Občas sa cítim trošku pokrytecky, keď deti hreším, aby nepozerali dookola ten istý film či seriál, a potom si pustim film, ktorý som v minulosti už videl. Hoci je tu malý, no zato podstatný, rozdiel, ako bude evidentné.
Ale poďme pekne po poriadku.
Judgement Night je malý, milý napínavý thriller z roku 1993, o ktorom sme kedysi vedeli skôr, než sme ho mohli vidieť, a to všetko kvôli soundtracku. Dnes to už nie je nič nezvyčajné, žánrové crossovery sú dnes bežnou záležitosťou, ale na začiatku 90. rokov spraviť crossover medzi hip hopom a metalovými/grunge/hardcore/indie kapelami… bratu, to bolo čosi. A ešte aké spárovania to boli!
Napríklad brooklynskí hardcore veteráni Biohazard a nemenej legendárni hip-hoperi Onyx s titulnou “Judgement Night”. Alebo moja druhá – alebo je to moja najobľúbenejšia? – pecka peckovitá, a tou je Slayer, Ice-T a ich spracovanie dvoch klasík od The Exploited. No môže to byť lepšie? Okrem toho vám deň spríjemnia napr. Helmet s House of Pain, Faith No More s Boo-Yaa T.R.I.B.E. či Pearl Jam so Cypress Hill (a ďalší). Jeden parádny soundtrack, skrátka a dobre.
Tu sa však naše rozplývanie nad soundtrackom končí, lebo tuná sa budeme venovať filmu.
Síce to neplatí len o Judgement Night, ale práve tento snímok je pekným príkladom toho, prečo si niektoré filmy pozriem po rokoch ešte raz. Áno, je fakt, že tým pádom som nevidel – a možno už v živote nepozriem – nejaký iný film, ale ono to stálo za to.
Lebo otázka znie – čo som si pamätal z pôvodného zhliadnutia? Len Dennisa Learyho a Everlasta, ktorí hrali dvoch, dá sa povedať hlavných, záporákov vo filme. Niekto by mohol povedať, že to čosi vypovedá o kvalite filmu, ale to ani náhodou. Skrátka a dobre, 30 rokov od zhliadnutia je skrátka 30 rokov, to človek neoklame.
Druhé zhliadnutie filmu však bolo pre mňa oveľa zaujímavejšie, pretože už som si všimol aj hercov, ktorých som predtým neregistroval nejako veľmi.
Samozrejme, Emilio Estevez v úlohe nášho hrdinu Franka mi bol známy aj predtým, ale napr. taký Cuba Gooding Jr., hoci sa rozhodne nemôže považovať za neznámeho, alebo nejakého amatérskeho herca (to naozaj nie) – toho som si tam nepamätal.
To už ani nevravím o postave Frankovho brata Johna, ktorého si zahral Stephen Dorrf, a ten je jeden z mojich obľúbených béčkových hercov. Ale predtým som ho neregistroval – ale ani moja znalosť o béčkových filmoch nebola taká, ako je dnes. Vidíte? Človek sa učí každým dňom.
No ale poďme k filmu. Ono to ti je vám taký trošku čudný film.
Štyria kamoši, ktorí evidentne sú trošku viac pri peniazoch, sa vyberú na boxerský zápas do Chicaga. Právnik Ray “Rayzor” Cochran zoženie – použijúc typicky americkú korporátnu fintu – luxusný karavan a hurá…
Na poslednú chvíľu jeden z kamošov aleo odriekne a Frank pozve na výlet svojho brata Johna. Takže štvorka tak či tak.
To by však nemohli byť na ceste zápchy, a po krátkej výmene názorov medzi našou partiou a jedným z vodičov, kde dôjde aj k fyzickému kontaktu sa Ray rozhodne zobrať to skratkou. Veď zídeš z hlavnej, kúsok po vedľajšej a zase späť na hlavnú, čo hrozné sa môže stať, že?
Ako sa ale ukáže, stať sa môže veľa.
Stačí takéto rozhodnutie, aby sa človek život doslova a do písmena posral. Na totálku, úplne, tak, že konečná, vystupovať.
Chlapíci sa totiž dostanú na jedno z predmestí, čí sídlisk, geto, nazvite si to, ako chcete. Stratené existencie pri ohni v starom bareli od oleja, prázdne obchody, vraky áut, pusté ulice, radosť si užívať prehliadku.
Samozrejme, chlapíci nestrácajú optimizmus, hoci úprimne povediac, toto je jedna z vecí, ktorá by docvakla každému z nás – a to nemusíme ani bývať v Amerike, skrátka a dobre, s luxusným karavanom do takejto oblasti nejdeš. Ale jak je libo, ako by povedali bratia Česi, kto chce kam… Je ale faktom, že takto, ako sa chovali dotyční už pri strete s prvou partiou bezdomovcov – sorry, ale nie, toto bolo trošku pritiahnuté za vlasy, hoci beriem, že nejak to napätie vybudovať treba.
To skutočné napätie však prichádza vo chvíli, keď sa Rayovi za volantom podarí čosi zraziť. Alebo kohosi. Ako to už býva, ono to nie je žiadna sranda v žiadnom štáte, tobôž nie v USA, a tak chlapíci (až na Raya) vystupujú, aby zistili, ako sa veci majú.
No a nájdu zrazeného chlapíka. Čo by nebolo to najhoršie, ale chlapík je navyše aj postrelený. A vo vrecku má guču dolárikov.
Tu už by každému docvaklo, že fuck that shit, chlapíka vyhodíš z auta a ťaháš niekam do preč, ale nieeeee…. To je tá naivita a dobro v duši normálneho človeka, ale momentálne sa naši naivní dobráci nenachádzajú na dobrom a normálnom mieste, čo aj rýchlo zistia, keď do karavanu naráža neosvetlené auto s posádkou, ktorá práve tohto postreleného chlapíka hľadá a a naša štvorica nešťastníkov sa zrazu ocitá na nesprávnom mieste v tom nesprávnom čase. A v úlohe svedkov brutálnej vraždy.
Čo nasleduje je adrenalínová akcia a naháňačka, kedy naši chlapíci utekajú pred zlými chlapíkmi cez spomínané predmestie, snažiac sa dostať do bezpečia.
Film ako taký je skvelý, ak by ho ale nekazilo pár momentov. Napríklad scena, kedy sa už len trojka unikajúcich skryje do kanálu…a čakajú. Samozrejme, že ich lumpovia objavia, a vyvstáva otázka – to akože na čo ste, chlapci, čakali?
A to nehovorím už o samotnej naháňačke cez opustené geto, kedy lotri furt tak nejak idú po stope našich nešťastných hrdinov. To ako si tak dobre vedeli vybrať tú cestu, po ktorých svoje obete prenasledovať? Nedáva to veru zmysel.
Utekajúc po kanáloch sa dostávame aj k scéne, kedy pri jednotlivých privádzačoch stoja naši hrdinovia, čakajúc na zlosynov. Tí v podstate môžu prísť z ktorejkoľvek strany, čo a aj stane, a tak aj Sykes (jeden z lotrov) zbadá čakajúceho Mikea (už spomínaný Cuba Gooding Jr.). Toho síce má John varovať, ale jaksi zamrzne od strachu, až to všetko musí poriešiť Frank.
Ale prečo sa Sykes musí priblížiť k Mikeovi do tesnej blízkosti? Normálne strelíš do chrbta, vybavené. Nemyslím si, že takto by sa niekto zachoval, ale tak film je film.
Film ukončuje naháňačka a záverečná junácka pasovačka v opustenom malom obchodnom dome a keďže sme ešte pevne na začiatku 90. rokov, tak dobro ešte stále víťazí nad zlom. A pravda a láska nad lžou a nenávisťou, ako by povedal Vašek H.
Podčiarknuté, zhrnuté, Judgement Night je skvelou jazdou, ktorú kazí pár spomínaných nedostatkov, ale chápeme, že kvôli scenáru to tak muselo byť.
Pre fanúšikov tohto žánru, ktorí navyše obľubujú drsné geto prostredie, to však bude jednoznačne dobre strávený čas.
A to aj vďaka hereckému obsadeniu.
Najprv spomeňme meno, ktoré sa objavuje v úvodných titulkoch ako posledné, a to je meno režiséra.
Film režíroval Stephen Hopkins, ktorý má na svojom konte napr. moju obľúbené kruegerovku Nightmare on Elm Street: Dream Child (1989), Predator 2 (1990), či béčkovú akciu Blown Away (1994) i zaujímavý religiózny horror The Reaping (2007), medzi inými, a taktiež pár zauujímavých televíznych počinov (režíroval pár epizód seriálu 24, či remake The Fugitive). Chlapík je rozhodne profík, a na filme to je aj vidieť.
A obsadenie? Franka stvárňuje už spomínaný Emilio Estevez, nezabudnuteľný vďaka úlohám vo filmoch ako Maximum Overdrive (1986, hovorte si čo chcete, ja ten film milujem), Young Guns (1988) a jeho pokračovanie Young Guns II (1990), klasiku videopožičovní Men at Work (1990) a ďalších. A je to brat Charlieho Sheena a syn legendárneho režiséra Martina Sheena, to len ak by ste nevedeli. Solídne rodinné herecké zázemie je vidieť.
Ďalším na holenie je tiež už spomínaný Cuba Gooding Jr., ktorého si môžete pamätať zo snímkov ako Boyz n the Hood (1991), A Few Good Men (1992), As Good As It Gets (1997), Pearl Harbor (2001), či American Gangster (2007) medzi inými.
Stephen Dorrf sa nikdy nedostal na áčkové výslnie, čo ale mne neprekáža, ja ho v béčkach mám veľmi rád. Znalci si zaspomínajú na jeho filmový debut v legendárnom filme The Gate (1987), všimnúť ste si ho mohli aj v závere klipu “Cryin’” od Aerosmith (schválne si pozrite, scéna na moste), ale vidieť ho možno aj v klipe od Limp Bizkit “Rollin’” a “Everytime” od Britney Spears, no a treba spomenúť aj filmy ako Blade (1998), alebo béčkoviny Space Truckers (1996), City of Industry (1997), horror Feardotcom (2002), strašný horrorový akčňák Alone in the Dark (2005), vecičky ako The Iceman (2012), Leatherface (2017), King of Killers (2023), či western Gunslingers (2025). A nesmiem zabudnúť na môj obľúbený Felon (2008).
A hoci Emilio Estevez hral hlavného klaďasa, Judgement Night jednoznačne profituje z angažovania amerického herca a stand up komika Dennisa Learyho, ktorému idú hlášky (a huba) neskutočne. Schválne, stačí si ho pozrieť napr. v Demolition Man (1993), Wag the Dog (1997), či započúvať sa do jeho hlasu, ktorým daboval postavičku Diega v Ice Age (a pokračovaniach). My starší si ho pamätáme aj z krátkych videí na MTV… to boli časy…ach jaj. Ale samozrejme, Dennis toho má na rováši oveľa viac, hoci väčšina vecí, v ktorých sa objavil, sa na náš trh jaksi – klasicky – nedostala. Ale charizmy má na rozdávanie, tu nie je o čom sa sporiť.
Ako som už tiež spomenul, Judgement Night si pamätám aj vďaka vedľajšej postave menom Rhoads, ktorého si zahral dnes už legendárny rapper a bluesový spevák Everlast, vlastným menom Erik Schrody. Ten v iných filmoch nehral, ale nevadí, lebo muzika je to, čo mu ide dobre.
No a Jeremy Piven…v tomto filme si zahral prefíkaného, no v istých momentoch na päsť vhodného adepta menom Ray, prezývaného “Rayzor”. Korporátny právnik, ktorý jaksi zabudol, že reálny svet sa nehrá na zmluvy a kecy okolo nich. Ale jeho postava presne vykresľovala charakter takýchto ľudí – keď sa nič nedeje, tak sú majstri sveta, v nebezpečenstve však posratí až za ušami.
Ale to už som odbočil – Jeremy Piven nie je pre mňa nejakým známym hercom, zahral si ale napr. v Heat (1995), ale tak výkon Al Pacina a Roberta de Nira v tomto filme zatienil prakticky všetkých ostatných, takže sa nie je čo čudovať, že jaksi mi jeho výkon zmizol z pamäti. Rush Hour 2 (2001), Black Hawk Dawn (2001), Scary Movie 3 (2003), Sin City: A Dame to Kill For (2014) a napr. nedávno v Primitive War (2025) a mnohé ďalšie filmy a seriály.
“Zed’s dead, baby..Zed’s dead” je nezabudnuteľná hláška z rovnako nezabudnuteľného Pulp Fiction (1994) a ktože hral Zeda? Nuž, kto iný ako Peter Greene, ktorý v Judgement Night hral gangstra menom Sykes. Ten tiež hral kade-tade, ale pre nás je dôležité, že sa objavil v snímkoch ako The Mask (1994), Under Siege 2 : Dark Territory (1995), a hoci ostatnú jeho tvorbu nepoznám, tieto dva filmy (plus spomínaný Pulp Fiction a Judgement Night) úplne postačujú. A na druhej strane, to, že nepoznám celú jeho doterajšiu filmovú a televíznu tvorbu, nie je jeho vina, nie?
No a náš prehľad hereckého obsadenia Judgement Night zakončujeme Michaelom Wisemanom, ktorý hral gangstra Travisa. Pre naše grindhouse a exploitation poučenie nám postačuje, že z jeho tiež nie malej filmovo-televíznej kariéry vystupuje pár snímkov, ktoré sa oplatí zhliadnuť. Síce v nich nehral hlavné úlohy, ale spomenieme filmy ako Caged Fury (1990) a Predator 2 (1990). No ale potom tu je ešte Excessive Force II: Force on Force (1995) a potom plno rôznych epizódnych TV úloh.
Spočítané a zhrnuté…mne sa Judgement Night páčil, či sa bude páčiť aj Vám zistíte, až si ho pustíte. A potom môžete môj vkus kľudne okomentovať. 🙂
