Ach, starý dobrý Nicholas Cage! Naozaj, podobne ako u kapely Nickelback, ani pri Cageovi nechápem tú vlnu nenávisti a výsmechu, ktorá sa tomuto americkému hercovi dostáva od publika zo Západu. Samozrejme, ako to vždy býva, mnoho ľudí sa pridáva len kvôli tomu pocitu niekam patriť, ja osobne nejaký dôvod na odpor voči nemu nemám.
Renfield, temná komédia nadväzujúca na klasický snímok Dracula (1931) režiséra Todda Browninga s ikonickým Belom Lugosim v hlavnej úlohe, prenáša legendárneho upíra z 19. storočia do modernej doby, no hrdinom tohto príbehu nie je po krvi bažiace – no stále elegantné – monštrum, ale naopak, jeho pomocník – resp. sluha, no skôr otrok – Renfield, bývalý realitný maklér, ktorého si pamätáme zo začiatku spomínanej čiernobielej klasiky.
Film je prakticky príbehom Renfieldovho oslobodenia spod Draculovej nadvlády, vyrozprávaný v svižným tempom v komiksovom duchu, s efektnými krvavými efektami a bojovými sekvenciami, nakoľko sa Renfield dostane do konfliktu so synom šéfky gangu Lobos…. a odtiaľ to ide na plné pecky, o humor nie je núdza, efekty zodpovedajú mainstreamovému filmu 21. storočia (rozumej, sú na patričnej úrovni)…
…a všetko by to bolo skvelé, ale prečo to tá Awkwafina celé… nie, hovorte si čo chcete, mne táto americká herečka a raperka ázijského pôvodu absolútne nereže. A v tomto filme sa jej dostala prakticky jedna z hlavných úloh – hrá policajtku, snažiacu sa dostať gang Lobos za mreže.
Bohužiaľ, tak, ako ma nezaujala v Crazy Rich Asians (2018), a ako ma nudila v Shang-Chi and the Legend of Ten Rings (2021), tak som z nej nebol nadšený ani v tomto filme. Čo už.
Ale pozrime sa, koho sa dá vlastne v tomto vcelku podarenom komediálnom horrore vidieť.
Samozrejme, najväčím ťahákom je Nicholas Cage, v začiatočných pasážach vcelku zábavným spôsobom suplujúci Belu Lugosiho (predovšetkým Belov klasický uhrančivý draculovský pohľad). Osobne by som prijal trochu serióznejší prístup k postave, ale zase, nie je to žiadna nielsenovská paródia, takže pohoda. A nech si ľudia hovoria čo chcú, Cage u mňa bodoval v snímkoch ako The Rock (1996), Con Air (1997), duológii National Treasure (2004) a National Treasure: Book of Secrets (2007) či môj obľúbený Next (2007). A samozrejme, komicky vulgárny Kick-Ass (2010), okrem mnohých ďalších.
Cageovi zdatne sekunduje – a keďže je film o ňom, tak ho vlastne aj predčí – Nicholas Hoult v úlohe Renfielda, ale paradoxne, nejak si ho nevybavujem z filmov, v ktorých hral a ktoré som videl…ale po zamyslení sa…hej, pamätám si ho zo série X-Men a Warm Bodies (2013), ale práve úloha Draculovho otroka mu – dúfajme – prinesie trošku viac povedomia u bežných divákov.
Awkwafinu sme už spomínali, tá sa dala vidieť aj v Ocean’s Eight (2018), čo je film, ktorý – podobne ako remake Ghostbusters – odmietam už len z princípu pozerať, okrem toho má za sebou dosť úloh prepožičiavajúc hlas animovaným postavičkám, takže asi tak. Pre niekoho super, mňa nezaujala.
Zo zvyšku hercov rozhodne zaujme pôvodom iránska herečka Shohreh Aghdashloo, jej charizmatickú tvár si ľudkovia môžu vybaviť napr. z filmu The Exorcism of Emily Rose (2005) či X-Men: The Last Stand (2006), okrem iných, a ako je to už zvykom u amerických hercov, tak má za sebou aj mnoho úloh v seriáloch, ako aj prepožičanie svojho hlasu postave vo videohrách (napr. séria Max Effect).
Summa summarum – oplatí sa pozrieť? Vravím si, film je asi dobrý, ak ma nenúti buď pozerať na hodinky, alebo – v tom horšom prípade – pretáčať. V oboch týchto prípadoch Renfield obstál, takže hovorím, oplatí sa.
