dnes času nazvyš? Nikto.
Ešte jedna pekná myšlienka ma napadla, a tá tiež zapasuje do nášho príbehu o Bandurkách ako tá povestná riť na šerbeľ – “čím viac sa veci menia, tým viac zostávajú tie isté”. Neskutočná pravda.
Lebo aj Bandurki sa budú meniť. Možno pre niektorých “opäť”, pre iných “konečne”, to sa časom uvidí.
Čo sa zmení, bude formát. Uvidíte.
Čo sa nezmení, bude obsah. Tiež uvidíte.
A bude viac postov na sociek, takže ak ste Bandurki doteraz nezačali sledovať, dnes je ten deň, kedy to môžete napraviť.
To je všetko, ostatné sa dozviete už …zajtra. Prečo zajtra? Preto, lebo sa spolu vydáme na jednu úžasnú jazdu po zákutiach kultúry vo všetkých jej formách. OK, trošku pribrzdíme – v tých formách, ktoré ma zaujímajú.
Lepšie? Určite lepšie.
Čipsy pripravené?
Tak poďme na to.
