31 dní horroru v roku 2024 začíname s jednou z klasík vampírskeho filmu – Dracula’s Daughter. Samozrejme, každý fanúšik horroru vie, že ide o voľne nadväzujúce pokračovanie legendárneho Draculu (1931) s nemenej legendárnym Belom Lugosim v hlavnej úlohe (a pod režisérskou taktovkou ďalšej legendy, filmu, Toda Browninga), ktorému strihol poklonu Nicholas Cage v nedávnom vampírskom masakri Renfield (2023).
O čo ide
Film je rovnako priamočiary ako jeho predchodca a doslova in medias res pokračujeme tam, kde film Dracula končil, teda v Carfax Abbey, kde – ako si iste dobre pamätáme – Dracula ukončil svoju pozemskú vládu (vďaka profesorovi Van Helsingovi) a na druhý svet sa porúčal aj šialený sluha Renfield.
Renfieldovu mŕtvolu – a profesora Van Helsinga – objavujeme spolu s dvomi britskými policajtami v klasickej “bobby” uniforme, a s touto dvojicou zároveň objavujeme aj najväčšiu slabinu filmu – absolútne nevhodnú komediálnu vsuvku. Cui bono? Načo bola dobrá? Ťažko povedať, ono asi 30. roky si vyžadovali zjemnenie tak prenikavo napínavej témy…netuším.
Okrem toho si však pozorný divák všimne chýbajúci prvok – dvojicu Jonathana Harkera a Minu, ktorí boli skonu Draculu v Carfax Abbey prítomní. Vo filme Dracula’s Daughter sa ich mená vôbec nespomínajú, čo je o to paradoxnejšie, že profesor Van Helsing (Edward Van Sloan) by mal absolútne všetky dôvody túto dvojicu spomenúť. Namiesto toho je však náš milý profesor zatknutý ako podozrivý z vraždy (policajtom skrátka ťažko vysvetliť, že chlapík s drevenou tyčkou v hrudi je už tak nejak po dátume spotreby) a jeho vyhliadky sú prakticky len dve – šibenica alebo blázinec. A v Británii 19. storočia bola šibenica tá lepšia voľba.
Našťastie, táto komédia nás netrápi dlho a film nás zoznamuje s hlavnou postavou, grófkou Maryou Zaleskou, ktorá vďaka zhypnotizovaniu policajta, strážiaceho obe mŕtvoly, ukradne mŕtvolu Draculu. My, samozrejme, vieme, že grófka Zaleska nie je len taká nejaká grófka typu Rošková, ale Draculova dcéra.
A keďže ono to tak občas vypáli, že sa rodič dieťaťu nezavdačí, nech by robil, čo by robil, aj Marya nie je spokojná so svojím životným údelom upírky, snažiac sa vymaniť z tejto večnej kliatby.
Pokus číslo 1 je spálenie mŕtvoly Draculu, domnievajúc sa, že sa tým táto kliatba zruší. Chyba, chyba, bola si na omyle…ako by jej zanôtil Kuko z Horkýže Slíže.
Spoločenský status má však svoje výhody, a tak sa grófka Zaleska na jednom bankete dozvedá o psychiatrovi, Dr. Jeffreym Garthovi (Otto Kruger), na pomoc ktorého sa spolieha obvinený profesor Van Helsing. No a ako to býva, topiaci sa aj slamky chytá, a tak aj naša sympatická krvocicaňa uprie svoje uhrančivé oči na fešáka s lekárskym diplomom.
No ale viete, ako to je. Ak vás má lekár liečiť, tak musí vedieť kompletnú diagnózu. A ono to je ťažko niekomu len tak vyložiť na stôl, že čuj tu, vysávam z ľudí krv, ale to nie ja, to chorá som! Ono je to asi tak uveriteľné ako keď Demi Lovato označuje svoju heroínovú závislosť za chorobu. Grófka Zaleska je aspoň v tomto nevinne.
Dr. Garth sa stáva objektom záujmu Marye, no ten sa nejak k činu nemá. Čo je ešte horšie, tak nejak prichádza na pravú povahu tajomnej grófky.
Čo už, ak to nejde po dobrom…tak grófka unáša Janet, asistentku dr. Gartha, do Rumunska, aby k sebe doktora prilákala. Tento záujem o milého doktora však nie je po chuti grófkinmu sluhovi Sandorovi, ktorý sa zrazu ocitol na pozícii číslo 3. A ako zistíme, nahnevať sluhu túžiaceho po večnom živote sa veľmi neoplatí…
Nie je upír ako upír
Filmu Dracula’s Daughter sa, bohužiaľ, nedostáva toľko pozornosti, ako iným snímkom s upírskou tématikou, čo je ale na škodu veci.
Film totiž vyniká nielen stvárnením vnútorného zápasu grófky Zaleskej, ale prináša asi aj jeden z prvých kinematografických stvárnení homosexuality (v tomto prípade lesbická príťažlivosť voči svojím ženským obetiam, čo je viac ako evidentné v scéne s mladou Lili (Nan Grey).
Gotická atmosféra, vizuálna príťažlivosť a neprávom zabudnutá klasika
Silnou stránkou mnohých ranných filmov je atmosféra, navodená vhodnou hrou so svetlom a tieňom, čo v prípade horrorového žánru je nie nepodstatnou ingredienciou úspešnosti filmu. A čo lepšie ako hmla a tmavé londýnske uličky 19. storočia?
Naozaj, tomuto sa hovorí atmosféra. Hoci budem porovnávať jablká a pomaranče, ale litre krvi a torture porn – akokoľvek šokujúce – nikdy nedokážu tak dokonalo konkurovať pomaly budovanej, snovej atmosfére čiernobielych horroových filmov či hardboiled noir detektívok.
Dracula’s Daughter nie je tak známa ako Dracula či Frankenstein, ale no fanúšikovia filmu budovaného nie na prvoplánovaných lacných ľakačkách a kope mŕtvol, ale s príbehom nútiacim premýšľať, by si tento film nemali nechať ujsť.
Čo sa dá filmu vytknúť (okrem spomínanej komediálnej vsuvky na začiatku filmu) je hádam iba krátka stopáž – 70 minút. O čosi dlhšia stopáž, spojená s hlbším budovaním postavy grófky Zaleskej a jej vzťahu k dr. Garthovi by rozhodne filmu len prospel.
Kto a čo v tomto filme
Do režisérskej stoličky zasadol Lambert Hillyer (1889–1969), pre ktorého bol film Dracula’s Daughter jedným z mála vybočení z jeho zvyčajnej tvorby, ktorými boli klasické americké westerny. Tie tvorili naozaj prevažnú väčšinu z jeho 168 režijných kreditov a ich réžiou sa zaradil na druhú priečku ako najproduktívnejší westernový režisér všetkých čias, prvú priečku už asi neprekonateľne obsadil americký režisér Lesley Selander.
Scenárom k filmu prispel Garrett Fort (1900-1945), ktorý počas svojho pomerne krátkeho života prispel scenármi k takým klasikám, ako bol už spomínaný Dracula (1931), Frankenstein (1931), The Mark of Zorro (1940) či The Man in Half Moon Street (1944).
Hlavnú úlohu, grófku Zalesku, vo filme stvárnila Gloria Holden (1903 – 1991), znalci béčkového filmu ju letmo mohli zazrieť aj vo filme The Return of Chandu (1934), jej najznámejšou úlohou bola Alexandrine Zola v The Life of Emile Zola (1937), ale zahrala si aj v ďalších filmoch, ako napr. Dodge City (1939), The Corsican Brothers (1941), Killer McCoy (1947) alebo Dream Wife (1953).
Herec Otto Kruger sa zase zhostil hlavnej mužskej postavy, Dr. Jeffreyho Gartha. Otto Kruger (1885-1974) sa objavil vo filmoch ako The Prizefighter and the Lady (1933), The Crime Doctor (1934), Men in White (1934), Treasure Island (1934), They Won’t Forget (1937) alebo v klasike High Noon (1952).
Mojou najobľúbenejšou postavou vo flme však bola okúzľujúca Marguerite Churchill (1910-2000) v úlohe asistentky dr. Gartha, Janet Blake. Aj keď v porovnaní s ostatnými hercami vo veľa filmoch nezahrala – čo je škoda – jej úsmev a šarm, ktorým disponovala, sa uprieť nedá. Objavila sa aj vo filmoch ako They Had to See Paris (1929), Charlie Chan Carries On (1931), Speed Devils (1935), The Walking Dead (1936), či Bunco Squad (1950).
Edward Van Sloan (1882-1962) si v Dracula’s Daughter zopakoval úlohu profesora Van Helsinga, ktorú stvárnil aj v spomínanom filme Dracula (1931), objavil sa aj v ďalšej dobovej klasike, Frankenstein (1931). A samozrejme, nemôžeme opomenúť The Mummy (1932) či seriál The Phantom Creeps (1939), aspoň z tých známejších z jeho pomerne bohatej kinematografie.
Z ostatných zaujímavých hercov spomeniem ešte Irvinga Pichela (1891-1954) v úlohe grófkinho sluhu Sandora, objaviaceho sa vo filmoch ako Forgotten Commandments (1932), Oliver Twist (1933), Cleopatra (1934), Special Agent K-7 (1936), Dick Tracy’s G-Men (1939), či Martin Luther (1953).
A na úplný koniec musím spomenúť ďalšiu nádhernú herečku v danej dobe, Nan Grey (1918-1993), vo filme Dracula’s Daughter stvárňujúcu mladú modelku Lili. Tá sa objavila – okrem iných – aj vo filmoch ako The Black Doll (1938), Tower of London (1939), či The Invisible Man Returns (1940).
