Blíži sa nám Veľká noc, čo je najväčší kresťanský sviatok v roku, a ktorý sa z istého dôvodu spája s maľovanými kraslicami a zajačikmi. Pre niektorých z nepochopiteľného dôvodu, pre ľudí znalých veci je vec jasná – ale v jednej veci sa dá zhodnúť, zajačiky s úmrtím Ježiša Krista nemali fakt nič do činenia.
Čo nám však nebráni, aby sme si takto pred samotným sviatkom užili nejaké filmíky na túto tému, a začneme týmto malým, milým, roztomilým snímkom z roku 2010 s názvom Easter Bunny Bloodbath.
Ako už sám názov evokuje, o romantickú komédiu nepôjde… ale poďme na to hodiť očkom, čo poviete?
Takže, najprv oficiality – Easter Bunny Bloodbath je prvotinou režiséra Richarda Mogga z roku 2010. Samotné prevedenie vzdáva hold nielen niekdajším tzv. SOV filmom (SOV – shot-on-video, teda filmom, ktoré boli nahrávané priamo videokamerou, na rozdiel od niekdajšej filmovej kamery a skutočného filmu) ale je aj nostalgickým ohliadnutím sa za érou VHS. Čuduj sa svete, tento film bol distribuovaný na videokazete!
Osobne „trpím“ pár nostalgiami, ale akurát nostalgia za VHSkou mi chýba, nie, že by som si sledovanie videokaziet neužil (a neužíval), ale aby som opäť raz zacitoval Wyclefa Jeana, „that was then, this is now“. Chápem nostalgické spomínanie na návštevy videopožičovní (to rozhodne áno), formát ako taký ma však necháva rovnako chladným ako, ja neviem, laserdisc či video CD.
To len tak na okraj, samozrejme.
Film Easter Bunny Bloodbath je no budget záležitosťou, keďže veľa peňazí jeho realizácia určite nestála, čo je však jeho plus (teda, ako pre koho, u mňa áno). Richard Mogg a jeho partia kamošov totiž dokazuje – ako jeden z mnohých – že na nakrútenie filmu nepotrebujete tisíce dolárov (hoci čím viac, tým lepšie), hlavný je nápad a chuť do realizácie. Samozrejme, aj nejaký ten filmársky chochmes sa zíde, aby ten finálny produkt stál za pozretie.
Film nás zavedie do roku 1967, kedy sledujeme mladého Petra McKaya (ktorého vo veku 6 rokov stvárnil James Lawson), ako si delí cukríky s babou, ktorá bude asi jeho hore dobre vybavená sestra (ak nie babysitterka, to som nepostrehol), menom Sasha (Halie Hunter).
Mladý Peter očumuje scenériu z okna, keď tu zrazu vidí po ulici kráčiať urasteného bieleho králička. Navzájom si zamávajú a králik si to zamieri rovno k jeho dverám. Peter a Sasha dvere otvoria, očakávajúc nejaké tie sladké maškrty…chyba lávky, králiček vytiahne sekáč na mäso a Sasha prichádza o hlavu. Veľká noc ako lusk, povedal by som.
…skok, 20 rokov dopredu, píše sa rok 1987. Peter, dnes už rozhodne nepodobný svojmu zovňajšku spred 20 rokov, spolu s partiou kamošov cestujú v aute – plán je stráviť veľkonočný víkend v dome, ktorý po smrti Petrovho otca pripadol nášmu mladému hrdinovi.
A nemusím hovoriť, že okrem zvedavého strážcu parku (oblečeného vo výpredajovej košeli nemeckého Bundeswehru, čo ma totálne rozbilo, haha) sa objaví aj veľkonočný králiček… ale viac z deja už neprezradím, ale to vyvrcholenie filmu stojí za to.
Film je rozhodne amatérskym počinom, a tak k tomu treba pristupovať. Osobne ma veľmi pobavila aj scénka, kedy sa mládež oboznamuje s domom, Peter vedie sprievod hore schodmi a míňajúc zasvietené svetlo, len tak mimochodom prehlási „svetlo je už zasvietené“ (ak som dobre rozumel). Tomu hovorím, sranda na vlastný účet. Normálne som si túto scénu pozrel dvakrát.
Jediným vážnym problémom, ktorým film trpí, je nevyváženosť zvuku, takže som film strávil s ovládačom v ruke, pretože dialógy boli v porovnaní s muzikou, ktorá niektoré filmové scény sprevádza, značne potichu (z tohto dôvodu moja poznámka vyššie, či som dobre rozumel). Nepoteší, ale tak zase, je to amatérsky film, tak toto prepáčiť viem, problém s úrovňou zvuku majú amatérske filmy často, ale je to pochopiteľné a dá sa to prepáčiť.
Film pracuje len s minimom postáv, prakticky len nejakých 9 dokopy, ak to dobre počítam, takže len tak stručne, kto-čo.
Hlavnú úlohu, Petra McKaya si zahral spomínaný Shayan Bayat, akože dvakrát sympatický mi nebol (rozhodne s bradou vyzerá lepšie), ale budiž. Shayan sa objavil aj v ďalších filmoch Richarda Mogga, ako Bangin’ Vengeance! (2011), Bigfoot Ate My Boyfriend (2016) či v pokračovaní Easter Bunny Bloodbath: No More Tears (2020). Okrem toho sa dal zhliadnuť v dvoch epizódach Prison Break v jednej epizóde Arrow a v šiestich epizódach The Flash, takže zase tak zlé to s jeho filmovou kariérou nie je.
Petrovu priateľku Lisu stvárnila Meghan Kinsley, ktorá sa objavila aj v Bigfoot Ate My Boyfriend (2016) a iných počinoch, jej zatiaľ posledným filmovým zásekom je Hot Chicks Blast Uranus (2021), a ten chcem vidieť už len kvôli názvu (angličtinári určite dvojzmysel pochopia).
Druhý pár vo filme tvorili Steve a Justin, Stevea si zahral Travis Turner, ktorý zväčša prispieva do kinematografie prepožičaním svojho hlasu animovaným postavám (a že hlas má dobrý, prevedie aj v Easter Bunny Bloodbath, a ide mu, treba uznať), okrem toho sa objavil aj v rôznych seriálch, ako je Caprica (spin-off Battlestar Galactica), Supernatural, či napr. v no-budget filmíku OGOPOGO: The Mythical Snake from the Lake (2022).
Justin je v tomto prípade ženská postava, ktorú stvárnila Adrian Daniels, ale tá sa evidentne filmu nevenuje, okrem tohto snímku sa objavila ešte v dvoch krátkometrážnych (short) filmíkoch a to je tak všetko.
Teraz je na rade jedno mystérium, lebo tretí pár tvoril Mike a Carol, ale Mikea hrá postava menom Laura Hope (????), takže neviem, či mužskú rolu hrala žena, alebo ide o transgender osobu, ale najlepšie bude opýtať sa priamo režiséra (čo mám v pláne). Laura Hope sa však objavila aj v Bangin’ Vengeance! (2011) a ďalších krátkometrážnych filmoch.
Jessica Hill, ktorá hrala Carol, mi pripomínala Floor Jansen z Nightwishu, táto herečka – v podstate ako všetci tuná zúčastnení – má na konte pár krátkometrážnych filmov, ale taktiež sa objavila aj v spomínanom Hot Chicks Blast Uranus (2021).
No a ešte ten spomínaný ranger – Chris J. Clemens sa dá zhliadnuť aj vo filmoch Bangin’ Vengeance! (2011) a Easter Bunny Bloodbath: No More Tears (2020).
Ako zvyknem hovorievať – summa summarum, čiže podčiarknuté a zhrnuté, Easter Bunny Bloodbath nie je film pre každého. Ak je vaším forte len najnovší trhách plný tých najlepších efektov, chlapík v kostýme bieleho zajaca nebude pre vás. No ak je váš obzor rozšírený aj na čosi viac ako na superhrdinov z Marvelu (nič proti), a cení sa u vás aj snaha o kreativitu, plus neberiete film – ako divák – až tak vážne, tak sa na tomto milom snímku môžete celkom aj pobaviť.
A kto vie, možno aj inšpirovať. Teda, nemyslím ku kilovačkám s mäsiarskym sekáčom, mám na mysli filmárčinu. Rozumieme sa? 🙂
Trailer:
