Síce som mal včera večer pôvodne iný plán, ale plány sú na to, aby sa menili, a tak došlo aj k tomu. A teda namiesto jednotky Night of the Demons, na ktorú som dostal chuť po zverejnení recenzie na ducharinu Witchboard (ktorou začala nová éra Banduriek Na Gauču, len tak mimochodom) som včera usadol do môjho film-fotela a …
…a odtrpel som si sledovanie filmu, ktorý – poviem to tak slušne – bol aj na moje nízkopoložené štandardy príliš. A to pritom všetko vyzeralo celkom v pohode… Veď posúďte sami.
Stručná popiska k filmu vyzerala vcelku nádejne: “Lekárka a bývalá vojenská dôstojníčka sa ocitne v smrteľnom boji o prežitie, keď írska mafia prevezme kontrolu nad nemocnicou, kde pracuje, a jej syna vezmú ako rukojemníka.“ To z voleja vyzerá na vykrádačku willisovskej klasiky Die Hard (ergo, Smrtonostnej pasce), a také to ja môžem, preto rozhodnutie stlačiť prstíkom (prstíkom, nie prsníkom) tlačidlo PLAY práve pri tomto filme nebolo tak ťažké.
Čosi z deja
Hneď v úvode vidíme našu doktorku kdesi pánu Bohu za chrbtom v ďalekom Afghanistane, kde zachraňuje v poľnom stane životy ranených vojakov. Snaha fajna, a treba jej začapkať, ale tu zrazu jej privezú manžela. A keby len manžela! Spolu s ním aj bombu, ktorú má na sebe pripevnenú. Netreba pridlho tipovať, samozrejme, milá pani doktorka chce silou-mocou manželíka zachrániť, ten vie, že to jaksi nepôjde…až dôjde na to, čo musí prísť a BUM! Úvod máme za sebou. A aj manžel.
Pozorného diváka však napadne hneď dôležitá otázka – to na akú riť ťahajú do poľnej nemocnice chlapíka s bombou na hrudníku? Na Slovensku by som to pochopil, pri verejnom obstarávaní sa dajú pri nových prístrojoch uliať prachy z provízie… ale čo ja viem, ono to asi bude rovnaké aj v americkej armáde, no asi logickejšie vysvetlenie je, že scenárista Alex Wright (ktorý, ako pozerám, ma skôr skúsenosti s písaním scenárov k romantickým filmom) to nejako vážne nebral – to bude asi vysvetlenie, ktoré hľadáme, ako uvidíme neskôr.
Ale späť k filmu. Strihneme to na sprchovú scénu, pretože tá je vždy vďačná, a môžeme aspoň chvíľu obdivovať bujné poprsie hlavnej hrdinky, ale ak to býva – a veď sa to všetci tak robíme v sprche – samozrejme, baby sa zvyknú sprchovať s rukou na koze. Nevadí, minimálne rating je zachovaný. No a vidíme aj jazvy na brušku a boku, aby sme mohli s hlavnou hrdinkou súcitiť…i keď práve to ide veľmi, veľmi ťažko.
Naša čajočka už teraz pracuje v civilnej nemocnici, kde – samozrejme – zachraňuje životy civilistov, za čo ju aj hlavný lekár pochváli, a keďže má syna tak vo veku 11 rokov (tipujem), ktorý má v nasledujúci deň narodeniny, je čas vyraziť na nejakú oslavu, spojenú s návštevou futbalového zápasu (v tomto prípade, keďže ide o americký film, tak to nie je americký futbal, ale ten náš, európsky, čo treba povedať, že je v US filmoch rarita). Ma aj napadlo, či to nebude najskôr niečo na spôsob Sudden Death s JCVD, ale nie. Škoda. Nevadí, čajka vysmiata jak lečo, takže zatiaľ všetko v prijateľnej rovine.
Strih na scénu s dvoma agentami FBI, ktorí vypočúvajú syna írsko-amerického gangstra. Ako to už u fízlov chodí, všetci by radi nejakú dohodu uzatvoriť, ale synak, že nie a nie. A pritom to nie je len tak nejaký synak, ale fotríkovi spravoval celú administratívu (na rozdiel od brata, ktorého hneď spomeniem, tento synátor vyštudoval právo). Takže dohoda by sa federálom hodila. Čo už, treba chlapíka previezť do basy.
Americká administratíva by sa mala učiť od našich, slovenských úradov. Kým vo filme prevážajú v podstate dosť cenného a dôležitého človeka dvaja agenti (jeden z nich prakticky úplný nováčik), u nás v takom prípade nastupuje celé maskované komando. V tom prípade by sme ale nemali film Mercy (i keď neviem, či by to náhodou nebolo jedno z mála pozitív). Ale poďme my pekne ďalej k filmovému deju.
Ono to aj tak bežne býva, že pred budovou FBI v zaparkovanom športiaku sedí na prvý pohľad gangsterský týpek štýlu škaredý írsky takmer-hlavohruď a nikto si ho nevšimne, takže môže veselo prenasledovať federálne SUV s prevážaným synušom, a ešte zalarmovať synušovho bráchu s kumpánmi.
Brat sa vola Sean a evidentne trpí nejakým pocitom menejcennosti, tak sa rozhodne mladšieho brácha jednoducho odstrániť, veď určite s federálmi bije partiu, že…ono to u takýchto prefetencov logika pokrivkáva, ale to nevadí.
Stane sa, čo sa má – podľa scenára – stať, írski lads auto s federálmi aj s bratom zablokujú, nastáva prestrelka, pár gangstrov kľakne, kúpia to aj federáli (jeden vcelku kriticky) a náš psychotický starší brácho Sean s kľudným svedomím strelí brata Ryana. I keď logiku tu tiež vcelku vidieť, strieľa naňho v podstate z blízka a strelí ho do boku a do brucha. Nieeeeee…do hlavy by ho to asi bolelo. Menej postrelenému federálovi sa však podarí nasadnúť do auta a docválať k najbližšej nemocnici, ktorá sa nazýva Mercy (odtiaľ názov filmu), a kde sa – zhodou náhod – nachádza aj naša mica, momentálne takmer na odchode z práce.
Poslanie je však dôležitejšie ako oslava synových narodiek (a prekvapivo, mladý šuhaj je v tomto uvedomelejší ako samotná mamička), tak sa naša doktorka opäť vrhá do záchrany životov.
Akoby to nestačilo (nebojte sa, ono toho fakt bude viac), z nejakého neznámeho dôvodu sa musíme dočkať aj scény vyťahovania guľky z tela tohto mafoša, kde sa dozvieme, že ide o ilegálne strelivo (v podstate explodujúca guľka). Tá síce nejakým zázrakom nevybuchla v tele brata Ryana, ale neopatrnej sestričke padne na zem. Bum! Rana ako z dela, síce nie s tým efektom, ako v úvode filmu, ale čo tým chcel básnik, pardon, scenárista, povedať, netuší evidentne nikto. Možno ani sám scenárista, kto vie.
To už ale Sean dochádza k poznaniu, že to mierne (teda poriadne) posr…kazil, a tak nasleduje telefonát hlave rodiny. Patrick (Paddy) Quinn je akurát na golfe, ale chápe vážnosť situácie a snaží sa to vyriešiť rýchlo a bez nejakých zbytočných komplikácii. Stará škola, vieme ako.
Ale ono to nejde len tak, navštíviť si postreleného synátora v nemocnici, ak je tento zároveň v rukách FBI. No mladí gangstri medzitým absolvujú výmenu názorov s nemocničným sekuriťákom a tušiac, že asi ide zalarmovať políciu, nasledujú dotyčného do nemocnice. A nastáva zmena situácie.
Recepčná dostane guľku do hlavy (nie každému sa hrdinstvo oplatí, a tiež nechápem, prečo bol panic button, teda tlačidlo policajného alarmu na stene, nie pod pultom) a nastáva vcelku bordel. I keď vzhľadom na počet gangstrov (snáď do 10) a veľkosť nemocnice divák netuší, ako sa nepodarilo väčšine osadenstva ujsť, ale je nám jasné, že scenár má diery v logike ako sitko na cestoviny.
Mamuša ukryje svojho malého synuša do skrine na odev a pssst, ani muk. Hej, jasne. A iniciatívne ide záležitosť riešiť.
Medzitým spolu s írskymi gangstrami zisťujeme, že postrelený synátor Ryan nie je tam, kde by mal byť (pretože ho menej zranený agent FBI menom Ellis presunul), Sean zabije agenta FBI ležiaceho v kóme, a začína prehľadávanie nemocnice a s ním spojená hra na mačku a myš.
No a čo nasleduje ďalej? Samozrejme, nájazd policajtov a FBI, kde začína vyjednávanie. Síce v tomto momente je to zvláštne, každý normálny človek by chápal, že írski mafiosos nemajú žiadnu šancu, tobôž nie pri pozabíjaní pár rukojemníkov, ale to najlepšie nás ešte len čaká, priatelia.
Federáli totiž sledujú kamery z nemocnice a vidia, že v jednej z miestností je spomínaný agent FBI, poranený synátor Ryan na invalidnom vozíku a naša babenka. Kvalita čiernobieleho záznamu je síce takmer na úrovni filmu Begotten (znalci vedia), to však federálom nebráni v rýchlej identifikácii našej hrdinky. Jej charakteristika je v podstate vymyslená (žiadna zlatá medaila za chrabrosť neexistuje, a teda ju nemohla ani čajočka získať, tobôž nie trikrát), ale hneď nato – opäť, ťažko povedať, či sa len potrebovala nadýchnuť čerstvého vzduchu – naša hrdinka vybehne na strechu nemocnice, a naši federáli, sledujúc ju zo zeme, jej všetci salutujú. A samozrejme, čajka salutuje späť….toto bol taký #ctjb moment, že sa to ťažko opisuje.
To, že Američania trpia na pátos, prehnaný patriotizmus a podobné tie neduhy, je známa vec, ale toto je úplne iný level. Neskutočné čosi. Paradoxne, práve tento moment povýšil tento inak totálny filmový odpad na úroveň surreálneho zážitku, vhodného na komentár v štýle Cinematic Titanic či niekdajšej série Mystery Science Theater 3000 (o týchto si povieme niečo inokedy).
Moment, neodchádzajte, ešte sme neskončili! Pamätáte na nášho narodeninového syna skrytého v šatňovej skrinke? Ten tam ešte stále je, ale – to skrátka muselo prísť – sa prezradí, a tak ho Íri berú ako rukojemníka. A mamuši sa to teda rozhodne nepáči.
Tá medzitým na druhý svet odpravila niekoľko gangstrov, i keď jej to človek tak nejak neverí, ale nevadí, nad to sa vieme povzniesť.
Sean nakoniec vyšle k policajtom doktora opásaného výbušninami, a nešťastníka na diaľku odpáli. Mamuša sa s írskym tatkom dohodnú na gentlemanskej výmene synov, ale psychopatovi Seanovi prepne a nastane hádka medzi otcom a synom, ktorú naša hrdinka sleduje namiesto toho, aby ich oboch strelila jak besných psov. Čo už na to povedať.
Starý Quinn to nakoniec neprežije a Sean sa rozhodne utiecť cez kanály pod nemocnicou, do ktorých mamuša preventívne vyslala synátora. Ten, samozrejme, nemôže utekať až na koniec a vyliezť z kanálu von, ale skryje sa tak, aby ho náš zloduch našiel. A mamuša, namiesto toho, aby toho zkurvysyna hajzla strelila do hlavy od chrbta, sa s ním musí vykecávať.
Situácia je hodná bližšieho povšimnutia. Sean drží pri sebe malého Bobbyho, a mieri pištoľou na Michelle (to je naša doktorská cica). Tá mieri naňho a v podstate by ho aj mohla zase odpraviť do pekla, ale nieeeee…Sean teda namieri hlaveň pištole na Bobbyho hlavu, načo doktorka hneď uvedomelo pokladá pištoľ na zem. My ale vieme, že má ďalšiu pištoľ schovanú za chrbtom, takže nakoniec to všetko dobre dopadne, ale stále… #ctjb na druhú.
A dokonca aj zásahová jednotka sa medzitým odhodlala k zásahu (na čo teda čakali, ťažko povedať) a nemocnica je od zvyšku gangstrov vyčistená.
Ergo, koniec dobrý, všetko dobré, že? No, hlavne som to v zdraví prežil, ale poviem vám rovno – som ochotný pozrieť znova kadejaké filmové paškvily, ale Mercy rozhodne na zoznam filmov, ktoré stoja z nejakého dôvodu za opätovné zhliadnutie, nepribudne.
Poďme sa – tradične – pozrieť na…
Osoby a obsadenie
Režisér Tony Dean Smith je pre mňa absolútne neznámy, a z jeho doterajších režisérskych počinov tiež veľmi na vetvi nie som. Pár v podstate nezaujímavých televíznych filmov a krátkometrážnych snímkov, Mercy je jeho zatiaľ posledným počinom. Ono každý nejako začínal, ale zatiaľ nič extra. Bohužiaľ.
Scenáristu sme už spomínali, Alex Wright evidentne nevie napísať logický scenár k akčnému filmu, a úprimne, vykrádačka Die Hard zase až tak veľa nepotrebuje, ale ako je vidieť, aj to môže občas spôsobiť problémy. Nevadí, držíme palce k zlepšeniu.
Hlavnú úlohu doktorky Michelle Miller si zahrala Leah Gibson, pre mňa doteraz neznáma herečka, hoci som ju zhliadol v niektorých projektoch, na ktorých sa zúčastnila, keďže sa objavila v epizódnej úlohe v mojom obľúbenom seriáli Supernatural (2010), zahrala si aj v iZombie (2015) a The 100 (2016) a na Netflixe je tuším k zhliadnutiu v seriáli Manifest (2020), ale kto si má všetkých tých hercov vo vedľajších úlohách pamätať, že? Čajka má ale pekný úsmev, a ani za postavu sa nemusí hanbiť, takže uvidíme, aká budúcnosť ju čaká.
Hlavného záporáka Seana Quinna si strihol Jonathan Rhys Meyers, tento charizmatický herec má za sebou množstvo úloh, spomenieme napr. životopisný film o zakladateľovi IRA Michael Collins (1996), v Bend it Like Beckham (2002), Mission: Impossible III (2006), či v seriáli Vikings 2019-2019) okrem mnohých ďalších.
Za peníze v Praze dům, vravia bratia Česi, a zrejme aj John Voight si povedal, že prilepšenie k dôchodku nezaškodí, a tak kývol na úlohu patriarchu mafiánskej rodiny v tomto filme. A ide mu to stále dobre, a aj ten írsky prízvuk, voči ktorému môžu rodení Íri namietať, mu tiež pekne sadol.
Z jeho početných filmových úloh spomeniem asi len Midnight Cowboy (1969), Catch-22 (1970), Deliverance (1972), The Odessa File (1974), Heat (1995), trashovú „lakocinku“ Anaconda (1997) s Jeniffer Lopez, môj obľúbený film Enemy of the State (1998) s Willom Smithom, duológiu National Treasure (2004 a 2008) a mnohé ďalšie.
A okrem toho, je to otec dnes príšerne vyzerajúcej Angeliny Jolie.
Zvyšok obsadenia sú pre nás väčšinou neznámi herci, účinkujúci prevažne v televíznych filmoch a seriáloch, ale ak sa s nimi niekde ešte stretneme, určite si ich účinkovanie v Mercy spomenieme.
Jaj, až som sa normálne spotil…
Trailer:
