Jednou z výhod – a predností – Rubber Axe je fakt, že si môžeme hovoriť o veciach aktuálnych i minulých, ktoré však pre mnohých z čítateľov (a čo si budeme klamať, mnohokrát aj pre mňa) sú prakticky novými objavmi. Samozrejme, vždy sa nájde nejaký hnidopich, ktorý povie – jaaaaj, to poznám už roky! A aj to je fajn.
A práve v roku 2024 sa chcem na týchto stránkach, v tomto online priestore – ak chcete – venovať aj veciam, ktorým som sa predtým nejako zvlášť nevenoval. Čo napríklad platí aj o industrial music.
Normálne by sa človek o industrial neobtrel, pretože v kruhu mojich priateľov (tých pár, ktorí ešte ostali) sa počúva všetko možné, akurát takéto extrémnosti nie, no keďže mám momentálne náladu na bode mrazu, spoločnosť ako taká mi tiež lezie na nervy, nie je lepší spoločník, ako rytmická, chladná nakladačka, akú na svojom debutovom singli z roku 1983 s názvom „Compulsion“ predvádzajú títo anglickí excentrici.
A keďže som v roku 1983 bol rád za Včielku Maju a podobné veci, tak muselo dolu Temžou pretiecť kopec hektolitrov vody, kým som sa dostal k tomu, aby som vlastne zistil, čo to vlastne tí Test Dept – niekedy vystupujúci aj ako Test Department – sú. A som milo prekvapený, takúto muziku ja rozhodne môžem
Svojimi hudobnými „nástrojmi“ sú dosť podobní nemeckým kolegom z Einstürzende Neubaten, ale s radosťou kvitujem, že na rozdiel od neriadeného chaosu kolegov Angličania prinášajú lomoz rytmický. Čo tým myslím? Určite asi každý z nás z nudy občas trieskal do nejakej popolnice, či železného zábradlia, prípadne brnkal na nejakú pružinu… a v podstate to je z veľkej časti Test Dept. Industriálna muzika tvorená kadejakými kovovými trubkami a iným kovovým odpadom, doprevádzané proklamáciami textov v anglickom jazyku (ako inak, že?)
A ono to, čuduj sa svete, funguje celý tento single je chytľavou záležitosťou. 16 minút hracej doby, kedy zaznievajú skladby „Compulsion“ a „Pulsation 1 & 2 (Human Run)“, ubehne ako voda, a ja sa prichytávam pri tom, že to dnes večer hrám v podstate dookola. A hoci by som sa asi s politickým postojom týchto anglických hudobníkov nestotožnil (anglická ľavicová politika, no…čo si budeme hovoriť…), hudobne tuná nie je čo vytknúť.
