I Walked with a Zombie, ďalší z filmov, ktoré Val Lewton pre spoločnost RKO Pictures produkoval, je možno nenápadným a nie tak zvyčajne spomínaným predstaviteľom klasického horroru 40. rokov 20. storočia, vyniká však svojou jemnou umeleckosťou a pochmúrnou atmosférou. Film, napriek výrazu “zombie” v názve nie je žiadnym krvavým príbehom, aké sú v modernej dobe spájané s týmito legendárnymi živými mŕtvymi – až do roku 1968, kedy George Romero priviedol k životu zombies ako krvilačné príšery, filmové zombie boli dovtedy zombie klasické – obete (ak je to možné takto nazvať) čarov voodoo.
Titulná zombie vo filme I Walked with a Zombie vlastne nie je takto jednoznačne definovaná. Podobne ako Irena vo filme Cat People (1942), aj Jessica Holland (Christine Gordon), ťažko chorá manželka majiteľa cukrovej plantáže Paula Hollanda (Tom Conway) je vo filme vykreslená nejednoznačne – je obeťou kliatby voodoo? Ale je len obeťou neznámej choroby, tropickej horúčky, o ktorej hovorí miestny doktor?
Príbeh filmu je skôr melancholicko-romantický, s jemným náznakom gotickej klasiky – nenaplnená láska, strata, nádej, napätie v rodine…pričom v pozadí si všímavý divák nemôže nevšimnúť kritiku kolonializmu.
Vo filme sledujeme mladú kanadskú zdravotnú sestru Betsy Connell (Frances Dee), ktorá sa zamestná u plantážnika Paula Hollanda ako opatrovateľka jeho ťažko chorej manželky, už spomínanej Jessiky Holland. Tá je naozaj ako zombie – nekomunikuje, nereaguje, s výnimkou potuliek v stave stratenej mysle sa naozaj ponúka porovnanie s legendárnymi haitskými obeťami voodoo.
Betsy sa zoznamuje s ďalšími postavami, nielen členmi rodiny, ale aj služobníctvom. Opäť sa dá vysledovať Lewtonov rukopis. Namiesto ľakačiek a krviprelievania nám producent spolu s režisérom Jacquesom Tourneurom servíruje psychologický horror, s tak sugestívnymi scénami, ako je cesta do voodoo chrámu cez pole s cukrovou trstinou, tance miestneho obyvateľstva či takmer záverečnú scénu Jessikinho skonu, ktorým sa Lewton – opäť, ako v prípade Ireny v Cat People, pohráva s predstavivosťou diváka.
I Walked with a Zombie sa zaoberá zložitými témami, ktoré ho povyšujú nad typický film kategórie B. Dedičstvo otroctva a kolonializmu visí nad filmom ako temný tieň, pretože bohatstvo rodiny Hollandovcov je vybudované na práci čierneho obyvateľstva ostrova. Miestni Haiťania praktizujú vúdú, a hoci sa film občas nevyhne rasovým stereotypom svojej doby, k tejto náboženskej praxi pristupuje s istou úctou a zvedavosťou. Vúdú nie je len zdrojom hrôzy, ale aj kultúrnou silou, ktorá odráža históriu ostrova a hlboké jazvy spôsobené koloniálnym vykorisťovaním. V skutočnosti neschopnosť bielych postáv pochopiť alebo kontrolovať sily vúdú odráža ich morálnu a duchovnú vyprázdnenosť. Skutočná hrôza tu nespočíva v nadprirodzených silách, ale v dedičstve útlaku a neriešených napätiach, ktoré po ňom zostávajú.
Filmy Vala Lewtona sú často známe pre svoju psychologickú komplexnosť a I Walked with a Zombie nie je výnimkou. Postavy sú prenasledované nielen nadprirodzenými silami ostrova, ale aj vlastnými vnútornými démonmi. Paul Holland je pochmúrna, byronská postava, zmietaná výčitkami a emocionálnou uzavretosťou, zatiaľ čo jeho nevlastný brat Wesley Rand (James Ellison) utápa svoj smútok v alkohole, zatrpknutý z neopätovanej lásky k Jessice. Betsy, hrdinka filmu, sa ocitá rozpoltená medzi povinnosťou, láskou a nepríjemným uvedomením si, že moderný, vedecký svet, z ktorého pochádza, nemusí mať všetky odpovede. Ako dej postupuje, začne veriť, že vúdú môže byť jedinou cestou, ako oslobodiť Jessicu zo stavu zombifikácie, čo spochybňuje jej racionálny, západný svetonázor.
Nejednoznačnosť filmu je jednou z jeho najväčších predností. Je Jessica skutočne pod vplyvom vúdú, alebo je jej stav výsledkom neznámej choroby? Existuje nadprirodzené vysvetlenie, alebo je všetko prejavom viny a psychických tráum postáv? Lewton a Tourneur tieto otázky nechávajú nezodpovedané, čo umožňuje divákovi interpretovať udalosti podľa vlastného uváženia. Tento zmysel pre tajomstvo, v kombinácii s bohatými, atmosférickými vizuálmi, robí z I Walked with a Zombie hlboko pohlcujúci a znepokojujúci zážitok.
Z dnešného pohľadu by sa mohlo zdať – a mnohí diváci s pozornosťou typu zlatej rybky by naozaj mohli namietať -, že tempo filmu je pomalé podľa dnešných štandardov a že mu chýbajú drsné vzrušenia moderných hororov. Jeho trvalá sila však spočíva v schopnosti evokovať náladu a pocit nepokoja, ktorý je omnoho desivejší než akékoľvek náhle ľakačky. Je to film, ktorý sa dostáva pod kožu a jeho obrazy a témy pretrvávajú dlho po jeho zhliadnutí.
Na záver, I Walked with a Zombie je majstrovským príkladom atmosférického hororu, ktorý kombinuje gotickú romantiku s karibským folklórom, aby vytvoril desivú, poetickú meditáciu o láske, vine a dedičstve kolonializmu. Lewtonov dotyk je nezameniteľný, povyšujúc to, čo mohlo byť béčkovým filmom, na dielo tichej, znepokojujúcej krásy. Je to film, ktorý odmeňuje opakované sledovanie, pretože jeho vrstvy významu a jemného umenia sa neustále odhaľujú. Skutočná klasika, zostáva jedným z najpôsobivejších a najznepokojujúcejších hororových filmov, aké boli kedy natočené.
A ako je naším dobrým zvykom, poďme sa pozrieť aj na obsadenie tohto filmu.
Režisérom tohto filmu, podobne ako aj už predtým spomínaného filmu Cat People (1942) bol Jacques Tourneur (1904 – 1977). Tento pôvodom francúzsky režisér sa do dejín kinematografie zapísal režírovaním filmov ako Nick Carter, Master Detective (1939), Phantom Raiders (1940), The Leopard Man (1943), Night of the Demon (1957), The Giant of Marathon (1959) či Mission of Danger (1960), medzi inými.
Treba spomenúť, že jedným zo scenáristov bol slávny spisovateľ Curt Siodmak (1902 – 2000), autor kníh ako F.P.1 Doesn’t Answer (1933), Black Friday (1939), Donovan’s Brain (1942), či City in the Sky (1974) medzi inými. Scenárom prispel k filmom ako Frankenstein Meets the Wolfman (1943), Son of Dracula (1943), Bride of the Gorilla (1951), Creature with the Atom Brain (1955) či Earth vs. Flying Saucers (1956) medzi inými. Curt Siodmak bol bratom hollywoodskeho režiséra Roberta Siodmaka.
Frances Dee (1909 – 2004) vo filme stvárňuje zdravotnú sestru Betsy, prichádzajúcu z Kanady na ostrov San Sebastian ako opatrovateľka Jessiky Holland. Dee bola v čase nakrúcania I Walked with a Zombie v podstate už skúsenou herečkou, film zapadá v podstate do neskoršej polovice jej hereckej kinematografie. Frances Dee sa objavila vo filmoch ako King of the Jungle (1933), The Crime of the Century (1933), The Silver Cord (1933), Wells Fargo (1937), Reunion in Reno (1951), čo Gypsy Colt (1954).
S Tomom Conwayom (1904-1967) sme sa už stretli vo filme Cat People, je známy s filmov ako Tarzan’s Secret Treasure (1941), Rio Rita (1942), sériou filmov a Falconovi, 13 Lead Soldiers (1948), Bride of the Gorilla (1951), Peter Pan (1953), The She-Creature (1956) a mnohých ďalších.
Edith Barrett (1907 – 1977) sa objavila v úlohe matky nevlastných bratov Paula a Wesleyho, okrem tohto filmu sa jej herecké umenie dalo zhliadnuť v snímkoch ako Lady for a Night (1942), The Ghost Ship (1943), Strangers in the Night (1944), Jane Eyre (1943) a mnohých ďalších.
Dr. Maxwella, ostrovného lekára, stvárnil James Bell, z jeho bohatej kinematografie môžem spomenúť filmy ako The Monkey’s Paw (1933), Private Detective 62 (1933), The Leopard Man (1943), The Spiral Staircase (1946), Killer McCoy (1947), Philo Vance’s Secret Mission (1947) a mnoho (ale naozaj mnoho!) ďalších filmov a televíznych seriálov.
To Christine Gordon je zase úplným opakom. I Walked with a Zombie je jediným filmom, v ktorom sa jej meno objavuje v titulkoch, v komparze sa objavila aj vo filmoch ako Mission to Moscow (1943), The Strange Death of Adolf Hitler (1943), Action in the North Atlantic (1943), The Conspirators (1944) a Of Human Bondage (1946).
Darby Jones (1910 – 1986) sa vo filme objavil väčšinou ako komparz, no do titulkov sa jeho meno dostalo nielen v I Walked with a Zombie, kde zohral úlohu zlovestného zombie menom Carrefour, objavil sa aj v Zombies on Broadway (1945), Zamba the Gorilla (1949) či Storms Over Africa (1953).
Hudobník v štýle calypso, Sir Lancelot (1902 – 2001) sa vo filme objavil ako spevák a člen lokálnej skupiny hudobníkov, hrajúcich nie tak lichotivú pieseň o rodine Hollandových. Sir Lancelot sa objavil v Happy Go Lucky (1943), The Curse of the Cat People (1944), Brute Force (1947) či The Buccaneer (1958).
Aj James Ellison (1910 – 1993), stvárňujúci Wesleyho, nevlastného brata plantážnika Paula Hollanda, mal za sebou nádhernú filmovú kariéru. Objavil sa vo filmoch ako Hop-a-Long Cassidy (1935), Call of the Prairie (1936), The Hammond Mystery (1942) a v mnohých ďalších.
Theresa Harris (1906 – 1985), tuná v úlohe černošskej slúžky, sa objavila vo filmoch ako Baby Face (1933), Drums o’ Voodoo (1934), Frou Frou (1938), Love Thy Neigbor (1940) a v mnohých ďalších.
Trailer:
