Nech si hovorí, kto-čo chce, ja mám na filmy so žralokmi slabosť. Teda žiadne hardcore, že nespím, lebo som nejaký film nevidel, to by ste chceli odo mňa trošku veľa, zase odtiaľ-potiaľ, hej? Ale keď sa pritrafí možnosť, tak si filmy so žralokmi s radosťou pozriem – a predovšetkým, ak nejde o nič vážne. Čím väčšia šialenosť, tým lepšie.
Lebo Rudyboy pri filmoch nemedituje a nerozoberá každý záber, ale relaxuje.
A keďže Bandurki sú hlavne o exploitation filmoch, tak nemožno vynechať ani momentálne vcelku obľúbený subžáner, v ktorom sú hlavnými predstaviteľmi žraloky. Alebo ich obete? To už je na hlbokú filozofickú debatu, v každom prípade ide o sharksploitation. A že filmov, ktoré do tohto zábavného žánru patria, je požehnane, rovnako požehnane bude aj zábavy pri ich sledovaní. Či utrpenia….?
Nebudem vás klamať, aj zábavy, aj utrpenia si človek pri sharksploitation filmoch užije až-až a aby sme len tak nechodili okolo horúcej kaše, dnes sa pozrieme na jeden – v podstate klasický – príklad z daného žánru.
Rôzne crossovery (teda žánrové prelínačky) nie sú žiadnou novinkou, a ľudkovia z oblasti exploitation kinematografie dobre poznajú príslovie, že železo sa kuje za horúca. Inými slovami, z popularity žánrov treba vyžmýkať, čo to len dá. Sharknado nám nie tak dávno predviedlo, že žraloky nemusia byť nutne obmedzené len na vodné plochy morí a oceánov, a keďže ouija tabule sú ešte stále v kurze, tak si tvorcovia Ouija Shark evidentne povedali, že spojením týchto dvoch zaujímavých tém sa iste nedá nič pokaziť. No, nedá…
Hneď z voleja treba povedať, že tak ako nová slovenská hymna, ani Ouija Shark (a podobné filmy) nie je pre každého. Ak nemáte pochopenie pre nezávislú, častokrát amatérsku, produkciu s nulovým alebo miniatúrnym rozpočtom, s ktorým by som asi ani svojej rodine nezaplatil v nedeľu obed v reštike, tak dajte od tohto žraloka ruky preč. A najlepšie utekať čo najďalej. Lebo Ouija Shark je skutočne presne tým typom filmu.
No dobre, povie si už netrpezlivý čitateľ tejto recenzie – o čom teda ten film vlastne je? Rudoooooo!!!! Poviem, jasné, že poviem.
Hneď v úvode filmu sa zoznamujeme s Jill (Steph Goodwin), ktorá – ako sa dozvedáme o pár záberov neskôr – sa má na pláži stretnúť s kamoškou a jej ďalšími kamoškami. Zatiaľ síce nevieme prečo a načo, ale nevadí, sledujeme Jill, ako si to namieri na pláž, rozprestrie deku, hodí do bikín a poďme ho naberať slnko.
To jej však nevydrží dlho, a keďže Oskar (nie Rózsa) svieti, voda láka, Jill si to namieri do vodičky. Ale nie veľmi, len tak maximálne poniže pása, lebo veď sa idem osviežiť, nie kúpať, že? Nebojte sa, ani tam dlho nevydrží, lebo má pocit, že nie je v tej vode sama. Samozrejme, čo napadne človeka ako prvé pri takom pocite? „Je tu niekto?“ je skutočne vhodná otázka, keď navôkol niet ani živej duše.
A tak Jill vylezie z vody a… človek by nepovedal, čo ľudia na pláži neodhodia! Ľala, ouija tabuľa! No neber to. A mladica to naozaj zoberie, načo zazvoní telefón, a na bezdráte je kamoška Kim (Robin Hodge). Ako to už býva, došlo k nedorozumeniu, a stretko sa koná na inom mieste. Nevadí, peši to je, čo by kameňom dohodil.
