Aj keď kvôli chorobe nám publikovanie trošku zaostáva, určite to do konca mesiaca stihneme vyrovnať, napríklad ja filmom Terror is a Man z roku 1959.
Ide o variáciu na H. G. Wellsov príbeh “Island of Dr. Moreau”, ktorý okrem vlastného spracovania poskytol základnú šablónu pre všetky filmy o šialených vedcoch buď vytvárajúcich nového človeka (aj keď Mary Shelley a jej Frankenstein Wellsa o pár desaťročí predčí), alebo ľudí všelijako klonujúcich.
Terror is a Man však nie je prvoplánovým horrorom. Na pozadí snahy dr. Girarda vytvoriť z pantera nový druh človeka (hoci v roku 1959 predstava, že také niečo niekto dosiahne behom 2 rokov na nejakom Bohom zabudnutom ostrove, je nemenej fantastická ako v roku 2024) sledujeme príbeh geniality hraničiacej so šialenstvom a bezohľadného obetovania všetkého, čo by potenciálne mohlo stáť v ceste dosiahnutiu vytúženého cieľa. Čo, samo o sebe, hrôzu vyvoláva.
A keď spomíname hrôzu… v rámci marketingu sa na začiatku filmu stretávame s oznámením, že pred „napätými“ scénami zaznie zvonenie, aby menej odolní mohli stihnúť zavrieť oči. Jaksi som na to zabudol, a bolo mi aj divné, prečo pri operovaní na panteročlovekovi zrazu v miestnosti zvoní telefón (moja prvá myšlienka bola, kto zaviedol telefónnu linku na daný ostrov, až potom som si uvedomil situáciu). Ale nápad marketingovo skvelý, sa musí uznať.
Tvorcovia filmu umne využili odľahlosť ostrova a útek domorodého obyvateľstva pred vyčíňajúcim panteročlovekom, a tak sa na obrazovke rozvíja dráma v minimálnom obsadení. Napätie, tajný vzťah medzi zachráneným stroskotancom Fitzgeraldom a doktorovou ženou Frances i záverečný viac menej otvorený koniec (aj keď s predvídateľným vývojom), to všetko robí z Terror is a Man vcelku zaujímavý film.
Navyše treba vyzdvihnúť peknú noir atmosféru, akú dokázali vytvoriť len takéto čiernobiele filmy z doby minulej (ale to nie všetky, samozrejme), a hoci sa film občas vlečie, ako celok rozhodne neurazí. Poučenie o tom, že človek nemá čo zasahovať do chodu prírody, opäť raz získalo na dôležitosti.
A ako obyčajne, pozrime sa na osoby a obsadenie.
O režisérsku taktovku sa podelili dvaja filipínski režiséri – samotný film sa nakrúcal na Filipínach -,, Gerardo de Leon a Eddie Romero.
Gerardo de Leon (1913 – 1981), napriek svojej pomerne obsiahlej režisérskej kariére, bude tunajším priaznivcom filmov pravdepodobne známy len z exploitation snímkov ako Blood of the Vampires (1966), Brides of Blood (1968), Mad Doctor of the Blood Island (1968) či Women-in-prison filmu Women in Cages (1971).
Eddie Romero (1924 – 2013), spolupracujúci napr. aj s Rogerom Cormanom, legendou exploitation filmov, má za sebou snímky ako Cavalry Command (1958), Lost Batallion (1960), spolurežíroval už spomínané filmy Brides of Blood (1968) a Mad Doctor of the Blood Island (1968), k jeho režisérskym počinom patria aj filmy Beast of Blood (1970), Beast of the Yellow Night (1971), The Twilight People (1972), Black Mama White Mama (1973), Beyond Atlantis (1973), Savage Sisters (1974) či White Force (1988).
Mohli by sme sa sporiť o tom, kto vo filme hral hlavnú úlohu, no moja stávka by bola na Richarda Derra (1917-1992), ktorý vo filme stvárnil úlohu Williama Fitzgeralda, zachráneného stroskotanca. Tento americký herec sa môže pochváliť peknou zbierkou filmových a televíznych úloh, začínal v jednom z filmov v cykle o detektívovi Charlie Chanovi, Charlie Chan in Rio (1941), objavil sa v sci-fi thrilleri When Worlds Collide (1951), superhero noir thrilleri akčnom filme Invisible Avenger (1958), krimi dráme The Drowning Pool (1975) či American Gigolo (1980), mihol sa ja v epizódnych úlohách aj v u nás známych seriáloch ako Perry Mason, Star Trek, The Streets of San Francisco alebo Charlie’s Angels.
Greta Thyssen (1927 – 2018), Miss Denmark z roku 1952, sa vo filme ocitla v úlohe Frances, manželky Dr. Girarda, nachádzajúcej sa v hlbokom duševnom rozpoložení. Táto európska kráska si zahrala len v relatívne pár fimoch a seriáloch, spomeňme napr. noir mystery Accused of Murder (1956), drámu The Beast of Budapest (1958), Three Blondes in His Life (1961), sci fi Journey to the Seventh Planet (1962), westernovú komédiu The Double-Barrelled Detective Story (1965) alebo muzikál Cottonpickin‘ Chickenpickers (1967).
Geniálneho (alebo šialeného, záleží na uhle pohľadu) vedca, Dr. Girarda, stvárnil Francis Lederer (1899-2000), pôvodom z Čiech (ešte za čias Rakúsko-Uhorska, samozrejme). Počas svojej kariéry sa objavil vo filmoch ako bola romantická komédia The Pursuit of Happiness (1934), kriminálny dobrodružný film The Lone Wolf in Paris (1938), vojnovej dráme Confessions of a Nazi Spy (1939) a Captain Carey, U.S.A. (1949) či ďalšej romantickej komédiii The Ambassador’s Daughter (1956), medzi inými.
Zvyšok osadenstva tvorili miestni, filipínski, herci, ktorých tvorba je v podstate v našich kruhoch neznáma a nezískateľná.
Trailer:
