Pokiaľ ide o hororovú a fantasy kinematografiu, ázijskej produkcii sa nič nevyrovná. Aspoň podľa mňa, samozrejme. Aj keď sa filmy z iných ázijských krajín do našich končín oficiálne dostávajú len veľmi zriedka, japonské filmy sú v slovenských luhoch a hájoch známejšie o čosi viac.
Stačí spomenúť na klasiky ako je Ringu, Ju-On či legendárna Gojira (ergo, Godzilla)… a aj ten bežný divák vie, o čom je reč. Hoci skôr bude poznať „Kruh“ (Ringu, americký remake The Ring), „Nenávisť“ (Ju-On, alebo jeho americký remake The Grudge) no a Godzilla je zase po rokoch v kurze.
Japonská fantasy kinematografia je však oveľa, oveľa viac než len tieto tri známejšie tituly. Aby sme toto tvrdenie nielen dokázal, ale aj upriamil vašu pozornosť na nejaký zaujímavý titul, vybral som s filmotéky film z roku 2004 s názvom Kibakichi (ale čítame, pekne po slovensky, Kibakiči).
Keďže japonsky asi nevie nikto z nás, či už z čitateľov alebo tvorcov Banduriek Na Gauču, titul samotný nám nepovie absolútne nič. Ale to ani Yojimbo, takže v tomto ohľade by som z toho žiadnu vedu nerobil a preto sa pozrime hneď na dej.
Film sleduje postavu vlkolačieho samuraja menom Kibakichi, ktorý sa na svojich potulkách dostáva do zvláštnej dediny…ako zvláštnej? Veď počkajte.
Diví sa niekto, prečo som sa na tento film tešil? Vlkolak a samuraj (dokonca v jednej osobe), to sa nedá nepozrieť. Vplyv klasických chambara samurajských filmov – a pocta Kurosawovi a v podstate aj Leonemu, ktorý od Kurosawu kopíroval základ svojich spaghetti westernov – je zjavný už v úvodnej scéne, kedy Kibakichiho prepadne banda chlapíkov, ktorých tipujem asi na nejakých banditov, prepadávajúcich pocestných.
Chlapíkom evidentne nedošlo, že keď niekto má toľko odvahy, že kráča sám po vidieku s lavórom na hlave (dobre, teraz si robím srandu, ale pokrývka hlavy, ktorú Kibakichi nosí, mi lavór naozaj pripomínala), asi nebude dobre doňho skákať. Za skúšku to síce stálo, ale výsledok bol podľa predstáv – Kibakichi kráča ďalej, banda banditov už dobanditila.
A práve na začiatku tejto bitky vidíme, že ono ten chlapík nebude len tak nejaký přizdisráč, ako by povedali bratia Česi, lebo mu vyrašili očné zúbky ako teenagerovi akné. Ale na totálnu premenu na spomínaného vlkolaka si bude musieť divák chvíľku počkať… čo až tak nevadí, lebo zatiaľ sa odvíja dej filmu.
Kibakichi prichádza do zvláštnej dediny a keď prechádza okolo slepca sediaceho kdesi na kraji cesty, dozvedáme sa, že z tohto „valalu“ (ako my, východniari, hovoríme) nikto živý nevyšiel. Perspektíva ako sviňa, povedal by klasik.
Spomínaná dedina je obývaná yokai, čo je všeobecný japonský termín pre monštrá, pre ktoré predstavuje útočisko pred ľuďmi. Ono totiž kedysi yokai a ľudia žili v harmónii – pekne v trojke: monštrá, ľudia a príroda – len ako to býva, ľudia sa začali rozťahovať a čo s monštrami? Tak, ako to máme vo zvyku aj so zvieratami – poďme ich kántriť, veď čo iné človeka napadne, že?
A hoci yokai tiež nevychádzajú z interakcii s ľudským druhom úplne nevinne (tá kopa lebiek a kostí o pohostinnosti nesvedčí), sú to ľudia, ktorí sú vo filme zobrazení ako skutočné monštrá. Pretože yokai sa správajú, ako sa správajú, z núdze. A to je ten podstatný rozdiel.
Práve toto je jedna morálna rovina filmu, druhou morálnou rovinou je vierolomnosť ľudí v dohodách s yokai. Vo flashbackoch vidíme, že Kibakichiho dedina bola zničená ľuďmi, pretože sám Kibakichi dôveroval ľuďom, ktorí jeho dôveru zradili.
A dejá vu sa odohráva aj v tejto aktuálnej dedine, kedy vidíme, že na tieto japonské monštrá sa chystá klan ľudí, ktorí si k tomuto účelu zaobstarajú aj predchodcu moderného guľometu, gatling gun.
Útok na dedinu sa odohrá práve v momente, kedy Kibakichi odchádza. Nie je žiadym prekvapením, že táto nová skutočnosť ho prinúti k prehodnoteniu svojho odchodu a my sa dočkávame očakávanej akcie, kedy svištia katany, krv strieka prúdom a Kibakichi sa premieňa na vlkolaka a poďho kántriť protivníkov. Čo nikdy neomrzí, je fakt, že pri transormácii z vlkolaka späť na ľudskú podobu je postava zase odená v tých istých šatách, ktoré mala na sebe pred premenou na vlkolaka, ale kto by sa zapodieval takýmito zbytočnosťami.
Toľko asi v skratke, samozrejme, film obsahuje o čosi viac deja, treba rozhodne vidieť. Film patrí k viac-menej nízkorozpočtovým snímkom (ale zase si nepredstavujte 500-eurovú produkciu, to zase nie), špeciálne efekty sú pre milovníkov ázijskej kinematografie tohto druhu vítané (praktické efekty aj s milou konstrbatosťou), ak teda čakáte nejaké vyšperkované CGI alebo neviem čo, tak na to rýchlo zabudnite.
Kibakichi nie je v japonskej horror-fantasy kinematografii ničím prevratným, ale rozhodne neurazil a tých cca 95 minút stopáže nielenže utieklo ako voda, ale film nenudil ani na chvíľu. Rozhodne ho treba odporúčať všetkým milovníkom spomínaných žánrov, a ak máte radi samurajské filmy, tak to je len a len bonus navyše. A odevy hlavných zloduchov s puškami sú cool, zjavne inšpirované fillami ako Equilibrium (2002).
Snáď jediné, čo sa dá tomuto filmu vytknúť, sú nevýrazné postavy. S výnimkou Kikyo (Nozomi Andô, známa z filmov ako Gamera 3: Revenge of Iris, Sakuya: The Slayer of Demons, duológie The Suicide Manual a ďalších) postavy nie sú nijako extra zapamätateľné a divák si k nim nemá ako vybudovať nejaký vzťah.
Film sa dočkal aj pokračovania, ale o tom niekedy nabudúce.
A ktože je za film zodpovedný? Ako to býva pri ázijskej produkcii, mená a ani filmy nám zatiaľ veľa hovoriť nebudú, ale pozrime sa aspoň na dve osoby, ktoré si zaslúžia našu pozornosť.
Musíme zmieniť režiséra filmu, ktorým bol Tomoo Haraguchi, ktorý debutoval robotickou akčnou lahôdkou Mikadroid (Mikadoroido, 1991), režíroval aj filmy ako fantasy yokai mlátičku Sakuya: Slayer of Demons (Sakuya: yôkaiden, 2000) kaiju Death Kappa (2010) a podieľal sa aj na tvorbe seriálu o Ultramanovi (Ultraman Ginga, 2013). Tomoo Haraguchi sa však venuje aj špeciálnym efektom, a jeho prácu sa dá vidieť vo filmoch ako je napr. Gamera, the Guardian of the Universe (1995), Bullet Ballet (1998) či napr. Ring 0: Birthday (2000) medzi inými.
Hlavnú úlohu, vlkolačieho samuraja Kibakichiho, stvárnil Ryûji Harada, čo asi nie je veľmi známe meno pre slovenského diváka, ale nevadí, možno sa to časom zmení. Nateraz len spomeniem, že sa objavil v rôznych filmoch a seriáloch, napr. kaiju Kappa (1994), horrore Crossfire (2000), dráme The Firefly (2001), yakuza snímku New Leader of Japan (2004), kriminálnom thrilleri AIBOU: The Movie (2008), akčnej dráme The Negotiator (2010), akčňáku Partners: The Movie II (2010), chambara filme Musashi (2019) a v ďalších filmoch a seriáloch.
Trailer:
