Keď sa človek začne o filmy zaujímať aj z pozície o čosi podrobnejšej než len taká naša klasická „bandurka na gauču“, s úžasom zistí, že pod úrovňou klasickej hollywoodskej filmovej áčkovej a béčkovej a televíznej produkcie existuje ešte – predovšetkým v našich domácich, slovenských, vodách, nepreskúmané podhubie rôznych čudesných filmov, ktorým v anglosaských krajinách – predovšetkým v USA – prischol názov „psychotronic movies“. Teda „psychotronické filmy“.
Čo to je? Čo vlastne znamená výraz „psychotronický“? Na Slovensku som sa s týmto výrazom stretol naposledy tuším u autorky Viery Vičanovej a jej knižkách Psychotronická poradňa I. a II. (a tuším, že aj legendárny Kašpirovskij sa pýšil týmto termínom), ale na webe nájdete plno viac či menej zaujímavých textov ohľadom tejto oblasti. Ide o skúmanie tzv. paranormálnych javov a ESP schopností a div sa svete, no o tom sa baviť nebudeme.
Istý súvis však tuná existuje. Keď autor Michael Weldon začal v roku 1980 vydávať svoj xeroxovaný týždenný fanzin, rozhodol sa ho pomenovať Psychotronic TV, inšpirujúc sa umelo vytvoreným výrazom, nachádzajúcim sa v názve málo známeho low-budget (tzv. nízkorozpočtovom) filmu The Psychotronic Man (známom aj ako Revenge of the Psychotronic Man).
Spomínaný fanzin sa neskôr – v roku 1989 stal štvrťročne vydávaným kultovým časákom s názvom Psychotronic Video, z ktorého bolo publikovaných – až do ukončenia činnosti v roku 2006 – 41 čísel.
V roku 1983 však Michael Weldon vydal u Balantine Books knihu, ktorej sa budeme trošku viac venovať, s hore už spomenutým názvom The Psychotronic Encyclopedia of Film. A za zmienku stojí aj fakt, že v roku 1996 St. Martin‘s Press vydali pokračovanie s názvom The Psychotronic Video Guide, o ktorom ale bude reč neskôr.
The Psychotronic Encyclopedia of Film je pekná 815-stranová kniha plná stručných filmových recenzií. Na tom by dnes nebolo nič zvláštne, samozrejme, predovšetkým v anglicky hovoriacich krajinách je týchto filmových referenčných príručiek hromada, spomeniem napríklad už (bohužiaľ) nevychádzajúce tituly ako Leonard Maltin‘s Movie Guide (posledné vydanie vyšlo v roku 2017, ale to bolo v podstate len trošku updatovaná verzia z roku 2015), Radio Times Guide to Films (posledné vydanie z roku 2017, taktiež prestal vychádzať), alebo mega-bichla Videohound‘s Golden Movie Retriever, momentálne vo vydaní roku 2020 (taktiež už zaniknuvšia, bohužiaľ). U nás sú tieto počiny skôr zriedkavé, ale našťastie existujú.
Poďme ale späť k našej The Psychotronic Encyclopedia of Film. K tejto publikácii som sa dostal už ani nevedno ako, no rozhodne to nebolo na začiatku môjho putovania svetom nevšedných kinematografických zážitkov, to je fakt. Pravdou je však aj to, že tak Psychotronic ako magazín, ako aj The Psychotronic Encyclopedia je spomínaná prakticky všetkými znalcami anglo-saskej béčkovej filmovej tvorby.
Čo je o dôvod viac sa pozrieť tejto encyklopédii na zúbok. Poďme teda na vec.
V abecednom poradí tu človek nájde cez 3000 filmov, zväčša starších (čo je pochopiteľné), teda od v podstate počiatku filmovej kinematografie do spomínaného začiatku 80. rokov.
Samozrejme, mnohé z filmov, ktoré su v tejto knihe spomenuté, sú americkým – prípadne západoeurópskym – divákom známe, niektoré sú v podstate legendárnymi snímkami, ktoré pozná každý, kto sa považuje za znalca béčkových filmov, napr. séria filmov s Lou Abbotom a Budom Costellom (Abbott and Costello Go to Mars, a ďalšie), či katastrofické filmy produkované slávnym producentom Irvinom Allenom.
Úplne odlišná situácia je však na domácom fronte, kde prevažná väčšina týchto filmov neuzrela svetlo sveta v slovenskom alebo českom vydaní, a mnohé sa neobjavili ani v bootlegových kruhoch z časov VHS pirátenia. Čo je škoda, tieto filmy sú rozhodne zaujímavé, s nezriedka legendárnym obsadením, a i v prípadoch, kedy sa človek chytá za hlavu, stále je to pre fanúšika kinematografie rozhodne pozitívny zážitok.
Našťastie, nielen ja mám tú nostalgickú náladu, a preto sú aj mnohé z týchto filmov opäť raz vydávané na DVD a Blu-Ray nosičoch (a niektoré aj v 4K, to len pre doplnenie) prostredníctvom znalcom známych vydavateľstiev, ako je Kino Lorber, Alpha Video či The Criterion Collection. Škoda, že z veľkej časti ide o vydania v USA, ktoré sú buď pre európsky trh uzamknuté a pre mnohých – vzhľadom na poštovné a colné náklady – trošku drahšie, než by zberatelia ocenili. Čo už, ako vravia Francúzi, c’est la vie.
Kniha je – vzhľadom na rok jej vydania – už dávno, dávno vypredaná, takže čítania chtivým neostáva nič iné, ako zahraničné knižné second-handy, prípadne poobzerať sa po PDF verzii, ktorá sa na istých miestach internetu dá nájsť…
