A tu máme jeden skvelý starinku, ale zato parádnu vecičku… áno, parádnu s veľkým P, bejby! Jednoducho – aspoň pre mňa – najlepší úvod do industrial rocku/industrial/EBM/elektronickej hudby, s niektorými z najväčších mien týchto žánrov.
Vydaný v roku 1999 cez Rhino Records, Alternative Press predstavuje „Industrial Strength Machine Music (The Framework of Industrial Rock 1978-1995)“ a začína nikým iným ako priekopníkmi industrialnej anti-hudby Throbbing Gristle a ich desivou a znepokojujúcou skladbou „Hamburger Lady“. Pomaly budujúce napätie pomocou opakovaného dronového zvuku a rušivých vokálov je skvelou ukážkou toho, ako efektívne dokáže muzika vyvolať pocity nepokoja a znepokojenia u poslucháča. Fakt skvelý úvod do tejto kompilácie!
Druhá skladba mi pred rokmi umožnila objaviť ďalšiu skvelú kapelu v podobe Cabaret Voltaire. Pieseň „Nag Nag Nag“ ponúka peknú semi-hypnotickú melódiu s opakujúcou sa basovou linkou a jednoduchým, no vhodným bicím loopom. Keď som túto kompiláciu počúval prvýkrát, o CV som nepočul, ale táto pieseň ma podnietila, aby som túto zaujímavú skupinu preskúmal. Nie som ich fanúšik, počul som len pár skladieb, ale plánujem si ich poriadne prejsť neskôr.
NON je projekt Boyda Ricea, zaujímavej postavy nielen z pohľadu tohto projektu. „Out Out Out“ je ďalšia jednoduchá loopová skladba sprevádzaná Boydovými kričanými sloganmi v ozvene, vytvárajúc hypnotický, tranze vyvolávajúci zážitok. Aj keď sa končí skôr, než skladba skutočne skončí (ak sa nemýlim), ocenil by som, keby pokračovala trochu dlhšie.
Príspevok od Coil do tejto kompilácie prichádza v podobe skladby „Panic“, ktorá sa prvýkrát objavila na ich debutovom albume „Scatology“ a prenáša nás do začiatkov 80-tych rokov elektronickej hudby. Pripomína mi to skorý Depeche Mode (čo je prakticky jediná kapela, ktorú s týmto môžem porovnať, keďže elektronickú muziku vnímam len okrajovo). Pekná koláž zvukov, rytmov a melódií, ktoré môžu byť na prvé počutie trochu náročné, ale postupne sa vám dostanú pod kožu.
Test Dept (alebo Test Department) sú dosť podobní Throbbing Gristle, hoci ich skladba je rýchlejšia. Použitie dronových zvukov, vokálnych vzoriek a loopov je podobné TG, a v tomto prípade je skladba „Kick to Kill“ od Test Dept ešte zaujímavejšia. Pripomína mi to veci, ktoré Laibach robili vo svojich ranných fázach a tiež na albume Kapital – a tento kúsok jednoducho nemôžem nemilovať. Okamžitá láska!
Einstürzende Neubaten sú ďalšou klasickou kapelou z tohto žánru, aj keď musím priznať, že pred touto skúsenosťou som ich nikdy nepočúval. Vedel som o nich z MTV’s 120 minutes, ale vtedy ma tento druh hudby nezaujímal, takže som to preskočil. Moja chyba – a moja strata. „Yü-Gung (Fütter Meine Ego)“ je najdlhšia skladba na tejto kompilácii, pozostávajúca z vrstiev a vrstiev opakujúcich sa loopov, doplnená Blixovými kričiacimi sloganmi v nemčine. A je to zaujímavá zmes, keďže EN nehrajú na konvenčné nástroje. Úprimne, nikdy by som neveril, že niečo také môže byť také chytľavé a melodické, no pritom vzdialené a chladné vo svojej interpretácii.
Scrapping Foetus Off The Wheel predstavujú skladbu „Anything (Viva!)“ a pár sekúnd na začiatku som si myslel, že to nie je zaujímavé. Ale počkaj, počkaj… jednoduchá zvuková koláž spárovaná s vokálnym prejavom J. G. Thirlwella sa čoskoro zmení, zrýchli (trochu) a prinesie do hry pekné synth loopov. Napriek mojim počiatočným pochybnostiam, táto skladba je celkom skvelá a obzvlášť sa mi páči pocit naliehavosti v spevákovom hlase. Zatiaľ tak dobre… alebo skvele!
Skinny Puppy som poznal podľa mena, ale ako aj pri ostatných kapelách a projektoch, nikdy som sa s nimi ako poslucháč vážnejšie nezaoberal. V mojom sociálnom kruhu neboli ľudia, ktorí by počúvali túto hudbu, takže som sa očividne orientoval na iné žánre. A musím povedať, že žiadna z predchádzajúcich skladieb na tejto kompilácii nebola taká ťažká na vstrebávanie ako táto. V žiadnom prípade nie je to zlá pieseň, loopky sú prakticky zvukovým prekladom toho, čo je „bezduché“ a „chladné“ v elektronickej/industriálnej hudbe. Poslucháči môžu zatvoriť oči a predstaviť si čisté továrenské prostredie plné robotického vybavenia a to by bola prvá polovica piesne od SP (bez vokálov, samozrejme). Pridanie zvukov strunových nástrojov do mixu, a najmä gregoriánskych chorálov, robí túto skladbu zaujímavou, aj keď náročnou na počúvanie. Nemôžem povedať, že by som sa rozhodol sledovať tvorbu Skinny Puppy len na základe tejto skladby. Pravdepodobne nie. Vôbec nie to, čo som očakával.
Front 242 poznám tiež z dávnej MTV, kde ich skladba „Headhunter“ mala svoje miesto. Tu sú prezentovaní skladbou „Funkhadafi“, ktorá začína samplom muža predstavujúceho Muammara el-Kaddáfiho (alebo to bol priamo tento legendárny lýbijský vodca?) a niektorými blízkovýchodnými vokálmi. Okrem skvelých strojových loopov, ktoré poháňajú túto skladbu, je však celkovo slabá. To je všetko, čo môžem povedať, deti. Ani opakované počúvanie nezmenilo môj počiatočný názor.
A, bohužiaľ, to isté platí aj pre Clock DVA a ich „The Hacker (video mix)“. Povedzte si čo chcete, tento druh hudby mi jednoducho nesedí. Neviem prečo, možno je to voľbou skladby, ale je nudná. A nie nudná v dobrom slova zmysle, je to jednoducho nezaujímavé. Nevynechal by som ju, keďže nie je ani taká dlhá (asi 3:24), ale zaujímalo by ma, ako znie v pôvodnej verzii, pretože táto ma vôbec nezaujala. Teraz sa cítim zle, že ju takto odpíšem…
Meat Beat Manifesto sú ďalší, poznal som ich z Matrix soundtracku a tam sa mi nepáčili. Takže som nemal veľké očakávania. Ale „Psyche Out“ nie je vôbec zlá, naopak, je to čudná – a celkom zaujímavá skladba, aj keď nie úplne moja šálka kávy, keďže je viac tanečne orientovaná, čo už nie je môj štýl ako kedysi. Chýba mi v nej ten pocit „dehumanizácie“ a „duševnej prázdnoty“, ako to prezentovali skorí priekopníci industrialnej hudby.
A teraz Ministry a ich „Stigmata“. Našťastie, kedysi som mal celý album „The Land of Rape and Honey“ na páske a mohol som ho počúvať deň čo deň, takže „Stigmata“ sa rýchlo stala mojou obľúbenou skladbou z toho albumu. A keď ju počúvam po dlhšej dobe, stále je to skvelá skladba! Žiadne ďalšie slová netreba.
KMFDM boli skvelí na Mortal Kombat soundtracku a ich techno/tanečné/EBM je skvelé aj tu, so skladbou „Godlike-Doglike“. Vzorkované gitary a charakteristické vokály, mužské aj ženské, spolu s detskou vzorkou, robia z tejto skladby veľmi príjemný zážitok na počúvanie. Viac v klube ako doma. Ale hej, nemôžeme mať všetko, že?
Ak si dobre pamätám (som príliš lenivý to hľadať online), My Life With The Thrill Kill Kult boli tiež zapojení do Mortal Kombat soundtracku, takže som aspoň vzdialene vedel, ako znejú. Tu je ich skladba „Kooler Than Jesus (Electric Messiah mix)“ a je podobná už spomínaným KMFDM. Všetko, čo som povedal o KMFDM, platí aj tu. Okrem samplovaných gitár (ale táto skupina má lepšiu basovú linku, o tom niet pochýb).
Revolting Cocks nás vracajú k temnejšej stránke EBM a syntetickej elektroniky s ich coverom skladby Olivie Newton-John „(Let’s Get) Physical“. Preč je kýčovitosť originálu Olivie, ale skladba tu prezentovaná mi pripomína niektoré menej úspešné pokusy o covery od Cradle of Filth – zaujímavý výber pôvodnej skladby, nudný výsledok. Nie, ribjátočki, ďakujem, neprosím.
A záverečná skladba patrí Nine Inch Nails, nikdy som nebol ich fanúšikom a nie som si istý, či ním niekedy budem. Nie že by som musel byť, samozrejme, len sa neviem donútiť počúvať ich tvorbu ako celok. Áno, NIN na mňa pôsobia s jednotlivými skladbami sem-tam, ale ako celok nie. Škoda, „Gave Up (live)“ nie je vôbec zlá skladba, naopak, je živá, poháňaná, energická a páči sa mi. A páči sa mi aj ako pekná záverečná skladba tejto zaujímavej kompilácie.
Tak, a to je všetko. Táto kompilácia sa mi páčila, keď som ju počúval prvýkrát, a teraz, po niekoľkých rokoch, stále znie skvele. Odporúčam ju každému, kto má záujem objavovať industrial a EBM hudbu.