Tak sa nakoniec stretne celé naše babské osadenstvo, aby nič nerobilo, len sa slnilo, rochnilo v bazéne a pchalo dobrým BBQ, ale ako to už býva, po čase nastáva nuda. Čo robiť? Tiffany (Amy Osborne) si aspoň nájde zábavku v podobe pomáhania susedovi s umývaním auta, kedy netrvá dlho, a čajka je v podprsenke. A keďže sa dovtedy nič extra neudialo, divák čaká, že možno dôjde k nejakej tej mierne pikantnej scéne a lá myčka áut (poznáte, že?), kozy ven a podobne…a nič. Absolútne nič sa neudeje. Nevadí (…a vlastne, vadí, základná premisa takýchto filmov predsa je, že obnažené devy nesmú chýbať).
Ako som už povedal, mládež sa nudí, a tak Jill napadne – veď mám predsa ouija tabuľu, neeeee? Zvyšok osadenstva síce nadšená nie je, ale nechá sa ukecať.
A baby nejakým spôsobom vyvolajú z ouija žraločieho ducha. Žraločí duch? Duch žraloka? Duch-žralok? Kto sa v tom má vyznať… Tak či tak, naše zvieratko začne likvidovať osadenstvo, kde to len príde, a až tu začína ta pravá zábava. Lebo brániť sa transparentnému žralokovi nejakou lieskovou halúzkou, to je naozaj múdra voľba. Mňam, babenka chutila ako višňe v čokoláde…
Takýchto divočín je vo filme – vzhladom na cca hodinovú dĺžku celého filmu, ak si odmyslíme úvodné titulky – naozaj dosť.
K tomu pridajte Jillinho otca (John Migliore), ktorý v kuchyni na laptope hľadá info, ako ouija žraloka poraziť (a tá bitka medzi ním a žralokom kdesi v nebi stojí za zhliadnutie, Mortal Kombat kúzla šuviks) či šerifa (Peter Whitaker), ktorý spojí sily s Jill, aby ducha porazili… tento film je skrátka jedna veľká šialenosť.
A to nehovorím o tajomnej postave v hábite a Donaldovi Trumpovi (Simon Wheeldon), ktorý sa na konci filmu tiež objaví!!!!
Ale ako som napísal vyššie – nie je to film pre všetkých. Pre fanúšikov amatérskeho filmu, ktorí sa sami snažia čosi vlastné vytvoriť, je to určite vhodná voľba. Pre ľudí, hľadajúcich niečo umelecké – toto je nočná mora každého filmového fajnšmekra.
No pre tých, ktorí dokážu oceniť nielen hodnotenie 1.9/10 na IMDB, ale aj odhodlanie tvorcov tohto filmu nenechať sa odradiť a točiť ďalej… cesta do hlbín filmového pekla je naozaj tŕnistá, ale aspoň je to (občas) zábava.
Režisér Brett Kelly (občas režírujúci pod pseudonymom Scott Patrick) má na konte takmer 50tku počinov, vrátane ďalších sharksploitation kúskov ako Jurassic Shark (2012), Raiders of the Lost Shark (2015) či Kaiju Glam Metal Shark Attack (2024) plus ďalšie rôzne výtvory kategórie Z.
Väčšinou využíva miestne talenty, takže so spomínaným Petrom Whitakerom sa stretneme v niekoľkých z týchto počinov, to isté platí aj o Johnovi Miglioreovi, ktorý – len tak mimochodom – režíroval pokračovanie Ouija Shark, logicky nazvané Ouija Shark 2 (a k filmu napísal aj scenár).
Film sa dá zhliadnuť na Tubi (napríklad), takže ak máte radi amatérsku filmovú tvorbu a táto recenzia vás neodradila….nech sa páči!!
Trailer:
