Ak človeka zaujme téma, akou je teória – či, lepšie povedané, predstava – o dutej Zemi, a chce sa o danej problematike dozvedieť viac, má len dve možnosti.
Alebo, aby som bol presnejší, do roku 2006 mal jednu možnosť, a tou bolo zháňanie a prečítanie si predmetných knižných titulov a článkov v rôznych, často obskúrnych, publikáciách a webstránkach pokrytých digitálnym prachom.
V roku 2006 pribudla možnosť druhá. Tou je kniha amerického autora Davida Standisha s názvom Hollow Earth: The Long and Curious History of Imagining Strange Lands, Fantastical Creatures, Advanced Civilizations, and Marvelous Machines Below the Earth’s Surface, ktorú v spomínanom roku vydalo vydavateľstvo Da Capo Press (v roku 2007 pribudla paperback verzia z vydavateľstva Grand Central Publishing).
Kniha je to zaujímavá a pre záujemcu o danú problematiku je rozhodne tým správnym zdrojom, ktorý treba uchopiť, možno aj hneď na začiatku.
Standish pristupuje k teórii, či predstave, o dutej Zemi vo všetkej serióznosti. Sprevádza a odhaľuje nám hlavných proponentov teórie, od známeho astronóma Edmunda Halleyho (hoci, povedzme si, okrem toho, že je po ňom pomenovaná známa kométa, bežný človek o ňom veľa vedieť nebude), cez jezuitu Athanasia Kirchera, obtrieme sa o arcipuritána Cottona Mathera, aby sme sa dostali k Johnovi Clydeoevi Symmesovi, Cyrusovi “Koresh” Teedovi, Julesovi Verneovi, Edgarovi Rice Burroughsovi až k Ray Palmerovi a legendárnemu The Shaver Mystery.
So far, so good, či tak nejako sa to v anglicky hovoriacich krajinách zvykne spomenúť. Skutočne, čítanie je to zaujímavé, ale veľmi skoro si čitateľ všimne jednu dôležitú vec.
Pravdepodobne v snahe natiahnuť v podstate pôvodný článok na obsah, ktorý dokáže zaplniť celú knihu, Standish nám ponúka mnoho informácií, ktoré v podstate s témou knihy veľmi nesúvisia, a to predovšetkým v kapitolách o spomínanom Symmesovi či Teedovi, a ktoré v podstate bolo možné vynechať a knihu tým pádom skrátiť.
Naopak, prakticky absentujú informácie o úlohe dutej Zeme v okultných publikáciách a teóriách (madame Blavatsky je spomenutá len okrajovo, rovnako ako údajná viera Adolfa Hitlera v dutú Zem, ktorá patrí zjavne medzi hoaxy, i keď človek nikdy nevie). A propós, “Adolph Hitler”. Tento autor, samozrejme, nie je sám, kto sa dopúšťa prznenia mena nemeckého Vodcu (tento neduh majú vžitý snáď všetci americkí autori, podobne ako przniť “Rudolf” na “Rudolph”), ale pri serióznych publikáciách by k takémuto čomusi nemalo dochádzať. Nevrhá to dobré svetlo.
Na úkor rozvláčnej biografie spomenutých Symmesa a Teeda by potešilo možno hlbšie pohrúženie sa do úlohy dutej Zeme v popkultúre 20. storočia. Standish, samozrejme, zmieňuje niektoré dôležité filmy a knihy, ale osobne si myslím, že táto kapitola mohla byť oveľa bohatšia na spomenutie kníh, komiksov a podobne. Ale aby sme autorovi veľmi nekrivdili – možno daná problematika popkultúry nie je celkom jeho forte, a v tomto prípade sa to dá odpustiť a prehliadnuť.
Napriek tomuto môjmu malému hnidopišeniu môžem knihu Hollow Earth: The Long and Curious History of Imagining Strange Lands, Fantastical Creatures, Advanced Civilizations, and Marvelous Machines Below the Earth’s Surface vrelo odporúčať každému, koho čo len na moment zaujala táto myšlienka. Rovnako všetkým fanúšikom autorov ako sú už spomínaní Verne a Burroughs, ale napr. aj Edgar Allan Poe (a opäť si neodpustím, pasáže o Baudelairovi boli v kontexte témy knihy úplne nepotrebnou vatou).
Najlepšia publikácia na túto tému? Nie. V tomto ohľade ju predčí táto málo známa, zato fantastická knižka, o ktorej si čo-to povieme nabudúce.
Kniha je dostupná napr. prostredníctvom Amazonu.