The Burrowers Beneath, hoci v chronologicky zoradenom kánone dobrodružstiev Titusa Crowa z pera dnes už, bohužiaľ, zosnulého britského autora Briana Lumleyho, druhá v poradí, v poradí roku publikovania ide o debut nášho hrdinu, bojujúceho proti neopísateľným hrôzam z tzv. Cthulhu Mythos.
Ale to určite, viete, keďže ste si nenechali ujsť recenziu na The Compleat Crow, že?
Takže, ako by povedali nanovo sformovaní – a vidinou istého zárobku poháňaní – Oasis: “What’s the story?” Nuž, možno “morning glory” by bola odpoveď, čitatelia tohto titulu, ktorý rozširuje pôvodný lovecraftovský kánon o nové postavy, božstvá a dobrodružstvá sa môžu tešiť na opätovné stretnutie Titusa Crowa s jeho kolegom Henri-Laurentom de Marigny (niečo ako keď sa spomenie Sherlock Holmes a Dr. Watson), ktorí spolu s ľuďmi z Wilmarth Foundation (vedenými profesorom Wingate Peasleem) zo známeho (fiktívneho) mesta v americkom štáte Massachussets – Arkham.
A ešte dodám, že naši hrdinovia bojujú proti obrovským telepatickým červom zvaným (Chtonian), ktorých šéfino má také typicky vysloviteľné meno, Cgfthgnm’o’th, Teší ma, Rudolf, haha.
Nič z toho by však nemalo čitateľa, ktorý má menšie či väčšie vedomosti o tvorbe amerického spisovateľa Howarda Phillipsa Lovecrafta, prekvapiť.
Samozrejme, opäť sa čerpá z bohatej – hoci, samozrejme, fiktívnej – mytológie kozmických božstiev, opäť sa cituje s nám už známych – a rovnako tak fiktívnych – okultných kníh (Necronomicon, napríklad, ale i mnohé ďalšie) …ale…
Treba povedať, že aj keď osobne preferujem dlhšie literárne diela (novely, romány…) pred poviedkami, v tomto prípade musím povedať, že The Compleat Crow, ako zbierka poviedok, mi „sadla“ oveľa viac, ako celý román venovaný jednému dobrodružstvu. Ale to je len také to moje osobné konštatovanie, ktoré čitatelia môžu, no rozhodne nemusia, zdieľať.
Čo však musím Lumleymu vytknúť – ale ak sa nemýlim, tento „neduh“ sa tiahne už od dôb Augusta Derletha – je metamorfózovanie Lovecraftovho kozmického horroru s božstvami, ktoré skrátka boli, čo boli, bez nejakého záujmu o ľudstvo, na klasické čiernobiele videnie zlo versus dobro. A tak sa – a pre milovníkov „čistého“ Lovecrafta, bohužiaľ – dostávame k situácii, že naši hrdinovia dokážu nad nepriateľom, ktorý je nepredstaviteľne silnejší, vyhrať. Síce úplný koniec knihy prináša útok božstva menom Ithaqua na Crowov dom (a Crowa, ktorého telo sa nedarí nájsť, považujú za mŕtveho), ale predsa len…beznádejnosť boja proti kozmickým božstvám, ktoré Lovecraftovu tvorbu prestupuje, tu dostáva taký ten pozitívny nádych. Pre niekoho OK, mne sa ten chladná beznádej pána z Providence páčila oveľa viac.
Nech je ako chce, v každom prípade ide o čitateľnú knihu…a nebojte sa, parafrázujúc nemenej legendárneho Arnolda…he’ll be back.
