Val Lewtonom produkovaný film The Isle of the Dead je ukážkovým príkladom toho, ako psychologická hĺbka a atmosférické napätie môžu triumfovať nad tradičnými hororovými klišé. Film produkovaný spoločnosťou RKO Pictures predstavuje ďalšiu spoluprácu medzi Lewtonom a režisérom Markom Robsonom, po ich spoločných projektoch The Seventh Victim a The Ghost Ship. Kým tieto skoršie filmy etablovali duo ako majstrov napätia, The Isle of the Dead upevnilo ich postavenie ako priekopníkov hororového žánru so zameraním na postupné budovanie atmosféry, kde sa namiesto šokovej hodnoty viac sústredili na úzkosť naháňajúci pohľad na strach a smrteľnosť.
Príbeh filmu sa odohráva na pozadí balkánskych vojen v roku 1912 na pustom ostrove pri pobreží Grécka, ktorý slúži ako cintorín. Sledujúc generála Nikolasa Pheridesa (v podaní legendárneho Borisa Karloffa), prísneho a pragmatického dôstojníka, ktorý navštívi ostrov za účelom návštevy hrobu svojej manželky v sprievode amerického novinára Olivera Davisa (Marc Cramer) takmer okamžite film buduje atmosféru neistoty a hmatateľného smrteľného napätia. Spomínaná dvojica čoskoro objaví malú skupinu ľudí, ktorí sa na ostrove ukrývajú: poverčivú slúžku Madame Kyru (Helene Thimig), chorú a záhadnú pani St. Aubyn (Katherine Emery), jej manžela, britského konzula, obchodného zástupcu Robbinsa (Skelton Knaggs), Švajčiara Albrechta (Jason Robards Sr.) a mladú zdravotnú sestru Theu (Ellen Drew).
Po príchode sú konfrontovaní so znepokojujúcou správou o vypuknutí moru. Karanténa je jedinou možnosťou a postavy sú nútené čeliť nielen chorobe, ale aj svojim vnútorným démonom. Ako karanténa trvá, klaustrofóbia sa stupňuje a strach zo smrti si začína vyberať svoju daň na skupine, čo vedie k paranoji, poverám a klesaniu do šialenstva.
Jedným z najsilnejších prvkov filmu je jeho skúmanie dichotómie medzi vedou a poverou. Dr. Drossos, ktorého privoláva generál Pherides, predstavuje racionálnu stranu, bojuje proti moru pomocou lekárskeho poznania, zatiaľ čo Madame Kyra zosobňuje poverčivý strach, že úmrtia ma na svedomí vorvolaka—nemŕtva bytosť z gréckej mytológie, napoly upír, napoly vlkolak, túto vorvolaku vidí v postave opatrovatľky They. Generál Pherides spočiatku stojí na strane vedy, no s postupujúcim filmom a s rastúcim počtom obetí aj on začína pochybovať. Toto napätie medzi racionálnym a iracionálnym poháňa veľkú časť psychologického hororu filmu. Nie je to samotný mor, ktorý poskytuje hrôzu, ale spôsob, akým narúša pocit kontroly a rozumu postáv, čím ich núti čeliť svojim najhlbším obavám.
Boris Karloff, známy svojimi ikonickými stvárneniami monštier vo filmoch ako Frankenstein (1931) a The Mummy (1932), predvádza jednu zo svojich najviac prepracovaných hereckých výkonov ako generál Pherides. Namiesto toho, aby hral typického zloducha alebo monštrum, Karloff stvárňuje muža, ktorý verí v povinnosť, poriadok a racionalitu, ale je postupne rozkladaný okolnosťami, ktoré sú mimo jeho kontroly. Jeho premena zo stoického veliteľa na človeka na pokraji šialenstva je pôsobivá a tragická, čím sa stáva jedným z najpamätnejších aspektov filmu.
Režisér Mark Robson, v spolupráci s kameramanom Nicholasom Musuracom, vytvára hmatateľnú atmosféru hrôzy. Musuraca, ktorý spolupracoval s Lewtonom na filme Cat People, majstrovsky využíva svetlo a tieň na zvýraznenie pochmúrneho tónu filmu. Ostré kontrasty tmavých, rozpadnutých miestností a hmlistých, vetrom bičovaných exteriérov vytvárajú pocit osamelej skazy. Každý záber je starostlivo komponovaný, aby vyjadril klaustrofóbiu ostrova a blížiacu sa hrozbu smrti.
Tempo filmu je úmyselne pomalé, s dlhými, tichými scénami, ktoré budujú napätie postupne, namiesto spoliehania sa na rýchle strašenia alebo tradičné hororové prvky. Tento pomalý vývoj je jedným z definujúcich znakov filmu The Isle of the Dead. Ako sa paranoja postáv zvyšuje, ostrov sa stáva väzením mysle rovnako ako fyzickým väzením. Strach z toho, čo by sa mohlo stať, sa stáva desivejším než čokoľvek, čo sa skutočne stane. Nepríjemný pocit filmu je zvýraznený účinnou hudbou skladateľa Leigha Harlineho, ktorého strašidelné melódie pridávajú ďalšiu vrstvu napätia.
Napriek tomu, že je film produktom svojej doby, dotýka sa tém, ktoré sú stále aktuálne, najmä strachu z nákazy a spôsobov, akými spoločnosti reagujú na pandémiu. Myšlienka karantény celej populácie, aby sa zabránilo šíreniu choroby, dnes znie až desivo povedome a filmu tak dáva rezonanciu, ktorú by v čase svojho uvedenia možno nemal. Psychologické účinky izolácie, strach z neznámeho a konflikt medzi vedou a poverou sú nadčasové, vďaka čomu je film rovnako znepokojujúci teraz ako v roku 1942.
Jednou z mála slabín filmu je jeho tempo. Kým pomalé budovanie je efektívne pri vytváraní atmosféry hrôzy, miestami sa film vlečie, najmä v druhej časti. Niektorí moderní diváci môžu považovať film za príliš pomalý alebo nedostatočne napínavý v porovnaní s dnešnými horormi. Avšak pre tých, ktorí si cenia náladu viac ako efektnosť, The Isle of the Dead ponúka hlboko znepokojujúci zážitok.
Na záver, The Isle of the Dead je klasika psychologického hororu, ktorá sa viac spolieha na atmosféru, vývoj postáv a tematickú hĺbku než na tradičné hororové prvky. Karloffov výkon, spolu s Robsonovou réžiou a Musuracovou úchvatnou kamerou, povyšujú film nad jeho skromný rozpočet a produkčné obmedzenia. Je to pomalý, metodický prieskum strachu, izolácie a tenkej hranice medzi rozumom a šialenstvom—strašidelné zamyslenie nad krehkosťou života.
A ako obyčajne, pozrime sa na osoby a obsadenie.
Režisérom filmu Isle of the Dead bol už spomínaný Mark Robson (1913 – 1978). Okrem spomínaných The Seventh Victim (1934) a The Ghost Ship (1943) s Valom Lewtonom spolupracoval aj na filme Bedlam (1946), režíroval snímky ako Von Ryan’s Express (1965), Earthquake (1974) alebo Avalanche Express (1979), medzi inými.
Generála Nikolasa Pheridesa si zahral legendárny Boris Karloff (1887 – 1969) a asi bude zbytočné tohto herca nejako obšírne predstavovať, no keďže túto recenziu môže čítať aj niekto, komu klasický film a horror nehovorí absolútne nič (lebo veď čiernobiele filmy su smrrrrť, že?), tak aspoň stručne. Karloff, samozrejme, je navždy do histórie kinematografie zapísaný ako Frankensteinovo monštrum v prvom stvárnení legendárnej novely Mary Shelley, Frankenstein (1931), to však už za sebou mal mnoho filmových úloh. Pridajme k tomu úlohy vo filmoch ako pôvodný Scarface (1932), The Old Dark House (1932), The Mask of Fu Manchu (1932), The House of Rothschild (1934), Bride of Frankenstein (1935), sériu filmov o detekívovi menom Mr. Wong, dvojicu filmov s dvojicou Abbott a Costello – Abbott and Costello Meet the Killer, Boris Karloff (1949) a Abbott a Costello Meet Dr Jekyll and Mr. Hyde (1953) a mnohé, mnohé ďalšie.
Mladú opatrovateľku Theu vo filme hrala Ellen Drew (1914 – 2003), z jej úloh spomeniem asi len debutový film s Dr. Kildarem, Internes Can’t Take Money(1937), The Buccaneer (1938), jeden z filmov série Crime Doctor, Crime Doctor’s Man Hunt (1946) a mnohé ďalšie.
Marc Cramer (1918 – 1988) sa objavil v úlohe amerického novinára Olivera Davisa, tohto amerického herca mohli diváci zhliadnuť aj vo filmoch ako The Canterville Ghost (1944), Mask of Fury (1945), The Adventures of Don Coyote (1947) a v ďalších filmoch a seriáloch.
Katherine Emery (1906 – 1980) stvárnila ťažko chorú Mary St. Aubyn, pre túto sympatickú americkú herečku to bola jej druhá filmová úloha v jej nie tak početnej kinematografii.
Helene Thimig (1889 – 1974), pôvodom z niekdajšieho Rakúsko-Uhorska (narodila sa vo Viedni) stvárnila poverčivú Madame Kyru, a hoci väčšina z jej filmografie predstavuje produkciu mimo Hollywoodu (európska produkcia v nemeckom jazyku), medzi jej inými filmami môžeme spomenúť napr. The Hitler Gang (1944), Strangers in the Night (1944), alebo Cry Wolf (1947).
Povedal by som, že Ernst Deutsch (1890 – 1969) svojou úlohou armádneho lekára Dr. Drossosa Borisovi Karloffovi zdatne konkuroval, tento sympatický herec česko-nemeckého pôvodu sa objavoval prakticky len v európskych produkciách v nemeckom jazyku, s výnimkou filmov ako The Lido Mystery (1942), The Moon Is Down (1943), Night Plane from Chungking (1943) a pár ďalších.
Trailer:
