The Electric Horseman zdieľa – pre mňa – rovnaký osud ako na inom mieste spomínaný film The Fish That Saved Pittsburgh. Hoci čosi mi hovorí, že Elektrický jazdec sa premietal aj v našich kinách, ale neviem to naisto, ale možno to bolo len v telke… na rozdiel od spomínaných basketbalistov z Pittsburgu. Ale oba filmy boli na programe dňa v nejako grindhouse kine v New Yorku v tomto čase (presne v tomto týždni v roku 1980) a oba filmy ma dokonalo opantali, hoci každý svojím špecifickým spôsobom.
O The Fish That Saved Pittsburgh sa bavíme na inom mieste – lebo ako by to bolo, aby sme naň zabudli – tento článok je však venovaný Elektrickému jazdcovi.
A film je to rozhodne zaujímavý. Sledujeme v ňom príbeh vyslúžilého rodeo jazca menom Norman “Sonny” Steele (Robert Redford), ktorý sa na sklonku svojej kariéry prepracoval k úlohe typickej pre niekdajšiu korporátnu Ameriku – ako kovboj na koni v obleku ozdobenom svietiacimi žiarovkami propaguje cereálie.
Je vcelku jasné, že ak by bol film len o tom, asi by to nebol veľmi zaujímavý snímok, hoci – kto vie, že?
Nie, mojí milí čitatelia, toto je len začiatok. Ono totiž Sonny, nech už je akokoľvek nezodpovedný jedinec, ktorého jedinými priateľmi sú dvaja kolegovia z branže (jedného z nich stvárňuje legendárny country spevák Willie Nelson, ktorý už vtedy mal asi milión rokov) a fľaša alkoholu. Rum alebo tequila – na tom nezáleží.
Sonny sa takto potáca korporátnym svetom od rodea k rodeu, od štadiónu k štadiónu, až sa nakoniec dotrmáca do Mesta hriechu – no, kde to asi môže tak byť? Samozrejme, Las Vegas.
Tu Sonnyho zamestnávateľ – korporát menom Ampco – má spečatiť obchodné spojenie s bankovým domom a majúc v logu cválajúceho mustanga, na oslavu privedú aj šampióna – žrebca menom Rising Star, na ktorom má vystúpiť práve Sonny.
Ale chyba lávky – ono totiž nech je človek aký chce, ak niekto miluje zvieratá, a ak je niekto kovboj (alebo rodeo jazdec) ako Sonny a vidí, ako je tomuto koňovi v honbe za ziskom ubližované, nemôže v podstate inak ako Sonny konať.
A čo teda Sonny spraví? Ukradne žrebca a vydá sa s ním naprieč krajinou.
V pätách má, samozrejme, políciu – miestnu, štátnu, FBI – ale to všetko až potom, čo sa naňho zavesí ambiciózna televízna reportérka Hallie (Jane Fonda). Tá spočiatku (ako inak) naháňa senzáciu, ktorá by jej pomohla dostať sa v korporátnom televíznom svete vyššie, no nakoniec dospeje k porozumeniu Sonnyho konania a rozhodne sa mu pomôcť.
Samozrejme, nemôže to byť bez romantiky, ktorá mne alo vonkoncom neprekážala.
Samozrejme, Ampco nesršia radosťou nad tým, že im Sonny šlohol koňa, no po odvysielaní rrozhovoru, ktorý Hallie so Sonnym nakrútila, sa proti spoločnosti obráti verejná mienka – a v takom prípade ľudia v slušivých oblekoch vedia pekne urobiť otočku o 180 stupňov.
Film je veru starý…47 rokov má, ale v istých ohľadoch je čerstvý, ako keby ho natočili včera. Niektoré veci sa totiž nemenia, a pohľad na krutý korporátny svet, ktorý pozná len čísla, súvahy, percentá a výpočty zisku, sa v ničom nelíši od dnešného sveta.
A práve protiklad principiálneho postoja jedného kovboja po dobe životnosti – a napr. aj kamionistu, ktorý mu pomôže napriek tomu, že by Sonnyho prezradením mohol získať odmenu 50 tisíc dolárov, čo v roku 1979 bola pekná kopa peňazí (zodpovedajúca dnešným viac ako 200 tisíc dolárom) – k postoju chladného šéfa spoločnosti Searsa (John Saxon), akoby podčiarkoval silu morálky a amorálnosti vo svete.
The Electric Horseman je vskutku nádherný film, ktorý vrelo odporúčam pozrieť všetkým priaznivcom dobrého filmu.
A veľkú zásluhu na tom, že je tento film dobrý, má jeho režisér, ktorým nie je nikto iný, ako Sydney Pollack (1934-2008). Že neviete, o koho ide? Ale no tak…
Sydney Pollack, ktorý na začiatku svojej režisérskej kariéry bol skôr seriálovým režisérom, má totiž na svojom konte také snímky ako Jeremiah Johnson (1972) s Robertom Redfordom v hlavnej úlohe, The Way We Were (1973, kde sa zaskvel – tipnete si? – Robert Redford s Barbrou Streisand), a s Redforda režíroval aj v slávnom snímku Three Days of Condor (1975), ktorý je známy aj našim divákom, keďže šlo o jeden z filmov, ktoré sa dostali do kín za Železnou oponou. A je aj jasné, prečo, ale o tom niekedy nabudúce.
No a našinec – ak je už trošku v rokoch, samozrejme – si bude pamätať aj úspešnú komédiu s Dustinom Hoffmanom, Tootsie (1982), ktorá sa tiež u nás za totáča objavila, no a nesmieme opomenúť ani The Firm (1993) s Tomom Cruisem.
Toto všetko – a ešte oveľa viac – má ako režisér na svedomí práve Sydney Pollack. No nemajme ho radi, že?
Čo sa týka hercov, obsadenie The Electric Horseman je kvalitka, pozrieme sa na pár hlavných a dôležitých hercov.
Samozrejme, netreba dodávať, že najväčšou hviezdou filmu je Robert Redford. Pán herec, nech sa naňho človek pozerá z akéhokoľvek pohľadu, až sa priam žiada dodať – takí sa dnes už nerodia. Ale zase netreba brať nádeje novým hercom, takže ako keby som nič nepovedal, ok?
Robert Redford bol medzi tými celebritami (skutočnými celebritami, treba zdôrazniť), ktoré nás v minulom roku opustili, no jeho dielo tu s nami ostane, dúfajme, že naveky.
A že je na čo pozerať.
Napr. The Iceman Cometh (1960), legendárny western Butch Cassidy and the Sundance Kid (1969), spomínaný Jeremiah Johnson (1972), nemenej legendárne The Sting (1973), 3 Days of Condor (1975), All the President’s Men (1976), Indecent Proposal (1993), Spy Game (2001), Captain America: Winter Soldier (2014) či Pete’s Dragon (2016), samozrejme, a mnoho ďalších filmov a seriálov.
Protihráčku – a to veľmi zdatnú protihráčku – mu vo filme hrala Jane Fonda, ktorá by slovenskému divákovi tiež nemala byť neznámou osobou. Známa predovšetkým z kultového filmu Barbarella (1968), ale taktiež aj zo snímkov ako They Shoot Horses, Don’t They? (1968), California Suite (1978), The China Syndrome (1979) a ďalších filmov a seriálov.
Nebolo by dobré zabudnúť ani na zvyšok osadenstva, lebo, priatelia, aké parádne toto obsadenie je.
Napríklad taká Valerie Perrine. Aj keď nejde o meno, na ktoré by ste si len tak spomenuli, treba povedať, že táto herečka (vo filme v úlohe Sonnyho odlúčenej manželky snažiacej sa o podpis rozvodových papierov) sa objavila v zopár zaujímavých projektoch, ktoré za zmienku rozhodne stoja.
Už napríklad taký jej debut v Slaughterhouse Five (1972). Alebo úloha vo veľkofilme (dnes používame výraz blockbuster, alebo megablockbuster?) Superman (1978), a jeho pokračovanie z roku 1980, Superman II? V epizódnej úlohe sa objavila aj v komédii Cannonbal Run (1981), ale aj v béčkovom akčňáku Boilint Point (1993) či dráme z disko obdobia s názvom 54 (1998).
Spomenul som Willieho Nelsona, tento kultúrny dinosaur (ale teraz v tom dobrom slova zmysle), ktorého hlavný prínos je country muzika, sa objavil sem-tam aj vo filmoch, a čuduj sa svete, The Electric Horseman bol jeho prvý filmový zárez (jeho úplne prvým debutom pred kamerou bola epizódna úloha v The Rockford Files v roku 1978). U mňa je stále v pamäti jeho rola ako skladateľa vo filme Wag the Dog (1997), ktorý – len tak mimochodom – je veľmi dobré si pozrieť možno aj každý rok. Len aby človek nezabudol, ako veľmi je médiami balamutený. Ale to je tiež na samostatnú tému.
Vo filme sa objavil aj môj obľúbenec John Saxon, a kto by si tohoto šarmantného pána nepamätal z The Nightmare on Elm Street (1984) a druhého sequelu The Nightmare on Elm Street: Dream Warrriors (1987). John Saxon má skutočne bohatú kariéru, predovšetkým v talianskych exploitation filmoch, spaghetti westernoch, poliziotteschi (čo sú talianske kriminálky), giallo a horroroch. Skvelý herec a rovnako tak sa mu musíme v budúcnosti povenovať pozornejšie.
Trailer:
